SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 103/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o., Kvetná 65, SpišskýŠtiavnik, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Hrobákom, Hviezdoslavova 4052/59,Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa čl. 35ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oznámeniami Finančného riaditeľstvaSlovenskej republiky č. 1100305/1/428880/2013 a č. 1100305/1/428914/2013z 9. septembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom na inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámeniami Finančného riaditeľstva Slovenskejrepubliky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 1100305/1/428880/2013a č. 1100305/1/428914/2013 z 9. septembra 2013 (ďalej aj „oznámenia finančnéhoriaditeľstva“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uzavrela obchodný vzťahso spoločnosťou (ďalej len „dodávateľka“), na základektorého jej boli zhotovené výrobky, ktoré dodávateľka dala zinkovať do Poľska, a následnepodľa pokynov sťažovateľky boli tieto výrobky prepravené na miesto určenia do Českejrepubliky, kde ich prevzal obchodný partner sťažovateľky.
Po splnení objednávky vystavila dodávateľka faktúru č. 911 044 z 12. decembra 2009na sumu 31 000 €, k tomu DPH v sume 5 890 €, faktúru č. 911 045 z 21. decembra 2009na sumu 3 890 €, k tomu DPH 739,10 € a faktúru č. 911 046 z 21. decembra 2009 na sumu4 300 €, k tomu DPH 817 €. Záväzok na zaplatenie dohodnutej ceny diela spolu s DPHsťažovateľka dodávateľke riadne splnila.
Po prijatí faktúr sťažovateľka riadne podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobiedecember 2009, kde si z uvedených faktúr uplatnila odpočet DPH v celkovej sume7 446,10 €. Daňový úrad Poprad rozhodnutím č. 717/230/55296/10/Bol z 24. augusta 2010(ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu z 24. augusta 2010“) sťažovateľke nadmerný odpočetv sume 7 024,25 € nepriznal a dodatočne jej vyrubil rozdiel DPH v sume 421,85 €. Zároveňbola sťažovateľke za neoprávnený odpočet DPH rozhodnutím č. 717/230/60397/10/Bolz 22. septembra 2010 (ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu z 22. septembra 2010“)uložená pokuta v sume 744,60 €.
Daňový úrad Poprad svoje rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtua dodatočnom platobnom výmere odôvodnil tým, že zhotovovaný tovar bol prevezenýna opracovanie do Poľska, pričom po opracovaní nebol prevezený späť na Slovensko, aledo Českej republiky. Podľa právneho názoru Daňového úradu Poprad bol miestom dodaniatovaru dodávateľkou pre sťažovateľku iný členský štát. Dodávateľke pri dodaní tovaru smiestom dodania v inom členskom štáte nevznikla daňová povinnosť, keďže dodanie tovaruv inom členskom štáte nie je podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnotyv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane v tuzemsku.Podľa Daňového úradu Poprad si sťažovateľka odpočítala DPH v rozpore s § 49 ods. 1zákona o DPH z faktúr vystavených dodávateľkou za tovar, pri ktorom daňová povinnosťnevznikla.
Na základe uvedeného postupu Daňového úradu Poprad dodávateľke vzniklapovinnosť vystaviť opravné faktúry, a to nové faktúry č. 1011067 na sumu 31 000 €,č. 1011068 na sumu 3 890 € a č. 1011069 na sumu 4 300 €. Zároveň táto spoločnosť podaladodatočné daňové priznanie za december 2009 a v zmysle odôvodnenia rozhodnutiaDaňového úradu Poprad si uplatnila vrátenie zaplatenej DPH, ktorú aj Daňový úrad SpišskáNová Ves uhradil.
Daňový úrad Spišská Nová Ves vykonal u dodávateľky kontrolu DPH za december2009 a podľa protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 732/320/6814/2011/Zakz 15. mája 2011 na rozdiel od Daňového úradu Poprad zastával právny názor, že vzhľadomna to, že tovar po jeho opracovaní bol prepravený zákazníkovi sťažovateľky do Českejrepubliky, prestala sa plniť podmienka § 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH, a týmto okamihomsa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Poľska) považuje za dodanietovaru za protihodnotu, ktoré je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v tuzemskupodmetom dane. Podľa § 72 ods. 3 zákona o DPH bol platiteľ povinný pri dodaní tovaru ztuzemska do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH vyhotoviť bezodkladnedoklad o premiestnení tovaru s náležitosťami podľa odseku 2, ktorý sa na účely zákona oDPH považuje za faktúru. Preto bol platiteľ povinný podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiťdaň.
