znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 105/03-42

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti M. K., bytom B., M. K., rod. K., bytom B., a M. B., rod. K., bytom B., zastúpených komerčným právnikom JUDr. M.   W.,   B.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 473/92 na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2003 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   473/92 p o r u š i l základné právo   M. K.,   M.   K.   a M. B. na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 473/92   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K., M. K. a M. B. trovy právneho   zastúpenia   vo   výške   13   230   Sk   (slovom   trinásťtisícdvestotridsať   slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu komerčného právnika JUDr. M. W., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 105/03-9 zo 16. apríla 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. K., bytom B., M. K., rod. K., bytom B., a M. B., rod. K., bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených komerčným právnikom JUDr. M. W., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 473/92.

Vo svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že 23. marca 1992 podali na okresnom súde návrh na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti proti odporcom: Ing. V. G., bytom P. B., E. G., bytom P. B., a M. G., bytom R. T. Predmetná vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená   aj napriek   tomu,   že   od   začatia   konania   uplynulo   už   viac   ako   11   rokov, sťažovatelia   konali   vo   veci   kvalifikovane   a   v intenciách   ustanovenia   §   101   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Okresný   súd   rozhodol   vo   veci   rozsudkom   č.   k. 12 C 473/92-96 z 11. decembra 1996 po takmer piatich rokoch od začatia konania. Ako vyplýva z uznesenia sp. zn. 8 Co 643/97 zo 14. októbra 1997 Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) ako odvolacieho súdu, i napriek takej dlhej dobe konania v predmetnej veci   okresný   súd   nedostatočne   zistil   skutkový   stav   veci   (nesprávne   posúdenie   pasívnej legitimácie   odporcov,   naplnenia   podmienok   aplikácie   zákona   č.   87/   1991   Zb. o mimosúdnych   rehabilitáciách   v znení   neskorších   predpisov).   Okresný   súd   od pojednávania, ktoré bolo nariadené 14. apríla 1993, vytýčil nový termín pojednávania až po uplynutí dvoch rokov na 14. apríl 1995. Ďalšie pojednávania v predmetnej veci sa konali každé po takmer ročnom časovom odstupe od predchádzajúceho, a to 30. januára 1996 a 11. decembra   1996.   Po   rozhodnutí   odvolacieho   súdu,   ktorým   bol   zrušený   rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, teda od októbra 1997, okresný súd začal   s procesnými   úkonmi   vo   veci   až v roku   2002   a prvé   pojednávanie   po   rozhodnutí odvolacieho súdu nariadil až na 20. november 2002. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito a súd vydal uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie na okolnosť, ktorá mala   byť   preukázaná   už   v začiatkoch   konania,   pretože   ide   o dôkaz,   ktorý   je   potrebný na rozhodnutie vo veci.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn.: 12 C 473/92 porušil právo M. K., M. K., rod. K. a M. B., rod. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C 473/92 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   M.   K.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovami tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M.   K.   rod.   K.   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   35   000   Sk (slovami tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5. M. B., rod. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovami tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

V podaní z 26. marca 2003 zdôvodnili sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu   výšku   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   tým,   že   podľa   nich „Okrem aspektu realizácie práva, má vec aj aspekt morálny, ľudský a tiež finančný. (...) Keď vznikla právna možnosť na odstránenie krivdy a na dosiahnutie morálnej a materiálnej satisfakcie, trvá (zatiaľ) 11 rokov, kým sa tieto práva podarí naplniť. Tí, ktorých sa to priamo dotýkalo, sa žiaľ aspoň morálneho zadosťučinenia ani nedožili. A mohli, resp. mali sa dožiť, ak by súd konal v rámci svojich povinností“.

Sťažovatelia   ústavnému   súdu   predložili   taktiež   fotokópiu   listu   č.   Spr.   2246/02 z 18. decembra 2002 preukazujúceho využitie účinných právnych prostriedkov nápravy vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na   prieťahy   v konaní   v zmysle   §   17   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov.

