znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 106/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 255/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S., a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 255/97   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 255/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Ing. D. Ď. – S., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 150 000 Sk (slovom stopäťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Akad.   mal.   a soch.   M.   T. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   150 000   Sk (slovom   stopäťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. JUDr. Ing. D. Ď. – S., a akad. mal. a soch. M. T.   p r i z n á v a   úhradu trov konania   5   588   Sk   (slovom   päťtisícpäťstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   –   S.,   a akad.   mal. a soch.   M.   T. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra 2006 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., v ktorej namietali porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 255/97.

  Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „ako žalobcovia podali dňa 23. 9. 1997 na Okresnom súde Bratislava III žalobný návrh na začatie konania, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súd vo veci samej do dnešného dňa nekonal. Návrhom sa domáhali určenia   podľa   §   80   písm.   c)   O.   s.   p.   v spojení   s   §   126   Občianskeho   zákonníka,   že nehnuteľný   majetok   (...)   a hnuteľný   majetok   patriaci   k týmto   nehnuteľnostiam   opísaný v žalobnom   návrhu   bol   (je)   zapísaný   v súpise   konkurznej   podstaty   Krajského   súdu v Bratislave   sp.   zn.   38   K 111/95   zo   dňa   1.2.1996,   je   v bezpodielovom   spoluvlastníctve žalobcov (dnes po zrušení BSM, podielovom)“.

Konanie, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 255/97. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú prehľad úkonov vykonaných v súdnom konaní: „(...) Podaním zo dňa 20.10.1999 sme žiadali určiť termín pojednávania vo veci samej. Súd vo veci nekonal, preto sme opakovane podali dňa 9.3.2000 urgenciu a žiadali sme o vysvetlenie, prečo sa vo veci nekoná. (...) Dňa 13.7.2000 sme obdržali od podpredsedu OS Ba III odpoveď, v ktorej nám oznamuje, že sudkyňa dňa 24.3.2000 nás vyzvala na predloženie dvoch vyhotovení písomného podania zo dňa 23.3.1999, ktoré sme do spisu založili dňa 3.4.2000. Dňa 19.2.2002 sme opakovane žiadali konať vo veci samej a určenie termínu pojednávania, nakoľko súd vo veci od podaného návrhu zo dňa 23.9.1997 nekonal vo veci samej. S poľutovaním musíme konštatovať, že súd vo veci do dnešného dňa ešte   nekonal,   čo   nevieme   iným   spôsobom   vyjadriť,   ako   bezdôvodné   prieťahy   v súdnom konaní.“

Sťažovatelia   tvrdia,   že „predmetné   občianskoprávne   konanie   vzhľadom   na   jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Rovnako správanie sťažovateľov v tomto konaní nemožno hodnotiť ako správanie sťažujúce postup súdu“.

Sťažovatelia uviedli, že tento súdny spor vedený pod sp. zn. 6 C 255/97 trvá už deväť rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje ich právnu neistotu.

Ďalej   sťažovatelia   uviedli,   že   v postupe   okresného   súdu   vidia   porušenie   svojho základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   v závere   sťažnosti   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   vo   veci rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 255/97 porušil právo sťažovateľa v 1. rade:

JUDr. Ing. D. Ď. – S., H. a sťažovateľky v 2. rade: Akad. mal. a soch. M. T., B., aby sa   ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 155/97 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

JUDr. Ing. D. Ď. a Akad. mal. a soch. M. T. priznáva   každému zo sťažovateľov primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500   000.-   Sk   a náhradu   trov   právneho zastúpenia vo výške 6.174.- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. III. ÚS 106/07-10 z 24. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   prostredníctvom   vyjadrenia   zákonného   sudcu   v   liste doručenom ústavnému súdu 27. júna 2007 uviedol túto argumentáciu vo veci konajúcej sudkyne:

„Na tunajšom súde bol podaný návrh na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty a to dňa 23. 9. 1997. Predmetný spis, ktorý vybavovala zákonná sudkyňa JUDr. I. P. a po nej JUDr. D. V., mi bol pridelený 7. 9. 2005. Fyzicky mi bol však odovzdaný až niekedy koncom mesiaca október 2005, spolu s ďalšími 560 nevybavenými vecami.

