znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 105/02-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. A., bytom R., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. L. L., B., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 85/01 z 24. apríla 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing.   J. A.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2002 doručená sťažnosť Ing. J. A., bytom R. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. L. L., B., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“) rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“   alebo „účastník“) sp. zn. 3 Cdo 85/01 z 24. apríla 2002.

K porušeniu   jeho   namietaných   práv   došlo   podľa   tvrdenia   navrhovateľa   tým,   že účastník ako dovolací súd svoj rozsudok sp. zn. 3 Cdo 85/01 „... presvedčivo neodôvodnil, resp.   vôbec   sa   nevyporiadal   s   námietkami   a   argumentáciou,   ktoré   sú   obsiahnuté v dovolaní  ...“.   Navrhovateľ   bližšie   uvádza,   s ktorými   časťami   jeho   argumentácie obsiahnutej   v dovolaní   sa   účastník   v odôvodnení   napadnutého   rozsudku   primerane nevysporiadal.   Opísaný   postup   účastníka   konania   je   podľa   mienky   navrhovateľa v rozpore s § 132 a § 157 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku a znamenal i porušenie jeho uvedených práv.

Ústavný   súd   nie   je   ďalším   stupňom   v sústave   všeobecného   súdnictva   a nemá právomoc   preskúmavať   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   pokiaľ   tieto   nie   sú   zjavne svojvoľné. To platí aj pre rozsudky, ktorými sa rozhoduje o dovolaní, voči ktorým už nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. K porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a podľa čl. 6 Dohovoru nedochádza akýmkoľvek nesprávnym a nedostatočne odôvodneným, ale len zjavne svojvoľným rozhodnutím alebo obmedzením prístupu k súdu.

Ústavný súd z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 85/01 a porovnaním jeho odôvodnenia s dovolaním navrhovateľa z 28. mája 2001 zistil, že napadnutý rozsudok nie je zjavne   svojvoľný.   Jeho   odôvodnenie   reaguje   na   argumentáciu   obsiahnutú   v dovolaní a predstavuje dostatočnú oporu pre zamietavý výrok. Ústavný súd dlhodobo zastáva právny názor, podľa ktorého: „... Ústavné právo na súdnu ochranu uvedené v čl. 46 Ústavy SR neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom...“ (II. ÚS 4/94) a „Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní“ (II. ÚS 53/97). Neúspech navrhovateľa   v dovolacom konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 85/01 teda neznamenal porušenie jeho uvedených práv.

Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   rozhodnutie   o sťažnosti   nemožno odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ďalších procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2002