Právny zástupca sťažovateľov vo svojom liste z 28. mája 2003 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný   súd   listom   sp.   zn. Spr   3500/03   z 9.   júla 2003 (príloha listu   obsahovala stanovisko   sudkyne   konajúcej   v predmetnej   veci)   ústavnému   súdu   oznámil,   že   súhlasí s upustením   od   pojednávania   a v   ďalšom   texte   svojho   vyjadrenia,   ako   aj   jeho   prílohy argumentoval   predovšetkým   personálnymi   a organizačnými   problémami   okresného   súdu a v závere aj tým, že sťažovateľ viackrát podal sťažnosť adresovanú okresnému súdu, po podaní ktorej bolo nevyhnutné predložiť spisový materiál na preštudovanie a na zaujatie stanoviska zo strany vedenia okresného súdu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu bol 23. marca 1992 doručený návrh na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti sťažovateľov: 1. A. K., rod. Ž., bytom B., 2. M. B., rod. K., B., 3. M. K., bytom B., 4. M. K., rod. K., bytom B. (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Advokátska kancelária, Ž., proti odporcom: 1. V. G., P. B., 2. E. G., rod. H., bytom P. B., a 3. M. G., rod. D., bytom R. T. (ďalej len „odporcovia“).

Okresný súd na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 26. marca 1992 vyzval právnu   zástupkyňu   navrhovateľov   na   predloženie   1   exempláru   návrhu   v lehote   7   dní a doručil odporcom v prvom a treťom rade výzvu na vyjadrenie sa k návrhu v lehote 14 dní.

Právna zástupkyňa navrhovateľov odpovedala okresnému súdu listom doručeným mu 7. apríla 1992. Následne okresný súd 13. apríla 1992 zaslal výzvu na vyjadrenie sa k návrhu v lehote 14 dní odporcovi v druhom rade.

Dňa 24. apríla 1992 doručili odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na okresný súd svoje vyjadrenie k podanému návrhu pod č. PB 184/92 DD z 21. apríla 1992.

Okresný súd pokynom z 27. apríla 1992 vytýčil termín pojednávania na 13. máj 1992 a vykonal   ďalšie   úkony   v predmetnej   veci   (napr.   predvolal   účastníkov,   vyzval   na predloženie originálov dôkazov).

Okresný   súd   pojednávanie konané 13. mája 1992 odročil   na neurčito   za   účelom opätovného vyžiadania spisov zo štátneho notárstva.

Pokynom zo 14. mája 1992 nechal vo veci konajúci sudca urgovať doručenie spisov zo štátneho notárstva, ktoré mu boli doručené 5. júna 1992.

Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pokynom   zo 16.   septembra   1992   a opätovne z 12. novembra 1992 urgovať zaslanie spisov zo štátneho notárstva.

Právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala listom z 3. decembra 1992 o vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci.

Pokynom súdnej kancelárii z 19. februára 1993 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 12. marec 1993 a vykonal ďalšie úkony súvisiace s predmetnou vecou.

Pojednávanie konané 12. marca 1993 bolo odročené na 14. apríl 1993, na ktoré boli predvolaní iba účastníci konania, ktorí boli na tomto pojednávaní neprítomní.

Listom   zn.   ŽA   5/92/PM   z 12.   marca   1993   požiadala   právna   zástupkyňa navrhovateľov,   aby   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie,   či   kúpna   zmluva R I 35/1976 bola vypracovaná v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.

Listom   zo   17.   marca   1993   predložila   okresnému   súdu   právna   zástupkyňa navrhovateľov   dielčí   výmer   č.   14175   +   správ./1-Dr.Pod.1952   vydaný   Povereníctvom stavebného priemyslu v B.

Pojednávanie konané na okresnom súde 14. marca 1993 bolo odročené na neurčito za účelom predloženia dokumentov zo strany navrhovateľov, vypočutia M. B. dožiadaným súdom a následného nariadenia znaleckého dokazovania.

V prílohe listu zn. 5/92/PM zo 14. apríla 1993 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila okresnému súdu dokumenty vyžiadané ním na pojednávaní 14. marca 1993.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 15.   septembra   1993   nechal   vo   veci   konajúci   sudca dožiadať Obvodný súd Bratislava 2 na vypočutie A. K., M. B. a M. K. k podanému návrhu.

Okresný súd urgoval listom z 20. decembra 1993 a následne opätovne 16. februára 1994 odpoveď na svoje dožiadanie od Obvodného súdu Bratislava 2.

Okresnému súdu bola následne (zrejme v mesiacoch február až júl 1994) doručená zápisnica Obvodného súdu Bratislava 2 z 21. októbra 1993 (odpoveď na jeho dožiadanie).

