znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 105/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Svetozára   Boora,   bytom   M.,   zastúpeného   advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   v Trenčíne   odboru   skráteného   vyšetrovania   Oddelenia   skráteného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska   Myjava vo veci   vedenej   pod sp.   zn. ČVS: ORP-1025/5-OSV-TN-04 (pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Svetozára   Boora o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   na   jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára 2005 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 18. februára 2005) doručená sťažnosť Svetozára Boora, bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   v Trenčíne   odboru   skráteného   vyšetrovania   Oddelenia skráteného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska Myjava (ďalej len „odbor skráteného   vyšetrovania“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-1025/5-OSV-TN-04 (pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   v októbri   2003   podal   na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Myjave (ďalej len „obvodné oddelenie“) trestné oznámenie pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   ohovárania   podľa   §   206   ods.   1   Trestného zákona, trestný   čin   neoprávneného   užívania   cudzej   veci   podľa   §   249   ods.   1   Trestného zákona a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Sťažovateľ ďalej uviedol, že k tejto veci bol policajným orgánom vypočutý, pričom za   možného   páchateľa   týchto   trestných   činov   označil   konkrétnu   osobu.   Z uvedeného dôvodu si preto nevie vysvetliť, prečo toto trestné konanie prebieha dlhšiu dobu.

Vzhľadom   na   to,   že   od   začatia   trestného   stíhania   v tejto   veci,   ktoré   bolo   začaté uznesením   policajného   orgánu   obvodného   oddelenia   sp.   zn.   ČVS:   ORP-178/MY-2003 zo 7. decembra   2003,   uplynula   dlhšia   doba,   podal   sťažovateľ   odboru   skráteného vyšetrovania   12.   februára   2004   žiadosť   o podanie   správy,   na   ktorú   nedostal   odpoveď, a preto sa sťažovateľ so svojimi sťažnosťami na nečinnosť policajného orgánu zo 6. júla 2004, 22. augusta 2004 a 17. septembra 2004 obrátil na Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad   Váhom   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“).   Na   tieto   sťažnosti   reagoval   prokurátor okresnej   prokuratúry   listom   zo   6.   októbra   2004   s tým,   že   prieťahy   v konaní   uznal   za opodstatnené a vykonal opatrenia smerujúce k urýchlenému ukončeniu veci.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. septembra 2004 podal sťažnosť pre nečinnosť   v predmetnej   trestnej   veci   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, ktoré   túto   sťažnosť   zaslalo   na   priame   vybavenie   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ale podľa vyjadrenia sťažovateľa na túto sťažnosť nikto nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľ 29. októbra 2004 podal priamo generálnej prokuratúre sťažnosť na nečinnosť, odkiaľ mu prišla odpoveď, že jeho sťažnosť bola odstúpená na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Následne na to podal sťažovateľ 3. novembra 2004 a 6. decembra 2004 okresnej prokuratúre ďalšie dve sťažnosti na nečinnosť policajného orgánu v danej trestnej veci, no aj napriek tomu trestné   konanie   nie   je   dosiaľ   ukončené   a podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   nedošlo   ani k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe.

Sťažovateľ   v závere   uviedol,   že   v rámci   predmetného   trestného   konania je poškodenou stranou a dôvod, pre ktorý podal trestné oznámenie, a obava z toho plynúca je   podľa   jeho   názoru   opodstatnená.   Podľa   sťažovateľa   policajný   orgán   veľmi   liknavo zhromažďoval dôkazy o vlastníctve jeho vecí, a preto podľa jeho názoru je daná dôvodná obava, že tieto veci pravdepodobne už ani neexistujú.

Na   základe   už   uvedených   skutočností   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval:

„Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor zrýchleného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava porušil v konaní vedenom pod sp. zn. ORP 1025/5-OSV- TN-04 základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, chránené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Ústavný súd ukladá odporcovi, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100.000,- Sk, ktoré je povinný odporca uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré je odporca povinný uhradiť na účet JUDr. T. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, vo výške určenej pri skončení veci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Z obsahu   sťažnosti   a hlavne   jej   petitu   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   namietal jedine postup policajného orgánu odboru skráteného vyšetrovania. Nenamietal však postup okresnej prokuratúry, ktorá vykonávala dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a postup ktorej po vyčerpaní účinných právnych prostriedkov na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy by bol ústavným súdom preskúmateľný.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Na   základe   uvedeného   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   orgánom   štátu,   ktorý má zabezpečiť ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v rámci   prípravného   konania   postupom   či   už   vyšetrovateľa   alebo   policajného   orgánu, je prokurátor.   Ustanovenie   §   174   ods.   2   Trestného   poriadku   výslovne   stanovuje oprávnenia prokurátora v tomto štádiu trestného konania, ktoré možno efektívne uplatniť aj za účelom ochrany základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že na zjednanie nápravy pri porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom policajného orgánu odboru skráteného vyšetrovania bol príslušný okresný prokurátor (v prípade jeho nečinnosti nadriadený   prokurátor   až   po   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky),   a preto sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že postupom policajného orgánu odboru skráteného vyšetrovania   boli   porušené   jeho   základné   práva   a slobody   alebo   že   mu   vznikla   škoda, má možnosť   ochrany   svojich   práv   prostriedkami,   ktoré   mu   poskytuje   zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).

Podľa   ustanovenia   §   9   ods.   1   zákona   o zodpovednosti   za   škodu   štát   zodpovedá za škodu   spôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom.   Za   nesprávny   úradný   postup sa považuje   aj   porušenie   povinnosti   orgánu   verejnej   moci   urobiť   úkon   alebo   vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených   záujmov   fyzických   osôb   a   právnických   osôb.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán (v sťažovateľovom   prípade   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky)   neuspokojí   nárok na náhradu škody   alebo jeho časť do   šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,   môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Ústavný súd konštatuje, že ani v tejto časti nie je daná právomoc ústavného súdu, pretože sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, a to ani súdnej ochrany, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu jeho základných práv a slobôd.

Podľa   ústavného   súdu,   pokiaľ   sťažovateľ   použil   v   sťažnosti   termín „odbor zrýchleného vyšetrovania“, ide o odbor skráteného vyšetrovania, čo vyplýva z celkového obsahu sťažnosti a z trestného spisu. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné odstrániť tento nedostatok zo strany sťažovateľa zaslaním výzvy na odstránenie nedostatkov podania.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, z tohto dôvodu sa žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005