znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 106/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   P.   B.,   CSc.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   orgáne   Slovenskej   republiky   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky Daňovým úradom Košice II v daňovom konaní, ktorého predmetom bola   kontrola   dane   z príjmov   a dane   z pridanej   hodnoty   v spoločnosti   TRIO   SERVICE SLOVAKIA, s. r. o., za rok 1998, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. B., CSc.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2003 doručená sťažnosť JUDr. P. B., CSc., bytom K., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Daňovým úradom Košice II (ďalej len „daňový úrad“) v daňovom konaní, ktorého predmetom bola kontrola dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty v spoločnosti TRIO SERVICE SLOVAKIA, s. r. o., za rok 1998.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, aby prikázal daňovému úradu prestať porušovať jeho právo, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk a aby uložil daňovému úradu uhradiť navrhovateľovi trovy konania.

Porušenie svojho práva vidí navrhovateľ v nasledovnom ním opísanom skutkovom stave. Dňa 15. januára 2003 bol navrhovateľ vypočutý ako svedok na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru Košice II (ďalej len „polícia“), v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OUV-795/20-K2-2001. Pritom bol informovaný, že jeho výsluch súvisí s daňovou   kontrolou   vykonanou   daňovým   úradom   v spoločnosti   TRIO   SERVICE SLOVAKIA, s. r. o., Košice, Toryská 12 (ďalej len „TRIO“), kde bol navrhovateľ od 11.   októbra   1995   do   14.   októbra   1998   jediným   spoločníkom   a aj   jediným   konateľom. Navrhovateľ   sa   16.   januára   2003   obrátil   listom   na   daňový   úrad   so   žiadosťou   o kópie dokladov   z uvedenej   daňovej   kontroly   za   prvý   polrok   1998,   lebo   o kontrole   doposiaľ nevedel.   Daňový   úrad   odpovedal   navrhovateľovi   listom   24.   januára   2003,   z ktorého vyplynulo, že kontrola v TRIU sa týkala dane z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty za rok 1998, a pripomenul mu, že v čase kontroly nebol navrhovateľ konateľom TRIA.   Daňový   úrad   navrhovateľa   po   jeho   ďalších   urgenciách   upozornil,   že   nebol účastníkom daňového konania.

Dňa   18.   februára   2002   bol   navrhovateľ   opätovne   vypočutý   políciou,   pričom   bol informovaný o rozhodnutiach vydaných v súvislosti s daňovou kontrolou v TRIU.

Dňa 19. februára 2002 sa navrhovateľ na daňovom úrade opäť písomne domáhal informácií,   ktoré   mu   listom   z 26.   februára   2003   sp.   zn.   696/230/16430/2003/Šiv   boli odmietnuté, lebo nebol v čase daňovej kontroly konateľom TRIA a nebol zúčastnený na daňovom   konaní   (§   6   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov   –   ďalej   len   „zákon   o správe   daní“).   Z odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   sa navrhovateľ dozvedel, že na základe výsledkov daňovej kontroly v TRIU bol podaný podnet prokurátorovi   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   skrátenia   dane   podľa   §   148 Trestného zákona.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že v období, ktorého sa týkala daňová kontrola v TRIU, bol jediným konateľom tejto obchodnej spoločnosti, a teda bol zodpovedný za jej konanie. Ak bolo na základe daňovej kontroly vyslovené podozrenie, že bol v uvedenom období v TRIU spáchaný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 Trestného zákona, a vo veci bol daňovým úradom podaný podnet prokurátorovi a polícia ho opakovane predvolávala ako svedka, tak existuje reálna hrozba, že bude trestne stíhaný. Naviac poukazuje na prípadné závažné negatívne dôsledky pre jeho povesť a občiansky život, ktoré by malo už samotné trestné stíhanie, a to bez ohľadu na výsledok.