Spis som prevzala s tým, že nebolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, ktoré bolo tunajším   súdom   vydané   23.   10.   1997,   avšak   uznesením   KS   v   Bratislave,   bolo uznesenie o   nariadení   predbežného   opatrenia   zrušené   a   vec   bola   súdu   vrátená   na ďalšie konanie. Od tej doby o predbežnom opatrení rozhodnuté nebolo. Z toho dôvodu prvým   nevyhnutným úkonom,   ktorý   som   vykonala,   bolo   rozhodnutie   o   predbežnom opatrení. V tejto súvislosti som vydala uznesenie č. k. 6C 255/97-284 zo dňa 26. 7. 2006. Vo   veci   bol   vytýčený   termín pojednávania   na   september   2006.   Nakoľko   proti   vyššie uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie, termín pojednávania bol zrušený a vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave - odvolaciemu súdu. Na tunajší súd sa spis z Krajského súdu v Bratislave vrátil 24. 4. 2007. Vyšší súdny úradník pripravoval spis   pre   sudcu,   za   tým   účelom   vykonával úkony   súvisiace   s   prípravou   spisu   na pojednávanie   ako   napríklad   žiadosťami   o   pripojenie   iných   spisov   a   podobne. Medzičasom som mala vytýčené na termín pojednávania iné spisy a to až do mesiaca september 2007. Predmetná vec preto vytýčená doposiaľ nebola. Navyše ide o právne náročnú vec.

Zároveň poukazujem na ďalšiu skutočnosť a to, že po mojom nástupe na tunajší súd v mesiaci september 2005, som obdržala vyše 560 spisov, ktoré sa vo väčšej miere týkali reštančných vecí.

Predpokladaný termín vytýčenia pojednávania je koniec roka 2007.“

Právny zástupca sťažovateľov k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zaujal v liste doručenom   ústavnému   súdu   17.   júla   2007   stanovisko,   v ktorom   uviedol: „Akceptujem vyjadrenie sudkyne a akceptujem aj odôvodnenie, pre ktoré vo veci nekonala takmer 2 roky (od októbra 2005). Objektívne však neospravedlňujú prieťahy v konaní 8- rokov (žaloba bola podaná dňa 23.9.1997).

Dovolím   si   však   poukázať   aj   na   nesprávnu   prax   v   tom,   že   ak   súd   rozhoduje o predbežnom opatrení, automatický odkladá konanie vo veci samej. Dokonca tvrdím, že vo veci samej treba konať súčasne s rozhodovaním o predbežnom opatrení.

Ako sťažovateľ po strádam stanovisko, prečo od roku 1997 sa vo veci nekonalo? ÚS nie je informovaný prečo, prečo predchádzajúce sudkyne vo veci nekonali.“

Z predloženého spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 6 C 255/97 ústavný súd zistil takýto priebeh a aktuálny stav konania:

  Dňa 23. septembra 1997 sťažovatelia podali na okresnom súde proti žalovanému - správcovi konkurznej podstaty Ž., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“), žalobu o určenie, že „nehnuteľný majetok – pozemky zapísané na LV č. 1465 v KÚ Rača, LV č. 1060 v KÚ Vinohrady   a na   LV   č.   920   KÚ   Vajnory,   všetko   v okrese   Bratislava   Mesto   a hnuteľný majetok   patriaci   k týmto   nehnuteľnostiam“ zapísaný   do   súpisu   konkurznej   podstaty Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   38   K 111/95   je v bezpodielovom   vlastníctve   sťažovateľov   (po   zrušení   bezpodielového   vlastníctva sťažovateľov   aktuálne   v podielovom   spoluvlastníctve),   ako   aj   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd žalovanému zakázal disponovať s uvedeným majetkom.

Okresný súd 20. októbra 1997 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov predložiť: výpis   z obchodného   registra   spoločnosti   Ž.,   s.   r.   o.,   B.,   aktuálnych   listov   vlastníctva týkajúcich   sa   predmetných   nehnuteľností, „dôkaz   preukazujúci,   že   veci   nehnuteľné a hnuteľné uvedené v petite návrhu na vydanie predbežného opatrenia patria do súpisu podstaty,   ako   i dôkaz   preukazujúci,   že   navrhovatelia   uplatňovali   v rámci   konkurzného konania, že uvedené veci do súpisu zaradené nemajú byť a že konkurzný súd im uložil povinnosť podať určovaciu žalobu proti správcovi konkurznej podstaty“.

Právny   zástupca   sťažovateľov   21.   októbra   1997   predložil   požadované   podklady a upresnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením z 23. októbra 1997 č. k. 6 C 255/97-80 okresný súd rozhodol o nariadení predbežného   opatrenia,   v časti   návrh   zamietol   a vo   zvyšnej   časti   konanie   o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil.

Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu 7. novembra 1997 odvolanie.Žalovaný   15.   januára   1998   požiadal   okresný   súd   o informáciu   týkajúcu   sa skutočnosti,   či   okresný   súd   podané   odvolanie   spolu   so   spisovým   materiálom   predložil odvolaciemu súdu.

Okresný   súd   doručil   27.   januára   1998   podané   odvolanie   právnemu   zástupcovi sťažovateľov, ktorý okresnému súdu predložil vyjadrenie k nemu 4. marca 1998.

Okresný súd predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom   krajskému súdu 18. mája 1998.

