znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 104/06-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. G., bytom T., zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. J., P., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj porušenie svojich práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 14/2005 zo 17. marca 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. G.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2005 doručená   sťažnosť   (z   11.   mája   2005)   JUDr.   J.   G.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. J., P., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), ako aj porušenie svojich práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 To 14/2005 zo 17. marca 2005.

Označeným rozsudkom krajského súdu zo 17. marca 2005 bol sťažovateľ odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona [zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, platného a účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“)] na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1 T 199/03-1209 z 10. mája 2004.

Podľa názoru sťažovateľa porušil krajský súd pri svojom rozhodovaní v danej veci ústavné imperatívy, podľa ktorých sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu, pričom každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd sa nevysporiadal s celou jeho obranou prednesenou v rámci obhajoby a pri posudzovaní viny vychádzal v zásade iba z dôkazov, ktoré svedčili proti sťažovateľovi, s dôkazmi svedčiacimi v prospech sťažovateľa sa nevysporiadal.

Namietajúc,   že   súd   nemôže   preferovať   iba   časť   dôkazov   potvrdzujúcich predpokladanú skutkovú verziu a že dôkaznú núdzu alebo „medzeru v dôkazoch“ nemožno v trestnom konaní pričítať (v rámci hodnotenia dôkazov) na ťarchu obžalovaného (pretože je   to   v rozpore   s princípom   prezumpcie   neviny),   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol: „Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 14/2005 zo dňa 17. 3. 2005 v trestnej veci sťažovateľa došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkov 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   k porušeniu   práva   sťažovateľa   podľa   článku   50   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a v ňom vyjadreného princípu prezumpcie neviny a ústavného práva na   obhajobu   podľa   článku   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a článku   40   ods.   3 (správne malo byť čl. 6 ods. 3; pozn.) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 4 To 14/2005 zo dňa 17. 3. 2005 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ taktiež navrhol, aby ústavný súd uložil krajskému súdu povinnosť zaplatiť mu náhradu jeho trov v konaní pred ústavným súdom.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 14/2005 zo 17. marca 2005.

Ústavný   súd   si   v   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   vyžiadal spisový   materiál týkajúci   sa   predmetnej   trestnej   veci   sťažovateľa   (spis   Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1 T 199/03 a zberný spis krajského súdu sp. zn. 4 To 14/2005). Z jeho   obsahu   zistil,   že   na   základe   sťažnosti   pre   porušenie   zákona   podanej   ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Tz 24/2005 zo 14. októbra 2005 zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 4 To 14/2005 zo 17. marca 2005, ako aj prvostupňový rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1 T 199/03-1209 z 10.   mája 2004 a „...   všetky ďalšie rozhodnutia na   zrušené rozsudky obsahovo   nadväzujúce,   pokiaľ   vzhľadom   na   zmenu,   ku   ktorej   došlo   zrušením,   stratili podklad“. Najvyšší   súd   zároveň   označeným   uznesením   zo   14.   októbra   2005   prikázal Okresnému   súdu   Dunajská   Streda,   aby   vec   v potrebnom   rozsahu   znovu   prejednal a rozhodol.

V dôsledku   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   pominuli   právne účinky rozhodnutia, ktorého zrušenia sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáhal namietajúc,   že   ním   došlo   k zásahu   do   jeho   základných   práv   a slobôd.   Trestná   vec sťažovateľa sa z procesného hľadiska vrátila do fázy konania pred súdom prvého stupňa.

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako obžalovanému) domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich základných práv a slobôd v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu priamo pred súdom   prvého   stupňa   konajúcim   v jeho   trestnej   veci,   ako   aj   pred   odvolacím   súdom v prípade podania odvolania. V právomoci týchto súdov je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006