znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 105/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 247/2008,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“,v citáciách   aj   „navrhovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Malacky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 6 C 247/2008 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že «Navrhovateľka ešte dňa 03.07.2000 uplatnila svoje právo na určenie vlastníctva, vypratanie nehnuteľnosti a súbežne v inom konaní aj na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 4.000.000,- Sk/132.775,68 € a na zaplatenie investície 2,2 milióna Sk do hotela postaveného na pare. č. v katastrálnom území, zapísaného na...

Sťažovateľka   od   uzatvorenia   kúpnej   zmluvy   z   31.5.1993   (viac   ako   21   rokov) a od uplatnenia svojho práva zo dňa 03.07.2000, počas ktorého po viac ako 14 rokov trpí pocitom bezmocnosti dovolať sa svojich práv z dôvodu porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Rozsudok v predmetnej veci po dlhom trvaní spôsobenom okrem iného aj zmenami účastníkov na strane odporcov, ktoré zmeny sťažovateľka nezavinila, ale ich zavinil súd nekonaním   a   odporcovia,   (Nález   III.   ÚS   33/01,   IV.   ÚS   244/04)   bol   vyhlásený   dňa 12.12.2013, pričom navrhovateľke bol doručený 03.03.2014 (po takmer troch mesiacoch od vyhlásenia, príloha č. 3).

Otázku   spísania   a   zasielania   písomného   vyhotovenia   rozsudku   účastníkom občianskeho súdneho konania upravuje ustanovenie § 158 ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého „ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.“

Z uvedeného vyplýva, že účastníkovi občianskeho súdneho konania by rozsudok mal byt' doručený do 30 dní od jeho vyhlásenia na ústnom pojednávaní, pokiaľ predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.».

Ďalej   sťažovateľka   uviedla,   že „Pri   skúmaní   spisovej   značky   a   zloženia   senátu odvolacieho súdu právny zástupca dňa 18.08.2014 zistil, že k uvedenému dňu sa spis na Krajskom súde v Bratislave nenachádza (5 mesiacov po podanom odvolaní!!)!...

Po zistení, že súd I. stupňa po piatich mesiacoch od podania odvolania nepostúpil spisový   materiál   odvolaciemu   Krajskému   súdu   do   Bratislavy,   podal   právny   zástupca sťažovateľky dňa 22.08.2014 na súd I. stupňa sťažnosť pre prieťahy, ktorou sťažnosťou sa domáhal a domáha bezodkladného vyrozumenia o vybavení sťažnosti a predloženia veci odvolaciemu súdu.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky akad. mal. a soch. ⬛⬛⬛⬛, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v   Malackách   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 C 247/2008 bolo porušené.

2. Porušovateľovi sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánua   základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03,   IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol   pred   jej   podaním   (II. ÚS 184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniutýchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v   čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať(m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   mocido základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde),pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m.m.   I. ÚS 6/03).   Uvedený   právny   názor   ústavného   súdu   je   akceptovaný   aj   judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmavanie opodstatnenostitvrdenia   sťažovateľky,   podľa   ktorého   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   podsp. zn.   6   C   247/2008,   osobitne   v jeho   časti   po   rozhodnutí   v merite   veci,   malo   dôjsťk porušeniu   jej   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1dohovoru.

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde vyplýva,že rozsudok   v merite   veci   bol   vyhlásený   12.   decembra   2013   a sťažovateľke   doručený3. marca 2014. Po podaní odvolania proti nemu sťažovateľka 22. augusta 2014 uplatnilau predsedu   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy,   pričom   na   odpoveď   nečakala   a už8. septembra 2014 bola doručená ústavnému súdu jej sťažnosť, ktorou namietala porušeniesvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v období po rozhodnutí v merite veci.

´Ústavný súd ďalej zistil, že sťažovateľkou uplatnená sťažnosť na prieťahy u predseduokresného súdu bola napokon efektívna a odstránila jej stav právnej neistoty, keď okresnýsúd súdny spis spolu s odvolaním predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave24. septembra   2014,   o čom   predseda   okresného   súdu   sťažovateľku   vyrozumel   prípisomsp. zn. Spr 1060/2014, ktorý právny zástupca sťažovateľky prevzal 29. septembra 2014.V uvedenej odpovedi bolo okrem iného aj ozrejmené, že omeškanie s predložením veci naodvolací súd „vzniklo nemožnosťou doručiť meritórny rozsudok odporkyni v 5. rade“, ktorejmusel byť napokon ustanovený opatrovník.  

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   keďžesťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavya práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konanísťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. novembra 2014, t. j. v čase, keď okresný súdv merite   veci   rozhodol,   a teda   vo   veci   samej   už   nekonal,   a keďže   namietané   prieťahysúvisiace s úkonmi okresného súdu po rozhodnutí v merite veci boli po uplatnení sťažnostiu predsedu okresného súdu odstránené, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015