Dňa   30.   septembra   1998   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   16   Co   146/98   rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu z 23. októbra 1997 (okresný súd doručil toto uznesenie účastníkom konania 21. januára 1999).

Okresný súd 3. marca 1999 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby opravili žalobu   v intenciách   uznesenia   krajského   súdu   z   30.   septembra   1998,   ktorý   reagoval podaním doručeným okresnému súdu 23. marca 1999.

Dňa   6.   mája   1999   predložil   právny   zástupca   žalovaného   splnomocnenie na zastupovanie.

Okresný súd 28. marca 2000 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na predloženie ďalších exemplárov podania sťažovateľov z 23. marca 1999, ktoré tento okresnému súdu predložil 3. apríla 2000 spolu s ďalšími súvisiacimi podkladmi.

Žalovaný 27. novembra 2001 predložil okresnému súdu rozsudok obsahovo súvisiaci s prerokúvanou vecou.

Právny zástupca sťažovateľov 19. februára 2002   požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania.

Dňa 31. marca 2004 žalovaný predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie.Okresný   súd   si   21.   marca   2006   vyžiadal   spisový   materiál   krajského   súdu sp. zn. 81 Cb 80/97 týkajúci sa súvisiacej veci, ktorý mu nebol predložený (z dôvodu, že predmetný   spisový   materiál   bol   zapožičaný   inému   súdu).   Krajským   súdom   mu   boli 27. marca 2006 zaslané len príslušné rozhodnutia zo spisového materiálu.

Okresný súd 15. mája 2006 určil termín pojednávania na 22. september 2006.Dňa 26. júla 2006 okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.Právny zástupca sťažovateľov 20. septembra 2006 podal proti uzneseniu okresného súdu z 26. júla 2006 odvolanie.

Právny   zástupca   sťažovateľov   21.   septembra   2006   okresnému   súdu   oznámil,   že na podanej žalobe sťažovatelia trvajú, súčasne predložil vyjadrenie k veci.

Dňa   22.   septembra   2006   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a súčasne z dôvodu kolízie iného pojednávania jeho právneho zástupcu.

Okresný   súd   22.   septembra   2006   vykonal   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito z „dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a z dôvodu podaného odvolania voči predbežnému opatreniu zo dňa 26.7.2006“.

Okresný   súd   9.   novembra   2006   predložil   podané   odvolanie   spolu   so   spisovým materiálom krajskému súdu.

Krajský súd 23. februára 2007 doručil sťažovateľom výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Právny   zástupca   sťažovateľov   9.   marca   2007   doručil   krajskému   súdu   späťvzatie odvolania.

Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 503/06-321 z 30. marca 2007 konanie vo veci nariadenia predbežného opatrenia zastavil.

Ústavný súd tiež zistil, že ku dňu rozhodovania prerokúvaná vec nebola okresným súdom právoplatne skončená.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, a ich   práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (I. ÚS 70/98, II.   ÚS   813/00,   III.   ÚS   111/02)   zohľadňuje tri   kritériá, ktorými sú   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je žaloba o určenie, že označené nehnuteľnosti zapísané   v súpise   konkurznej   podstaty   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp. zn. 38 K 111/95 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov (po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva   sťažovateľov   aktuálne   v podielovom   spoluvlastníctve).   Z hľadiska predmetu   konania   ide   o vec,   ktorá   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov   a nemožno   ju   považovať   za   právne   zložitú   (obdobne napr. II. ÚS 388/06).   V doterajšom   priebehu   konania   sa   neprejavila   ani   mimoriadna skutková zložitosť veci, ktorá by mohla zásadnejšie ovplyvniť doterajšiu neprimeranú dobu konania.

2. Ústavný súd skúmajúc správanie sťažovateľov v posudzovanom konaní   nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci. Na vrub sťažovateľom možno   pripísať   len   skutočnosť   podania   neperfektného   návrhu,   ktorého   nedostatky   boli odstránené až po následnej výzve okresného súdu, a ktorá ako taká prispela, treba však zdôrazniť, že len nepatrnou mierou, k predĺženiu vedeného konania (výzva okresného súdu z 3.   marca   1999   adresovaná   sťažovateľom   na opravu   žaloby   v intenciách   uznesenia krajského súdu z 30. septembra 1998, na ktorú sťažovatelia reagovali podaním doručeným okresnému súdu 23. marca 1999 a ktorým vytýkané nedostatky odstránili).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 255/97.

  V postupe okresného súdu ústavný súd zistil obdobia rozsiahlej nečinnosti, keď tento nekonal,   bez   toho,   aby   mu   v tom   bránila   zákonná   prekážka,   ktoré   sa   premietli do zbytočných prieťahov v konaní v trvaní takmer sedem a pol roka.