Podľa   úradného   záznamu   zo   16.   júla   1994   odporcovia   telefonicky   oznámili okresnému súdu, že trvajú na tom, aby vo veci zatiaľ nebol vytýčený termín pojednávania z dôvodu choroby odporcu v treťom rade.

Podľa úradného záznamu z 9. septembra 1994 sa na okresný súd bez predvolania dostavila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   za   účelom   urgencie   termínu   pojednávania v predmetnej veci.

Pokynom súdnej kancelárii z 31. januára 1995 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 15. marec 1995.

Podľa úradného záznamu z 15. marca 1995 predmetný spis bol predložený v tento deň na preštudovanie Ing. V. G.

Okresný súd pojednávanie 15. marca 1993 odročil na neurčito za účelom pripojenia spisov a nariadenia znaleckého dokazovania.

Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 20. marca 1995 k spisu pripojiť ďalší spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 13 C 486/92.

Pokynom   z 8.   mája 1995   a následne   opätovne   pokynom   z 12.   júla   1995   vo   veci konajúci sudca nechal pripojiť spis vedený pod sp. zn. 13 C 486/92 na nahliadnutie.

Okresný súd 24. augusta 1995 vytýčil termín pojednávania na 26. september 1995.

Pojednávanie konané 26. septembra 1995 okresný súd odročil na neurčito za účelom opravy okruhu účastníkov konania zo strany navrhovateľov v lehote 10 dní.

Listom zo 17. októbra 1995 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby upravila okruh účastníkov na strane pasívne legitimovaných obratom.

Právna   zástupkyňa   navrhovateľov   reagovala   na   výzvu   okresného   súdu   svojím podaním doručeným mu 16. októbra 1995.

Pokynom súdnej kancelárii zo 14. decembra 1995 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 20. december 1995.

Podaním z 19. decembra 1995 doručeným okresnému súdu v ten istý deň právna zástupkyňa navrhovateľov ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 20. decembra 1995 z dôvodu svojej práceneschopnosti a zároveň požiadala o odročenie termínu pojednávania.

Okresný   súd   pojednávanie   20.   decembra   1995   odročil   na   neurčito   z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne navrhovateľov.

Pokynom z 22. januára 1996 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 30. január 1996.

Pojednávanie   konané   30.   januára   1996   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom pripojenia   spisov   okresného   súdu   a následne prípadne   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania.

Kancelária   31.   januára   1996   požiadala   o predloženie   spisov   z archívu   okresného súdu.

Uznesením   č.   k.   12   C   473/92-74   z 30.   januára   1996   bolo   nariadené   znalecké dokazovanie   súdnym   znalcom   z odboru   stavebníctva,   ktorý   mal   vyhotoviť   znalecký posudok v predmetnej veci v lehote 1 mesiaca.

Znalecký posudok č. 142/1996 z 30. októbra 1996 bol okresnému súdu predložený spolu s vyúčtovaním trov znaleckého dokazovania z 30. novembra 1996.

Pokynom z 22. novembra 1996 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 11.   december   1996, na ktoré nechal predvolať účastníkov   konania i súdneho znalca a právnym zástupcom účastníkov konania nechal doručiť znalecký posudok.

Podľa úradného záznamu z 3. decembra 1996 bol spisový materiál v predmetnej veci predložený na preštudovanie právnemu zástupcovi navrhovateľov v ten istý deň.

Na pojednávaní konanom 11. decembra 1996 okresný súd najprv uznesením vyhlásil dokazovanie   za   skončené   a následne   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh   navrhovateľov zamietol.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 18.   decembra   1996   nechal   vo   veci   konajúci   sudca doručiť   rozsudok   právnym   zástupcom   účastníkov   konania   spolu   s uznesením   č.   k. 12 C 473/92-104 z 18. decembra 1996.

Právny   zástupca   odporcov   podal   v zákonom   stanovenej   lehote   odvolanie zn. PB 184/92 DD zo 7. januára 1997 proti výroku o trovách konania, ktoré bolo okresnému súdu doručené 8. januára 1997.

Spomínané   odvolanie   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   právnej   zástupkyni navrhovateľov na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní pokynom z 9. januára 1997.