Navrhovateľ   zastáva   názor,   že   uvedeným   skutkovým   stavom   bolo   porušené   jeho právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorý interpretuje nasledovne: „Článok 46 ods. 1 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby o jeho právach a povinnostiach uložených mu právnymi predpismi rozhodoval súd alebo iný orgán Slovenskej republiky. Toto ustanovenie Ústavy SR, podľa názoru sťažovateľa, znamená právo každého, aby o jeho právach a povinnostiach bolo rozhodované zákonným postupom, ktorý v sebe predpokladá možnosť brániť sa proti postupom a rozhodnutiam, o ktorých je účastník konania presvedčený, že nie sú v súlade so zákonom   a že   sú   nesprávne.   Uvedené   ustanovenie   je   ochranou   proti   svojvôli   štátnych orgánov a znamená možnosť každého, komu by mali byť uložené povinnosti rozhodnutím týchto   orgánov,   dovolať   sa   preskúmania   takýchto   rozhodnutí   v riadnom   zákonmi predpísanom konaní ( čl. II. ods. 2 Ústavy SR ).“

Navrhovateľ tvrdí, že podľa § 6 ods. 2 zákona o správe daní, ktorý umožňuje, aby sa na základe prizvania správcom dane zúčastnili daňového konania aj tretie osoby, existovala právna cesta, aby sa i on zúčastnil daňového konania, daňovej kontroly v TRIU. Daňový úrad mal v rámci zachovávania práv a právom chránených záujmov ostatných osôb ako jednej zo zásad daňového konania (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) prizvať i jeho, aby sa zúčastnil daňového konania.

Už samotná možnosť, že výsledky daňovej kontroly závažne postihnú navrhovateľa, opodstatňuje podľa jeho mienky záver, že daňový úrad tým, že neprizval navrhovateľa, aby sa   zúčastnil   daňovej   kontroly   v TRIU,   porušil   jeho   právo   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.   Navrhovateľ naviac argumentuje čl.   51   ods.   1   ústavy,   lebo podľa   jeho mienky daňový úrad nerešpektoval relevantné ustanovenie zákona o správe daní.

II.

Pre rozhodnutie o prijateľnosti tejto sťažnosti na ďalšie konanie sú významné hlavne nasledovné ustanovenia ústavy a iných zákonov:

čl. 46 ods. 1 ústavy: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

čl. 51 ods. 1 ústavy: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.   44   až   46   tejto   ústavy   sa   možno   len   v medziach   zákonov,   ktoré   tieto   ustanovenia vykonávajú.“

čl. 127 ods. 1 ústavy: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

§ 148 Trestného zákona: „Skrátenie dane a poistného.

(1)   Kto   v rozsahu   nie   malom   skráti   daň,   poistné   na   dôchodkové   zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, potresce   sa   odňatím   slobody   na jeden rok   až päť rokov   alebo zákazom činnosti,   alebo peňažným trestom.

(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 opätovne alebo ak na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver.

(3)   Rovnako   ako   v odseku   2   sa   páchateľ   potresce,   ak   skráti   daň,   poistné   na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo väčšom rozsahu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné   na   dôchodkové   zabezpečenie,   nemocenské   poistenie,   zdravotné   poistenie   alebo príspevok na postenie v nezamestnanosti v značnom rozsahu.

(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo veľkom rozsahu.“  

§ 1a zákona o správe daní: „Na účely tohto zákona sa rozumie (......), písm.   d)   daňovým   konaním   konanie,   v   ktorom   sa   rozhoduje   o právach   a povinnostiach daňových subjektov.“

§ 2 zákona o správe daní: „(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom   na   zachovávanie   práv   a právom   chránených   záujmov   daňových   subjektov   a   ostatných   osôb   zúčastnených   v daňovom konaní.“

§ 5 zákona o správe daní: „(1) Daňovým   subjektom   je   daňovník,   platiteľ   dane,   daňový dlžník   podľa osobitného zákona, 1b) poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.

(2) Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.(3)   Platiteľom   dane   je   osoba,   ktorá   odvádza   správcovi   dane   daň   vybranú   od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.“

§ 6 zákona o správe daní: „(1) Účastníci daňového konania sú daňové subjekty.(2) Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.

