znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 103/2024-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateliek ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛,

zastúpených KORABOVA & LOVICH s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nové Zámky v konaní sp. zn. 13C/106/2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. januára 2024 domáhajú vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v civilnom spore.

II.

2. Okresnému súdu boli doručené slovenským odborným právnickým jazykom spísané podania (žaloba z augusta 2022 a zmena žaloby z augusta 2022). Na oboch podaniach je rukou písaný podpis s menom a priezviskom žalobkyne. Z podaní vyplýva, že žalobkyňa, ktorá sa narodila v roku a ktorá je v zariadení pre seniorov, sa proti sťažovateľkám (dcére a vnučke) domáha určenia vlastníckeho práva k bytu, ktorý na sťažovateľku previedla zmluvou z júna 2021. O zmluve sa v žalobe tvrdí, že žalobkyňa nemala vôľu ju uzavrieť a zároveň od nej v auguste 2022 písomne odstúpila. Sťažovateľky spochybnili podpis žalobkyne na oboch podaniach a uviedli, že podania nie sú prejavom jej vôle, keďže ani nevie po slovensky. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu žalobkyne na odstúpení od zmluvy.

3. Sudca okresného súdu 5. októbra 2023 za prítomnosti asistentky, tlmočníka, zástupkyne žalobkyne, sťažovateliek a ich advokáta vypočul žalobkyňu v zariadení pre seniorov. Žalobkyňa nesúvisle uvádzala, že od sťažovateľky chcela späť svoj byt, lebo ju oklamala. Na to jej sudca prečítal žalobu, na čo mu žalobkyňa uviedla, že si na ňu nepamätá a nevie, či ju videla. Potom uviedla: „nepísala som to, aj to jej môj podpis aj nie je, falošné. Dala to napísať asi. Neviem nespomínam si kto to písal. mi povedala, že keď jej dám byt bude sa o mňa starať, ale nestarala sa. Kričala som na ňu, že keď ma dá do domova, dám ju na súd.“ Na opakovanú otázku sudcu, kto žalobu písal, uviedla, že nevie. Na to sudca prítomným uviedol, že nemožno určiť, či žalobkyňa podania podpísala, a preto nariadi sťažovateľkami navrhnuté znalecké dokazovanie.

4. Okresný súd znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalobkyne na odstúpení od zmluvy nariadil uznesením zo 17. októbra 2023 a sťažovateľkám uložil zaplatiť 500 eur ako preddavok na trovy tohto dôkazu. Sťažovateľky proti tomuto uzneseniu podali odvolanie a 14. novembra 2023 navrhli konanie zastaviť, čo odôvodnili tým, že z dôvodu, že žalobkyňa popiera podpis na žalobe, nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní. Okresný súd sťažovateľky 21. novembra 2023 informoval, že vada žaloby spočívajúca v nedostatku podpisu žalobkyne bola odstránená 17. októbra 2023 podpísaním žaloby. Zo zápisnice o výsluchu zo 17. októbra 2023 vyplýva, že na predvolanie sa na okresný súd dostavila zástupkyňa žalobkyne, ktorá žalobu z augusta 2022 doplnila tak, že sa podpísala k údajnému podpisu žalobkyne. Podľa sťažovateliek žalobkyňa túto zástupkyňu splnomocnila na zastupovanie v konaní v máji 2023.

III.

5. Sťažovateľky tvrdia, že žalobkyňa žalobu a jej zmenu nepodpísala. Popritom výsluch žalobkyne okresným súdom interpretujú tak, že žalobkyňa sa jasne vyjadrila, že žalobu nepodpísala. Z toho vyvodzujú, že nie sú splnené procesné podmienky a konanie sa má zastaviť. Podľa sťažovateliek sa okresný súd neprípustným spôsobom snažil prelomiť tvrdenie žalobkyne, že žalobu nepodpísala. Úkony súdu nemožno interpretovať ako Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“) predpokladaný postup pri odstraňovaní vád podania. Sťažovateľky namietajú postup okresného súdu pri predvolaní zástupkyne žalobkyne na odstránenie vady žaloby, keďže o tomto úkone neboli upovedomené. Okrem toho im okresný nesprístupnil zvukovú nahrávku z tohto výsluchu. Podľa sťažovateliek po podaní žaloby splnomocnená zástupkyňa sťažovateľky nemohla spätne podpísať žalobu a tak odstrániť jej vadu.

6. Sťažovateľky sú toho názoru, že v ich veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje vyslovenie porušenie ich ústavných práv ešte pred skončením konania na všeobecných súdoch. Osobitný zreteľ vzhliadajú v tom, že žaloba bola podaná neznámou osobou v mene žalobkyne, ktorá so žalobou nesúhlasí a ani nepozná jej obsah. Ak bude okresný súd pokračovať v konaní, budú dlhodobo vystavené porušovaniu ich ústavných práv. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že konanie v ich veci si vyžiada rozsiahle dokazovanie.

IV.

7. Sťažovateľkami namietané vady v postupe okresného súdu v prípade nevyhovenia ich návrhu na zastavenie konanie bude možné namietať odvolaním proti rozsudku okresného súdu vo veci samej. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno okrem iného odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod tieto odvolacie dôvody možno podriadiť všetky sťažovateľkami v ústavnej sťažnosti tvrdené a namietané pochybenia okresného súdu. Preto ak okresný súd v rozpore s právnou predstavou sťažovateliek rozhodne rozsudkom tak, že žalobe vyhovie, sťažovateľky na ochranu svojich ústavných práv budú môcť využiť odvolanie, ktoré je právnym prostriedkom ochrany ich ústavných práv podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“). Ústavná sťažnosť je tak neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.

8. Nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde na to, aby aj pri závere o neprípustnosti ústavnej sťažnosti nebola ústavná sťažnosť odmietnutá. Takouto okolnosťou nie je to, že okresný súd pokračuje v konaní aj napriek presvedčeniu sťažovateliek o tom, že konanie má byť zastavené. Pokračovanie v konaní o civilnej žalobe, v ktorom má dôjsť k vykonaniu znaleckého dokazovania, je bežnou okolnosťou, v ktorej nemožno identifikovať prvky hodné osobitného zreteľa. To platí o to viac, že doterajšie procesné skutočnosti, najmä priebeh výsluchu žalobkyne z 5. októbra 2023, vyvolávajú otázky nielen smerom k pravosti podpisov žalobkyne na podaniach súdu. Okrem toho nemožno bez ďalšieho prijať definitívnu interpretáciu sťažovateliek o tom, že žalobkyňa podania nepodpísala. Priebeh výsluchu žalobkyne naznačuje aj pochybnosti o tom, či žalobkyňa vzhľadom na svoj vek a jej zrejme dezorientované odpovede na otázky počas jej výsluchu okresným súdom vôbec môže samostatne konať pred súdom, teda či vôbec má spôsobilosť na doterajšie procesné úkony. Tieto pochybnosti však vyžadujú celkom iné postupy okresného súdu ako zastavenie konania či odstraňovania vád podaní podpismi zástupkyne, ktorú si mala žalobkyňa zvoliť plnomocenstvom, hoci z výsluchu žalobkyne ani nie je zrejmé, či je vôbec jej vôľou viesť spor so sťažovateľkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2024

Robert Šorl

predseda senátu