znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 105/06-9  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., toho času vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia jeho práva zaručeného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením a jemu predchádzajúcim postupom Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   v konaní   o návrhu   na   predĺženie   väzby   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Ntv 50/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Š.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra 2005   doručená   sťažnosť   (z 21.   decembra   2005)   Ľ.   Š.,   toho   času   vo   väzbe(ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v čl.   17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie svojho práva zaručeného   v čl.   5   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 2 Ntv 50/2005   (sťažovateľ   neuviedol,   z ktorého   dňa)   a jemu   predchádzajúcim   postupom najvyššieho súdu v označenom konaní o návrhu na predĺženie sťažovateľovej väzby.

Sťažovateľ   uviedol: „Sťažnosťou   namietam   porušenie   mojich   základných   práv a slobôd zaručených v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky tým, že mi nebol predložený na vyjadrenie návrh Krajského súdu Slovenskej republiky na predĺženie lehoty trvania väzby a o tomto návrhu   rozhodol   súd   na   neverejnom   zasadnutí,   bez   výsluchu   alebo   inej   formy   môjho vyjadrenia a tým, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.“

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr.   III.   ÚS   17/03, III.   ÚS   234/04),   a nebola   k nej   pripojená   kópia   právoplatného rozhodnutia, ktoré sťažovateľ napáda. Sťažovateľ taktiež neoznačil presne toto rozhodnutie (uvedúc iba spisovú značku konania, v ktorom bolo vydané, bez označenia dátumu jeho vydania) a neuviedol ani, kedy mu bolo napádané rozhodnutie najvyššieho súdu doručené.

Ústavný súd listom z 9. januára 2006 (doručeným podľa doručenky 12. januára 2006) upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd zároveň sťažovateľa   poučil   o podmienkach   ustanovenia   kvalifikovaného   právneho   zástupcu   - advokáta v konaní pred ústavným súdom.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ nereagoval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd listom z 9. januára 2006 podrobne poučil sťažovateľa o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   aj   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu   nedoplnil   svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu, čo znemožňuje nielen jej prijatie na ďalšie   konanie,   ale   aj   posúdenie   splnenia   zákonom   ustanovených   podmienok   pre ustanovenie   sťažovateľovi   kvalifikovaného právneho zástupcu   - advokáta   v konaní pred ústavným súdom. Z uvedených dôvodov je taktiež vylúčené prijatie sťažnosti   na ďalšie konanie   a jej   následné   spojenie   s inou   vecou   sťažovateľa   prijatou   ústavným   súdom   na ďalšie   konanie,   v ktorej   mu bol   ustanovený   právny   zástupca,   tak ako   to   sťažovateľ   vo svojom podaní z 21. decembra 2005 navrhol.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd, ako aj o tom, ako treba opravu alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho záujme   výzvu   ústavného   súdu   a pokyny   na   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III.   ÚS   199/03, III. ÚS 119/05).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006