znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 105/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 4572/2015 až sp. zn. Rvp 4619/2015,zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 10 NcC 70/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 4572/2015),sp. zn. 10 NcC 261/2013 z 27. marca 2013 (Rvp 4573/2015), sp. zn. 8 NcC 260/2013z 28. marca 2013 (Rvp 4574/2015), sp. zn. 9 NcC 261/2013 z 28. februára 2013(Rvp 4575/2015), sp. zn. 11 NcC 49/2014 z 27. októbra 2014 (Rvp 4576/2015), sp. zn.7 NcC 246/2013 z 27. februára 2013 (Rvp 4577/2015), sp. zn. 7 NcC 67/2014 z 27. októbra2014 (Rvp 4578/2015), sp. zn. 9 NcC 86/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 4579/2015), sp. zn.10 NcC 249/2013 z 27. marca 2013 (Rvp 4580/2015), sp. zn. 8 NcC 249/2013z 28. februára 2013 (Rvp 4581/2015), sp. zn. 5 NcC 246/2013 zo 7. marca 2013(Rvp 4582/2015), sp. zn. 8 NcC 251/2013 zo 8. marca 2013 (Rvp 4583/2015), sp. zn.5 NcC 404/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 4584/2015), sp. zn. 9 NcC 250/2013 zo 7. marca2013 (Rvp 4585/2015), sp. zn. 8 NcC 245/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 4586/2015), sp. zn.9 NcC 245/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 4587/2015), sp. zn. 5 NcC 395/2013 zo 14. mája2013 (Rvp 4588/2015), sp. zn. 6 NcC 244/2013 z 27. februára 2013 (Rvp 4589/2015),sp. zn. 10 NcC 244/2013 z 27. marca 2013 (Rvp 4590/2015), sp. zn. 6 NcC 416/2013z 30. apríla 2013 (Rvp 4591/2015), sp. zn. 6 NcC 251/2013 z 27. februára 2013(Rvp 4592/2015), sp. zn. 5 NcC 250/2013 z 19. marca 2013 (Rvp 4593/2015), sp. zn.10 NcC 250/2013 z 27. marca 2013 (Rvp 4594/2015), sp. zn. 8 NcC 250/2013z 28. februára 2013 (Rvp 4595/2015), sp. zn. 6 NcC 415/2013 z 30. apríla 2013(Rvp 4596/2015), sp. zn. 10 NcC 245/2013 z 27. februára 2013 (Rvp 4597/2015), sp. zn.5 NcC 394/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 4598/2015), sp. zn. 9 NcC 418/2013 z 12. septembra2013 (Rvp 4599/2015), sp. zn. 5 NcC 252/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 4600/2015), sp. zn.7 NcC 233/2013 z 27. februára 2013 (Rvp 4601/2015), sp. zn. 7 NcC 232/2013z 21. februára 2013 (Rvp 4602/2015), sp. zn. 5 NcC 254/2013 z 28. februára 2013(Rvp 4603/2015), sp. zn. 9 NcC 254/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 4604/2015), sp. zn.9 NcC 251/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 4605/2015), sp. zn. 10 NcC 251/2013z 27. februára 2013 (Rvp 4606/2015), sp. zn. 10 NcC 246/2013 z 27. februára 2013(Rvp 4607/2015), sp. zn. 6 NcC 413/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 4608/2015), sp. zn.5 NcC 249/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 4609/2015), sp. zn. 9 NcC 249/2013 zo 14. marca2013 (Rvp 4610/2015), sp. zn. 9 NcC 252/2013 zo 14. marca 2013 (Rvp 4611/2015), sp. zn.8 NcC 252/2013 z 8. marca 2013 (Rvp 4612/2015), sp. zn. 11 NcC 2/2015 z 26. januára2015 (Rvp 4613/2015), sp. zn. 9 NcC 2/2015 z 22. januára 2015 (Rvp 4614/2015), sp. zn.9 NcC 1/2015 z 22. januára 2015 (Rvp 4615/2015), sp. zn. 10 NcC 58/2013 zo 6. februára2013 (Rvp 4616/2015), sp. zn. 10 NcC 44/2014 z 9. júla 2014 (Rvp 4617/2015), sp. zn.10 NcC 80/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 4618/2015) a sp. zn. 5 NcC 79/2014zo 16. decembra 2014 (Rvp 4619/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami Rvp 4572/2015, Rvp 4573/2015, Rvp 4574/2015, Rvp 4575/2015,Rvp 4576/2015, Rvp 4577/2015, Rvp 4578/2015, Rvp 4579/2015, Rvp 4580/2015,Rvp 4581/2015, Rvp 4582/2015, Rvp 4583/2015, Rvp 4584/2015, Rvp 4585/2015,Rvp 4586/2015, Rvp 4587/2015, Rvp 4588/2015, Rvp 4589/2015, Rvp 4590/2015,Rvp 4591/2015, Rvp 4592/2015, Rvp 4593/2015, Rvp 4594/2015, Rvp 4595/2015,Rvp 4596/2015, Rvp 4597/2015, Rvp 4598/2015, Rvp 4599/2015, Rvp 4600/2015,Rvp 4601/2015, Rvp 4602/2015, Rvp 4603/2015, Rvp 4604/2015, Rvp 4605/2015,Rvp 4606/2015, Rvp 4607/2015, Rvp 4608/2015, Rvp 4609/2015, Rvp 4610/2015,Rvp 4611/2015, Rvp 4612/2015, Rvp 4613/2015, Rvp 4614/2015, Rvp 4615/2015,Rvp 4616/2015, Rvp 4617/2015, Rvp 4618/2015 a Rvp 4619/2015 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 105/2016.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovaniea rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. marca 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len„krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len„napadnuté rozhodnutia“).

Napadnutými rozhodnutiami krajský súd rozhodoval o námietkach zaujatosti sudcovOkresného súdu Žilina. Okresného súdu Čadca a Okresného súdu Martin (ďalej len„okresné súdy“) v konaniach, ktorých predmetom bolo rozhodovanie o žalobáchsťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobenánesprávnym úradným postupom označených okresných súdov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosti sťažovateľky sú v zásadeidentické z hľadiska skutkového a právneho stavu, ako aj právnej argumentáciesťažovateľky s nespočetným množstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky,o ktorých už ústavný súd rozhodol. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažujeza potrebné reprodukovať argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v sťažnostiach, o ktorýchaktuálne rozhoduje. Považuje totiž za dostatočné poukázať na obdobnú argumentáciusťažovateľky popísanú v jej predchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr.uzneseniami sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 alebo sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta2013.

Sťažovateľka v sťažnostiach reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavného súdu(sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013), ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnostiodmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedenýchpod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tentopreskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenúrozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a lenv jej prípade. Sťažovateľka argumentuje tiež odôvodnením publikovaného uzneseniaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnostiach rozhodol nálezmi, ktorýmivysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil vecina ďalšie konanie, a tiež aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania. Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)„vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentáciasťažovateľkyv podanýchsťažnostiachjetotožnás jejprávnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňovýchkonaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nárokypodľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nieje potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013,sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013,sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014...),ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodovtam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje užustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršierozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojejprávomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016