znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 105/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., R., zastúpeného advokátkou JUDr. K. L., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej   republiky   uzneseniami   Obecného   zastupiteľstva   obce   R.   č.   5   a č.   6 zo 7. novembra 2012 a č. 3/2012 z 24. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2013 doručená sťažnosť L. L., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a základného   práva   na   prístup   k voleným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy uzneseniami Obecného zastupiteľstva obce R. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 5 a č. 6 zo 7. novembra 2012 a č. 3/2012 z 24. novembra 2012. Sťažovateľ fotokópie napadnutých uznesení obecného zastupiteľstva k sťažnosti nepriložil.

Sťažovateľ vykonával funkciu starostu obce R. (ďalej len „obec“). Z príloh sťažnosti vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v obci na mimoriadnom zasadnutí 7. novembra 2012 „prijalo   uznesenie   č.   5...,   ktorým   opätovne   vyhlásilo   referendum   za   odvolanie   starostu podľa § 13a ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení s uvedením dôvodov,   ktorými   starosta   hrubo   a opakovanie   porušuje   zákony   a všeobecne   záväzné predpisy.   Uznesením   č.   6   vyhlásilo   a schválilo   konanie   miestneho   referenda   o odvolaní starostu obce R. L. L. na deň 24.11.2012 od 07.00 h do 22.00 h a súčasne schválilo otázku, ktorá   bude   položená   voličom   pri   miestnom   referende.“.   Uznesením   č. 3/2012 z 24. novembra   2012   obecné   zastupiteľstvo „schválilo   výsledky   miestneho   referenda o odvolaní starostu obce...“.

Sťažovateľ   v odôvodnení   sťažnosti   detailne   popisuje   jednotlivé   pochybenia, v dôsledku   ktorých   podľa   jeho   názoru „miestne   referendum   sa   konalo   v rozpore so zákonom,   a teda   aj   výsledok   miestneho   referenda   je   neplatný“.   Poukazuje na upozornenie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Michalovce   č.   k.   Pd   145/12-3 z 22. novembra   2012,   v ktorom   sa   konštatuje,   že „procesné   podmienky   pre   zvolanie zasadania   obecného   zastupiteľstva   na   deň   07.11.2012   splnené   neboli“,   že „uznesenia obecného zastupiteľstva prijaté na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 07.11.2012 sú výsledkom   celého   radu   nesprávnych   procesných   postupov,   ktoré   ich   robia   ničotnými a nemožno   s nimi   spájať   predpoklad   správnosti“,   že postupom   obecného   zastupiteľstva „sú výrazne obmedzené oprávnenia voličov“, ako aj že „uznesenie obecného zastupiteľstva č. 6 z 07.11.2012 je aj fakticky neuskutočniteľné“.

Sťažovateľ   poukazuje   aj   na   nesúlad   výkonu   sporného   miestneho   referenda s uznesením č. 6 zo 7. novembra 2012 (miesto konania) a tvrdí, že „kvórum oprávnených voličov   zúčastnených   na   miestnom   referende   ani   výsledky   miestneho   referenda   nebolo možné   verifikovať“.   Podľa   sťažovateľa   mu „bolo   nezákonným   miestnym   referendom o odvolaní   starostu   obce   fakticky   skrátené   4-ročné   funkčné   obdobie   o polovicu,   pričom takýto prípad by mohol vytvoriť precedens pre iné obce iniciovaním umelých miestnych referend... Sťažovateľovi ako starostovi obce R. je v súčasnosti zo strany obce a poslancov obecného zastupiteľstva blokovaný prístup k výkonu funkcie starostu a má pozastavený plat starostu. Sťažovateľ bol navyše dotknutý na právach na ochranu osobnosti medializovaním celého prípadu...“.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie a nálezom takto rozhodol:

„Obec R. uznesením obecného zastupiteľstva č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesením č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 porušila právo sťažovateľa podľa článku 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR,   podľa   ktorého   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným verejným funkciám.

Uznesenie obecného zastupiteľstva obce R. č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesenie č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 sa zrušuje a miestne referendum o odvolaní starostu obce R. zo dňa 24.11.2012 sa vyhlasuje za neplatné.

Obci R. sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa v zmysle článku 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR a prikazuje sa obnoviť stav pre porušením citovaného základného práva sťažovateľa.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR. Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   na   bankový   účet právneho zástupcu.“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu aj odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení obecného zastupiteľstva.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv uzneseniami obecného zastupiteľstva. Takto ústavný súd vyhodnotil   po obsahovej stránke znenie sťažnostného petitu, a to napriek tomu, že za odporcu sťažovateľ na prvej strane svojej sťažnosti označil obec   (nie   obecné   zastupiteľstvo),   a aj   v bode   1   petitu   navrhol   vysloviť   porušenie označených   základných   práv   obcou   (nie   obecným   zastupiteľstvom).   Vzápätí   však konkretizoval   ústavne   relevantný   zásah   ako   uznesenia   obecného   zastupiteľstva,   pričom i argumentácia   celej   sťažnosti   je   založená   na   tvrdenom   porušení   sťažovateľových základných   práv   nesprávnymi   a nezákonnými   postupmi   obecného   zastupiteľstva, ktoré potom   viedli   k prijatiu   napadnutých   uznesení.   Navyše,   ústavný   súd   už   vo   veci sp. zn. III.   ÚS   601/2012   konštatoval,   že   obec   ako právnická   osoba   tvoriaca   samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (čl. 64a ústavy), nie je pasívne legitimovaná v konaní podľa čl. 127 ods. 1   ústavy,   ak   k zásahu   do   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   malo   dôjsť vrchnostenskou činnosťou niektorého z orgánov obce.