Dňa 1. júna 2011 Daňový úrad Spišská Nová Ves dodatočným platobným výmeromč. 732/230/24561/11/Rkyt určil dodávateľke DPH za zdaňovacie obdobie december 2009v sume 9 800,63 € a uložil jej povinnosť zaplatiť rozdiel dane v sume 7 446,10 €.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa dodávateľka obrátila na finančnériaditeľstvo s podnetom na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Spišská Nová Vesmimo odvolacieho konania. Hlavným argumentom jej podnetu bola skutočnosť,že v súvislosti s týmto obchodným vzťahom vydal Daňový úrad Poprad proti sťažovateľkerozhodnutie, ktorým jej nepriznal nadmerný odpočet DPH z dôvodu, že v tomto prípademalo ísť o dodanie tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte, čím nevznikla daňovápovinnosť. Keďže podľa názoru Daňového úradu Poprad pri tomto dodaní tovaru nevznikladaňová povinnosť, Daňový úrad Spišská Nová Ves nebol oprávnený uložiť dodávateľkepovinnosť z tohto obchodného vzťahu zaplatiť daň v sume 7 446,10 eur.
Na základe uvedeného podnetu finančné riaditeľstvo vydalo 22. októbra 2012oznámenie, ktorým po preskúmaní rozhodnutia Daňového úradu Spišská Nová Vesč. 732/230/24561/11/Rkyt z 1. júna 2011 potvrdilo, že toto rozhodnutie nie je v rozporeso všeobecne záväzným právnym predpisom.
Dodávateľka o tomto závere finančného riaditeľstva informovala sťažovateľku, ktorása obrátila na finančné riaditeľstvo s podnetom na preskúmanie rozhodnutí Daňového úraduPoprad mimo odvolacieho konania. Sťažovateľka vo svojom podnete uviedla, že v danomobchodnom vzťahu, kde ide o totožné skutkové okolnosti, dva daňové úrady vyvodiliprotichodné právne závery. Keďže finančné riaditeľstvo vyvodilo právny záver,že rozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves nie je v rozpore so všeobecne záväznýmprávnym predpisom, sťažovateľka usudzovala, že príslušné rozhodnutie Daňového úraduPoprad založené na tých istých skutkových okolnostiach musí byť v rozpore so všeobecnezáväzným právnym predpisom. V zmysle toho sťažovateľka podala 27. marca 2013na Daňovom úrade Prešov, pobočke Poprad podnet na preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania.
Napriek splneniu všetkých formálnych náležitostí potrebných pre konanie o podnetesťažovateľky, zaplateniu poplatkov a predloženiu potrebných dôkazov a dokladov finančnériaditeľstvo 9. septembra 2013 vydalo oznámenie, že po preskúmaní dodatočnéhoplatobného výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/55296/10/Bol zistilo, že uvedenérozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na základepodnetu sťažovateľky finančné riaditeľstvo preskúmalo aj rozhodnutieč. 717/230/60397/10/Bol, ktorým bola sťažovateľke uložená pokuta v sume 744,60 €za neoprávnený odpočet DPH. Sťažovateľke bolo doručené oznámenie finančnéhoriaditeľstva, že ani toto rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnympredpisom.
Sťažovateľka je toho názoru, že v zmysle § 77 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „daňový poriadok“) na základe jej podnetu vydalo finančné riaditeľstvooznámenia, ktoré nie sú rozhodnutiami, a teda sťažovateľka tieto oznámenia považujeza opatrenie, resp. iný zásah, ktorým došlo k porušeniu jej základného práva na podnikaniepodľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na inú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy.
Sťažovateľka zastáva názor, že finančné riaditeľstvo ako orgán nadriadený uvedenýmdaňovým úradom bol povinný zosúladiť dva protichodné právne závery so zistenýmskutkovým stavom. Napriek tomu, že aj dodávateľka, aj sťažovateľka sa v uvedenej vecina porušovateľa obrátili, tento orgán nezosúladil rozhodnutia dvoch podriadených úradov,ale v rozpore s princípmi právneho štátu potvrdil aj rozhodnutie Daňového úradu Poprad, ajrozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves. Týmto svojím konaním, ktoré nemôže maťoporu v platných právnych predpisoch, porušil základné právo sťažovateľky na podnikanie. Sťažovateľka sa domnieva, že „právo platiteľa odpočítať si zaplatenú DPH je súčasťou základného práva na podnikanie a v prípade, že príslušný orgán určí povinnosť zdaniteľnej osoby zaplatiť daň, a zároveň neumožní platiteľovi dane odpočítať si túto daň, jedná sa o porušenie základného práva platiteľa podnikať podľa článku 35 ods. 1 Ústavy“.