Okresnému súdu bolo 20. januára 1997 doručené odvolanie navrhovateľov podané prostredníctvom   ich   právnej   zástupkyne   zo   17.   januára   1997,   ktorým   žiadali   vydaný rozsudok zmeniť a ich návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Listom z 18. februára 1997 M. K. oznámil okresnému súdu, že navrhovatelia odvolali plnú moc pre JUDr. M. P. a na svoje zastupovanie splnomocnili JUDr. J. Ď.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 24.   februára   1997   nechal   vo   veci   konajúci   sudca doručiť   druhopis   odvolania   právnemu   zástupcovi   odporcov   na   vyjadrenie   sa   k nemu v lehote 10 dní.

Podľa úradného záznamu nachádzajúceho sa v spise bol v tento deň spis predložený na preštudovanie Ing. V. G.

Právny zástupca sa k odvolaniu vyjadril listom zn. PB 184/92 DD z 13. marca 1997 doručeným okresnému súdu 17. marca 1997.

Pokynom súdnej kancelárii z 28. apríla 1997 nechal vo veci konajúci sudca doručiť predložené vyjadrenie právneho zástupcu odporcov z 13. marca 1997 právnej zástupkyni navrhovateľov,   vyhotoviť predkladaciu   správu   pre   krajský   súd   a spis   s odvolaniami mu doručiť na rozhodnutie. Krajskému súdu bol uvedený spisový materiál doručený 2. mája 1997.

Vo   veci   konajúci   sudca   krajského   súdu   vytýčil   pokynom   z 2.   júla   1997   termín pojednávania na 14. október 1997 a nechal naň predvolať účastníkov konania.

Podľa úradného záznamu nachádzajúceho sa v spise bol 18. augusta 1997 predložený spisový   materiál   v predmetnej   veci   právnemu   zástupcovi   navrhovateľov   za   účelom preštudovania spisu.

Krajský súd na pojednávaní konanom 14. októbra 1997 vyhlásil uznesenie sp. zn. 8 Co 643/97, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu doručený 19. decembra 1997.

Vo veci konajúci sudca 24. februára 1998 nechal pokynom súdnej kancelárii doručiť spomínané uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Podľa úradného záznamu z 1. augusta 1998 nachádzajúceho sa v spise bol tento spis na základe zmeny rozvrhu práce platného na rok 1998 pridelený na ďalšie prejednávanie a rozhodovanie do senátu Mgr. R. G.

Podľa ďalšieho úradného záznamu z 23. apríla 1999 platného pre okresný súd na rok 1999 bol tento spis s účinnosťou od 1. apríla 1999 určený na prejednanie a rozhodnutie do senátu JUDr. D. C.

Podľa úradného záznamu z 19. apríla 2000 bol spisový materiál v predmetnej veci v ten   istý   deň   predložený na preštudovanie účastníkovi konania M. K., ktorý   si z neho vyhotovil kópie niektorých listín.

Listom z 12. júna 2000 Ing. M. K. oznámil okresnému súdu, že odvolal svoju plnú moc na zastupovanie pre advokáta JUDr. J. Ď. a udelil ju JUDr. J. H.

Podľa   úradného   záznamu   zo   4.   apríla   2001   okresný   súd   telefonicky   zisťoval   na Mestskom   úrade   v R.   T.,   odbore   správy   majetku,   kde   sa   nachádza   kúpna   zmluva zo 7. januára   1976,   ktorej   predmetom   bola   sporná   nehnuteľnosť   a jej   účastníkmi   boli československý   štát   a právni   predchodcovia   odporcov.   Vedúci   odboru   správy   majetku Mestského   úradu   v R.   T.   prisľúbil   pomoc   v lehote   pol   roka.   S požiadavkou   rovnakého znenia sa obrátil aj na Štátny oblastný archív v Ž.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 12.   novembra   2001   nechal   vo   veci   konajúci   sudca urobiť v predmetnej veci viacero úkonov (vyhotoviť list pre Mestský úrad v R. T., odbor správy majetku, ako aj Štátny oblastný archív v Ž., zaslať výzvu na Okresný úrad Ž., odbor katastrálny, ako aj zaslať výzvu odporcom v konaní na oznámenie svedkov v lehote 21 dní v zmysle intencií záverov krajského súdu).

Štátny okresný archív v Ž. listom č. 2001/00679/OÚ-ŠOKA z 22. novembra 2001 zaslal okresnému súdu   overené fotokópie spisu Okresného národného výboru Ž. sp. zn. Fin 72/3-36/1976 ku kúpe domu v R. T.

Okresný úrad v Ž. doručil okresnému súdu vyžiadané listiny 5. decembra 2001.