(3) Tretími osobami sú

a) svedkovia,

b) osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,

c) znalci, audítori a tlmočníci,

d) ručitelia,   poddlžníci   a   platitelia   pôsobiaci   v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,

e) správcovia   konkurznej   podstaty,   osobitní   správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,

f) štátne orgány a obce,

g) ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(4) Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento zákon.“

§ 15 zákona o správe daní: „(1) Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na   mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa   vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti   vrátenia   dane   alebo   nadmerného   odpočtu   podľa osobitného predpisu   6eb)   a   kontrola   osobitného   spôsobu   zdaňovania   príjmov   daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti (ďalej len „paušálna daň“).“

III.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu pri daňovej kontrole v TRIU na úseku dane z príjmov právnických   osôb   a dane   z pridanej   hodnoty   za   rok   1998   sa   nekonalo   o právach a povinnostiach   navrhovateľa.   Výsledkom   daňovej   kontroly   nemohlo   byť   vydanie rozhodnutia   o právach   a povinnostiach   navrhovateľa,   ale   len   o právach   TRIA   ako právnickej   osoby.   Daňová   kontrola   spadá   pod   pojem   daňové   konanie,   v ktorom   sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d) zákona o správe daní). Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o správe daní vymedzuje pojem daňový subjekt tak, že do neho nemožno zahrnúť navrhovateľa.

Naviac,   ani navrhovateľom   opísaný skutkový   stav neoprávňuje záver, že v rámci daňovej   kontroly v TRIU   sa   konalo o jeho právach a povinnostiach. To,   že pri daňovej kontrole boli zistené skutočnosti, ktoré podľa názoru daňového úradu zakladajú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 Trestného zákona, a v tejto veci bol podaný podnet prokuratúre, neznamená ani v spojení s navrhovateľovými obavami, že ako bývalý jediný konateľ TRIA by mohol byť trestne stíhaný, porušenie jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Čl. 46 ods. 1 ústavy nezahŕňa právo byť účastníkom konania len z toho dôvodu, že v rámci konania vyšli najavo skutočnosti vyvolávajúce podozrenie, že osoba spáchala trestný čin. Opačný záver by viedol k absurdným situáciám, že orgány verejnej moci a zvlášť polícia by museli konať ako s účastníkom konania s každým, koho v danom momente   podozrievajú   zo   spáchania   trestného   činu.   To,   že   výsledky   nejakého   konania môžu   byť   použité   v rámci   prípadného   trestného   stíhania   osoby,   ešte   neznamená,   že   sa v tomto   konaní   koná   o jej   právach   a povinnostiach,   a teda   nezakladá   ani   jej   právo   byť účastníkom takého konania.

Ak navrhovateľ argumentuje čl. 51 ods. 1 ústavy, lebo podľa jeho mienky neboli rešpektované relevantné ustanovenia zákona o správe daní, tak podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona o správe daní navrhovateľovo prípadné prizvanie do daňového konania by bolo vyplývalo z potreby, aby tu plnil svoju povinnosť súčinnosti. Z navrhovateľom opísaného skutkového stavu vyplýva, že jej plnenie od neho daňový úrad nevyžadoval, a teda ani neboli dané zákonné dôvody umožňujúce, aby sa zúčastnil daňového konania. Účasť tretej osoby na daňovom konaní nie je jej právom, ale povinnosťou, ktorú v prípade splnenia zákonných podmienok musí splniť na základe prizvania daňovým úradom.  

Naviac,   keďže   sa   v daňovej   kontrole   nekonalo   o navrhovateľových   právach a povinnostiach, tak ani zachovávanie práv a právom chránených záujmov navrhovateľa (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) nevyžadovalo jeho účasť na daňovej kontrole.

Ak   bude   navrhovateľ   trestne   stíhaný   pre   svoje   konanie   zistené   v rámci   daňovej kontroly   v TRIU,   tak   v trestnom   konaní   vedenom   proti   jeho   osobe   bude   mať možnosť oboznámiť sa so všetkými významnými skutočnosťami tvoriacimi základ jeho možného obvinenia.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   spočíva   v tom,   že   navrhovateľom   opísaným skutkovým   stavom   ani   nemohlo   byť   zasiahnuté   do   jeho   práva   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky. Aj na sťažnosť podľa platného čl. 127 ústavy sa vzťahuje právny názor vyslovený v rozhodnutí ústavného súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   24/98:   „Jedným   z dôvodov   odmietnutia   podnetu   je   jeho   zjavná neopodstatnenosť,   ktorú   možno   vysloviť   v prípade,   ak   Ústavný   súd   SR   nezistí   priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu.“

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003