  V prvom rade ide o obdobie trvajúce od 23. marca 1999, keď právny zástupca sťažovateľov   doručil   okresnému   súdu   na   základe   jeho   predošlej   výzvy   konvalidované podanie s odstránením vytýkaných nedostatkov, až do 28. marca 2000, keď okresný súd vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na predloženie   ďalších   exemplárov   ich   podania z 23. marca 1999 (nečinnosť predstavujúca   takmer   jeden   rok).   Následne bolo   ústavným súdom zistené značne rozsiahle obdobie nečinnosti trvajúce od 3. apríla 2000, keď právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu ďalšie exempláre ich podania z 23. marca 1999,   až   do   21.   marca   2006,   keď   si   okresný   súd   vyžiadal   od   krajského   súdu   spisový materiál obsahovo súvisiaci s prerokúvanou vecou (nečinnosť počas doby takmer šiestich rokov).

  Ústavný   súd   napokon   kvalifikoval   ako   obdobie   nečinnosti   aj   dobu   trvajúcu od 22. septembra   2006,   keď   okresný   súd   odročil   na   neurčito   konané   pojednávanie s odôvodnením (okrem iného) „podaného odvolania voči predbežnému opatreniu zo dňa 26.7.2006“ a celý   spisový   materiál   z dôvodu   podania   opravného   prostriedku   predložil krajskému súdu na rozhodnutie. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd na svoju predošlú judikatúru,   v zmysle   ktorej   rozhodovanie   o návrhu   na   predbežné   opatrenie   nebráni konajúcemu súdu konať ďalej v merite veci (napr. II. ÚS 87/05). Z tohto pohľadu obdobie od 22. septembra 2006 až do 30. marca 2007, keď krajský súd uznesením konanie vo veci nariadenia   predbežného   opatrenia   zastavil   (obdobie   podľa   aktuálnych   zistení   ústavného súdu v spisovom materiále), hodnotí ústavný súd tiež ako obdobie nečinnosti bez existencie zákonnej prekážky v trvaní takmer 6 mesiacov.

  Vzhľadom na uvedené rozsiahle obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer sedem a pol roka nemožno takmer viac ako desať rokov trvajúcu dobu konania vedeného okresným súdom bez rozhodnutia vo veci považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému   právu   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ani   za   primeranú   podľa   čl.   6   ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   255/97   nebolo   v   čase rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu v označenom konaní v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie každému 500 000 Sk, pričom argumentujú takto: « - Od podania žalobného návrhu ubehlo takmer deväť rokov, kedy sťažovatelia podali návrh na začatie konania. Naviac sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti majú syna, ktorý študuje na vysokej škole v Bratislave a náklady spojené so štúdiom nie sú zanedbateľné a každý príjem do domácnosti je potrebný.

- Najpodstatnejšou časťou celého súdneho sporu je skutočnosť, že sťažovatelia trpia neistotou, čo má podstatný vplyv na ich zdravotný stav.

-   Len   poukazujeme,   že   ani   doterajší   priebeh   nenaznačuje   skoré   skončenie   veci, nakoľko súd po 9-tich rokoch žiada vyjadrenie, či žalobcovia trvajú na podanom žalobnom návrhu. To je absurdné.

Sťažovateľka   je   vo   veku   viac   ako   67   rokov   a sťažovateľ   má   viac   ako   64   rokov, každým   dňom   „starnú“   s pocitom   pochybností   v spravodlivý   a právny   štát,   s pocitom neistoty a obáv, kedy už bude vo veci samej rozhodnuté a im bude aspoň čiastočne zhojená krivda   minulosti.   Naviac   sa   starajú   o syna,   ktorý   navštevuje   vysokú   školu   a ktorý   si z nečinnosti súdu nemôže brať dobrý príklad. Tento stav „ducha“ ovplyvňuje aj životné a sociálne podmienky ich rodiny.»

Ústavný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi, celkovú dĺžku konania, povahu veci a dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume   150   000   Sk   každému sťažovateľovi   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   (3.   a 4.   bod   výroku   nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (6. bod výroku nálezu).

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. H. v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyčíslili sumou 6 174 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých   sťažovatelia   namietajú,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu 2 730 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri   zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   osôb   sa   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   zníži o 20 %, t. j. na 2 184 Sk) a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby vykonané pre dve osoby vrátane režijného paušálu a DPH (4 x 2 184 Sk + 4 x 164 Sk + 1 784 Sk = 11 176 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda predstavuje spolu sumu 11 176 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľmi   vyčíslená   suma   trov   právneho   zastúpenia nepresahuje   uvedenú   sumu   vypočítanú   podľa   platnej   právnej   úpravy,   ústavný   súd sťažovateľom priznal náhradu trov konania v nimi požadovanej sume 6 174 Sk, ktorú je okresný súd povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008