Podľa   úradného   záznamu   z 19.   decembra   2001   si   účastník   konania   Ing.   V.   G. vyhotovil zo spisu kópiu uznesenia krajského súdu.

Mesto   R.   T.   odpovedalo   na   žiadosť   okresného   súdu   listom   zn. 2461/2001/Mf z 10. decembra 2001.

Okresný súd urgoval právneho zástupcu odporcov listom z 23. januára 2001, aby zaslal mená a adresy svedkov v zmysle intencií uznesenia krajského súdu v lehote 7 dní.

Právny zástupca odporcov odpovedal okresnému súdu listom zn. PB 184/92 DD zo 6. februára 2002, v ktorom mu oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje v konaní vypočuť.

Listom z 27. septembra 2002 doručeným okresnému súdu 10. októbra 2002 požiadali Ing. V. G. a MUDr. E. G. o vytýčenie pojednávania v predmetnej veci.

Pokynom z 15. októbra 2002 vo veci konajúci sudca nechal pripojiť k spisu ďalšie spisy sp. zn. R I 51/69, R II 18/69, 13 C 486/92 a zároveň vytýčil termín pojednávania na 20. november 2002.

Listom   z 8.   novembra   2002   JUDr.   J.   Ď.   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na pojednávaní z dôvodu odvolania jeho plnej moci zo strany jeho klienta.

Podľa úradných záznamov z 19. novembra 2002 v tento deň bol spisový materiál predložený   na   nahliadnutie   účastníkovi   konania   Ing.   M.   K.,   ako   aj   splnomocnenému zástupcovi JUDr. P. K.

Pokynom súdnej kancelárii z 20. novembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca zo spisu sp. zn. 13 C 486/92 prefotiť potrebné listiny a následne spis vrátiť.

V spise sa ďalej nachádzalo splnomocnenie J. O., ktorým udelila plnú moc J. O., svojmu manželovi, na jej zastupovanie v konaní pred okresným súdom.

Podľa   substitučnej   plnej   moci   z 18.   novembra   2002   nachádzajúcej   sa   v spise splnomocnil JUDr. J. H. advokátku JUDr. R. B. na právne zastupovanie v tejto veci.

Pojednávanie   konané   na   okresnom   súde   20.   novembra   2002   bolo   odročené   na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Listom zn. PB 184/92 DD z 12. novembra 2002 právny zástupca odporcov predložil okresnému súdu listinné dôkazy za účelom preukázania skutočnosti, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter.

Okresnému   súdu   doručila   12.   decembra   2002   Mgr.   M.   K.   odvolania   plnej   moci JUDr. J. Ď. na zastupovanie v predmetnej veci pre ňu, ako aj pre M. B.

Listom z 20. decembra 2002 právny zástupca navrhovateľov zaslal okresnému súdu podanie - návrh na vykonanie dôkazu, v ktorom sformuloval aj okruh otázok, na ktoré má súdny znalec odpovedať, a navrhol ustanoviť na preskúmanie predmetných otázok Ústav súdneho inžinierstva Ž.

Pokynom   súdnej   kancelárii   zo 14.   februára   2003   nechal   vo   veci   konajúci   sudca vyzvať právneho zástupcu   navrhovateľov,   aby okresnému   súdu   v lehote 7   dní   oznámili dátum úmrtia A. K., jej právnych nástupcov, ďalej okresný súd, na ktorom sa vedie dedičské konanie, pod akým číslom sa vedie, a zaslali mu jej úmrtný list v lehote 7 dní. Tým istým pokynom   nechal   doručiť   JUDr.   D.   D.   druhopis   zápisnice   o pojednávaní   a návrh   na vykonanie dôkazu právneho zástupcu navrhovateľov z 20. decembra 2002.

Právny   zástupca   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu   listom   z 25.   februára   2002, následne doplneným ďalším podaním zo 6. marca 2003.

Okresný súd uznesením sp.   zn. 12 C 473/92 z 11. marca 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. marca 2003, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie v predmetnej veci. Znalecký posudok mal byť vypracovaný v lehote 2 mesiacov.

Pokynom súdnej kancelárii z 13. marca 2003 nechal vo veci konajúci sudca vyžiadať z Okresného súdu Bratislava III spisový materiál vo veci sp. zn. 22D 410/99, D not 95/99.