2. Podľa čl. 69 ods. 1 písm. a) ústavy je obecné zastupiteľstvo orgánom obce. Ide teda o orgán územnej samosprávy plniaci v procese realizácie miestneho referenda úlohy vymedzené zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“),   medzi   ktoré   patrí aj vyhlasovanie miestneho referenda o odvolaní starostu obce podľa § 11a ods. 1 písm. b) zákona   o obecnom   zriadení   a vyhlasovanie výsledkov   miestneho   referenda   podľa   §   11a ods. 8 poslednej vety zákona o obecnom zriadení.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   v   oblasti verejnej správy.

Preskúmavacia   právomoc   všeobecných   súdov   je   aj   predmetom   úpravy   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike okrem iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom,   iným   opatreniam   alebo   nečinnosti   v   oblasti   verejnej   správy,   rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1 písm. c)].

Z citovaných   ustanovení   jednoznačne   vyplýva,   že   postup,   prípadne   rozhodnutia obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce) nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené. Piata hlava piatej časti OSP upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím (§ 250v ods. 1 OSP). Negatívne vymedzenie má na mysli vylúčenie rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú preskúmateľné v konaní o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Preto zásahom netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri výkone administratívnych rozhodnutí)   alebo   procesné   postupy,   ale   aj   také   výsledky   rozhodovacích   procesov vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú výsledkom správneho konania (v tejto súvislosti pozri § 244 ods. 3 OSP).

V konaní podľa piatej hlavy piatej časti OSP tak môže byť preskúmané aj uznesenie obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch takýmto uznesením za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 250v ods. 1 OSP. Platí to aj napriek osobitnému konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva   podľa § 250zf OSP, keďže v tomto   konaní   je   aktívne   legitimovaným   jedine   prokurátor,   nie   subjekt,   ktorého právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo ovplyvňovať.

Z   popísaného   skutkového   stavu   a z   citovaných   právnych   predpisov   vyplýva, že ak podľa sťažovateľa bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, mohol a mal využiť právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý je výslovne určený   na   ochranu   nielen   proti   nezákonným   (protiprávnym)   rozhodnutiam,   opatreniam, ale aj proti   iným   nezákonným zásahom orgánov   verejnej moci.   Takým   prostriedkom   je návrh na začatie konania podľa piatej hlavy piatej časti OSP. Obecné zastupiteľstvo sa malo tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti zverenej mu zákonom o obecnom zriadení, ktorá   má   verejnoprávnu   povahu   (rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Sžz   2/2008   z 26.   februára   2009)   a ktorej   obsahom   je   vyhlásenie   miestneho referenda ako formy priamej účasti obyvateľov obce na výkone samosprávy obce, ako aj vyhlásenie jeho výsledkov.

Ústavný   súd   sa   preto   nestotožňuje   s názorom   sťažovateľa,   že „pred   podaním ústavnej sťažnosti vyčerpal riadny inštančný postup a všetky dostupné právne prostriedky ochrany proti nezákonnému zásahu obce R. do jeho ústavou garantovaných práv a slobôd“. Je   pravdou,   že v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (25.   januára   2013)   už sťažovateľovi zákonná lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy   (30   dní   podľa   §   250v   ods.   3   OSP)   uplynula,   niet   však   pochybností, že po 7. novembri   2012,   resp.   po   24.   novembri   2012,   keď   sa   sťažovateľ   dozvedel o vyhlásení sporného miestneho referenda, resp. o vyhlásení jeho výsledkov, mal možnosť návrh proti zásahom obecného zastupiteľstva podať.

Sťažovateľ však netvrdí, že by uvedené účinné právne prostriedky ochrany svojich základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy využil spôsobom, ktorý umožňuje platný právny poriadok Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany (§ 7 ods. 2 v spojení s § 244 a nasl. OSP), ale priamo sa obrátil na ústavný súd. Taký postup však   ústava   ani   zákon   o ústavnom   súde   neumožňujú.   Princíp   subsidiarity   právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie právomoci ústavného súdu.

Tento   záver   má   oporu   aj   v   stabilnej   judikatúre   ústavného   súdu   (podobne IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).

Sťažnosť sťažovateľa tak ústavný súd musel odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

3.   Pozornosti   ústavného   súdu,   pravdaže,   neušla   ani   skutočnosť,   že   sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa uznesení obecného zastupiteľstva č. 5 a č. 6 zo 7. novembra 2012 je s najväčšou podrobnosťou oneskorene podaná (sťažnosť bola odoslaná na poštovú prepravu   23.   januára   2013)   a v tej   istej   časti   sťažnosť   vyvoláva   aj   otázniky   súvisiace s oprávnenosťou   sťažovateľa   na   jej   podanie,   keďže   uznesenie   obecného   zastupiteľstva o vyhlásení   miestneho   referenda   o odvolaní   starostu   obce   možno   chápať   aj   ako   svojou podstatou nespôsobilé zasiahnuť do právnej pozície osoby, ktorá túto funkciu zastáva. Obe naznačené   pochybnosti   však   ústavný   súd   nemusel   podrobnejšie   analyzovať na   účel   ich jednoznačného zodpovedania, pretože ak niet právomoci ústavného súdu, akékoľvek úvahy o ďalších procesných podmienkach prípustnosti podanej sťažnosti strácajú právny význam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013