Okresnému   súdu   bol   28.   marca   2003   doručený   list   Ústavu   súdneho   znalectva Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v B. (ďalej len „ÚSZ SF STU v B.“) zn. ÚSZ 45/2003 z 25. marca 2003.

Pokynom z 15. apríla 2003 nechal vo veci konajúci sudca zaslať kópiu listu ÚSZ SF STU v B. právnym zástupcom účastníkov konania a súčasne ich nechal vyzvať na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v lehote 7 dní.

Podľa v spise priložených záznamov o zložení preddavku z 5. mája 2003 obidvaja účastníci konania predmetný preddavok uhradili na č. účtu okresného súdu 30. apríla 2003.

Okresný súd uznesením č. k. 12 C 473/92-228 z 26. mája 2003 uložil účtovníkovi okresného súdu vyplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania na č. účtu ÚSZ SF STU v B. a súčasne povoliť použitie osobného motorového vozidla za účelom vyhotovenia znaleckého posudku.

Pokynom súdnej kancelárii z 28. mája 2003 nechal vo veci konajúci sudca uznesenie z 26.   mája   2003   doručiť   právnym   zástupcom   účastníkov   konania,   ÚSZ   SF   STU   v B. a učtárni okresného súdu.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o vydanie nehnuteľnosti   podľa   zákona   č.   87/1991   Zb.   o   mimosúdnych   rehabilitáciách   v znení neskorších   predpisov,   ktorú   nemožno považovať po   právnej stránke za zložitú.   Aj   keď vzhľadom   na   obsah   súdneho   spisu   možno   hovoriť   o určitej   skutkovej   zložitosti   veci vyžadujúcej   si   zaobstarávanie   podkladov   pre   rozhodnutie,   ktoré   si   vyžadujú   súčinnosť viacerých inštitúcií, vypočutie viacerých svedkov, táto skutočnosť mohla viesť k určitému predĺženiu   konania,   ale   nemožno   ňou   ospravedlniť   obdobia   dlhodobej   nečinnnosti okresného súdu.

B) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania ústavný súd hodnotí ako aktívne. Sťažovatelia   boli   od   začiatku   zastúpení   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   bez zbytočného   odkladu   reagovali   na   výzvy   okresného   súdu,   viackrát   sa   prostredníctvom právneho zástupcu domáhali vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej veci a za účelom ochrany svojho základného práva v predmetnom konaní využili opravné prostriedky, ktoré im zákon na jeho ochranu poskytuje.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd pri skúmaní konania okresného súdu zistil dlhé obdobia jeho nečinnosti, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že napriek tomu, že jurisdikcia ústavného súdu („rationae temporis“) sa vzťahuje na obdobie po   15.   februári   1993,   v rámci   posúdenia   základnej   otázky   –   či   sa   vec   sťažovateľky prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy bez zbytočných prieťahov – treba   prihliadnuť   aj   na   deň   začatia   konania   na   okresnom   súde   a dobu,   ktorá   v konaní uplynula do 15. februára 1993 (III. ÚS 18/00). Ústavný súd preto pri svojom rozhodovaní v súlade so spomínanou judikatúrou prihliadol aj na skutočnosť, že do založenia jurisdikcie ústavného súdu 15. februára 2003 predmetné konanie trvalo necelých 11 mesiacov (návrh bol navrhovateľmi podaný na okresnom súde 23. marca 1992). Prvé z období nečinnosti okresného   súdu   začalo   po   16.   februára   1994   (urgencia   okresného   súdu   na   zaslanie dožiadania Obvodnému súdu Bratislava 2 za účelom vypočutia sťažovateľov) a trvalo do 31. januára 1995 (vytýčenie ďalšieho pojednávania vo veci), teda viac ako 11 mesiacov. V ďalšom   období   od   30.   januára   1996   až   do   22.   novembra   1996   okresný   súd   doručil účastníkom konania uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. 12 C 473/92-74 z 30. januára 1996 i znalcovi (doručené 18. marca 1996) a napriek skutočnosti, že v ňom znalcovi stanovil jednomesačnú lehotu na predloženie znaleckého posudku, okresný súd vo veci   ďalej   konal   až   22.   novembra   1996   (vytýčil   nový   termín   pojednávania).   Postup okresného   súdu   v tomto   období   nesmeroval   plynulo   a efektívne   k odstráneniu   právnej neistoty účastníkov konania ohľadne tých práv, ktoré boli predmetom návrhu. Minimálne polovicu   tohto   obdobia   (ktoré   trvalo   takmer   10 mesiacov)   podľa   ústavného   súdu   treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní (5 mesiacov). Rovnako v nasledujúcom priebehu tohto konania bolo zistené ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu, ktoré nasledovalo po vrátení spisového materiálu z krajského súdu, ktorý zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V období od 24. februára 1998 (keď vo veci konajúci sudca nechal   doručiť   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom   konania)   až   do   4.   apríla   2001 (telefonické dožiadania okresného súdu na Mestský úrad v R. T. a na Štátny oblastný archív v Ž.) bol okresný súd opätovne nečinný po dobu viac ako 38 mesiacov (3 roky a 2 mesiace). V uvedenom posledne spomínanom období nečinnosti okrem dvoch úradných záznamov o prerozdelení   súdnej   agendy   a následného   pridelenia   preskúmavanej   veci   vždy   inému sudcovi nebol v spise urobený zo strany okresného súdu žiaden procesný úkon. Vo veci konajúca   sudkyňa   pristúpila   po   telefonických   dožiadaniach   zo   4. apríla   2001 k zabezpečovaniu dôkazov a podkladov potrebných na rozhodnutie až 12. novembra 2001, keď   nechala   vyhotoviť   list   pre   inštitúcie,   ktoré   predtým   telefonicky   žiadala   o   zaslanie potrebných   podkladov,   teda   po   viac   ako   7   mesiacoch,   počas   ktorých   bol   okresný   súd opätovne   nečinný.   Ďalšie   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   bolo   zistené   v období   od 16. januára 2002 (keď okresný súd zaslal výzvu právnej zástupkyni sťažovateľov, na ktorú mu odpovedala listom doručeným už 8. februára 2002) až do 15. októbra 2002, keď vo veci konajúci sudca vytýčil nový termín pojednávania vo veci, trvalo teda viac ako 8 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že vo viac ako 11-ročnom konaní   bol   okresný   súd   spolu   nečinný   viac   ako   69 mesiacov,   t.   j.   viac   ako   5   rokov a 9 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu v období 69 mesiacov v tomto konaní bez toho, aby   jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je   preto   potrebné   považovať   za   zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom   na vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na okresnom   súde   považovať   vo   vzťahu   k základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy za ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľov bolo porušené.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzali   sťažovatelia   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia každému z nich vo výške 35 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   viazaný   petitom   sťažovateľov   vymedzeným   v ich   sťažnosti   (§   153 Občianskeho súdneho poriadku) priznal každému zo sťažovateľov nimi nárokovanú sumu 35 000 Sk v celom rozsahu, pretože podľa neho sťažovateľmi nárokovaná suma zohľadňuje iba v minimálnej miere dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (päť rokov a deväť mesiacov) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľov.

Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je   zmiernenie   nemajetkovej   ujmy,   nie   prípadná   náhrada   škody   (II.   ÚS   58/02, III. ÚS 111/02).

4.   Sťažovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadali   podaním   zo 16. októbra   2003   priznať   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom   pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby v uvedenom konaní (prevzatie a príprava zastúpenia, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom a písomné podanie na súd) spolu vo výške 13 230 Sk vyčíslenú   ich   právnym   zástupcom   ako   jedna   tretina   výpočtového   základu   za   tri   úkony právnej služby 3 x 4 280 Sk a paušálnej náhrady hotových výdavkov 3 x 130 Sk v zmysle ustanovení § 16 ods. 1 písm. a), b) a c) v spojení s § 1 ods. 3 a § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 591/2002 Z. z o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška č. 591/2002 Z. z.“). Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky č. 591/2002 Z. z. ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon právnej služby je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré   predstavuje   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   (III.   ÚS   29/03, III. ÚS 34/03).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 591/2002 Z. z. výpočtovým základom je priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle § 17 ods. 2 vyhlášky č. 591/2002 Z. z. pokiaľ ide o spoločné úkony pri zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   osôb,   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   sa   znižuje o 20 %.

Podľa   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2002 dosahovala   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky výšku 12 811 Sk.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2003 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 270 Sk, uvedená odmena sa   v prípade   spoločných   úkonov   pri   zastupovaní   znižuje   na   sumu   3   416   Sk   a hodnota režijného paušálu je 128 Sk.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 13 230 Sk neodporuje platným právnym predpisom. Ústavný súd preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2003