Ďalej sa sťažovateľka domnieva, že finančné riaditeľstvo ako orgán nadriadenýuvedeným daňovým úradom bolo povinné zosúladiť dva protichodné právne záveryso zisteným skutkovým stavom. Napriek tomu, že aj dodávateľka, aj sťažovateľka sav uvedenej veci na neho obrátili, tento orgán nezosúladil rozhodnutia dvoch podriadenýchúradov, ale v rozpore s princípmi právneho štátu potvrdil aj rozhodnutie Daňového úraduPoprad, aj rozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves. Týmto svojím konaním, ktorénemôže mať podľa názoru sťažovateľky „oporu v platných právnych predpisoch, porušil základné právo sťažovateľa na podnikanie“.
Sťažovateľka je to názoru, že finančné riaditeľstvo „jednoznačne pochybilo, porušilo ústavné práva sťažovateľa a spôsobilo mu tým zjavné a preukázateľné škody.
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania.
Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.“.
Sťažovateľka pri podaní podnetu po tom, ako bola od dodávateľky informovanáo záveroch finančného riaditeľstva vo vzťahu k rozhodovaniu týkajúcom sa dodávateľky,mala legitímne očakávanie, že pri náležitom a kvalifikovanom prerokovaní jej podnetu musífinančné riaditeľstvo dôjsť k záveru, že Daňový úrad Poprad vydal nesprávne rozhodnutie.Sťažovateľka legitímne očakávala, že v právnom štáte nemôže dôjsť k situácii, keď byporušovateľ potvrdil správnosť dvoch protichodných rozhodnutí svojich podriadenýchúradov týkajúcich sa jednej skutkovej udalosti.
Vzhľadom na závery uvedené v oznámeniach finančného riaditeľstva adresovanýchsťažovateľke, ktorými bola potvrdená správnosť dvoch protichodných rozhodnutí týkajúcichsa jednej veci, je sťažovateľka toho názoru, že finančné riaditeľstvo „jednoznačne porušilo právo sťažovateľa na vyššie uvedené legitímne očakávanie, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy“.
Na základe uvedených skutočností, ako aj predložených dôkazov sťažovateľka žiadaústavný súd, aby vydal nález, ktorým vysloví, že:
„1. Základné právo spoločnosti podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/428880/2013 zo dňa 09.09.2013 a Oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/428914/2013 zo dňa 09.09.2013, porušené boli.
2. Oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/428880/2013 zo dňa 09.09.2013 a Oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/428914/2013 zo dňa 09.09.2013 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- €.., ktoré mu je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné uhradiť spoločnosti trovy konania na účet jeho právneho zástupcu....“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemáprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnostialebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorenemôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavnýsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv aleboslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený.
Už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásadysubsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochranaústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, tenv tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípadezlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámeniami finančného riaditeľstva, ktorými jej bolooznámené, že na základe jej podnetu na preskúmanie označených rozhodnutí daňovéhoúradu (dodatočný platový výmer a rozhodnutie o uložení pokuty) mimo odvolaciehokonania boli tieto preskúmané a bolo zistené, že nie sú v rozpore so všeobecne záväznýmprávnym predpisom
Podľa § 46 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe danía poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) platného do 31. decembra 2011 proti určeniudane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, saúčastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
Opravné prostriedky predstavujú uzákonenie možnosti ochrany práv a právomchránených záujmov daňových subjektov. Pri preskúmavaní rozhodnutí správcov daní ̶prvostupňových orgánov významné miesto zaujíma odvolacie konanie, pri ktorom sauplatňuje zásada dvojstupňového konania. Odvolanie patrí medzi riadne opravnéprostriedky a je najčastejším spôsobom ich uplatňovania. Základným znakom odvolania je,že ho možno podať proti neprávoplatnému rozhodnutiu správcu dane v lehote uvedenejv poučení o možnosti podať opravný prostriedok, t. j. v lehote do 15 dní. Táto lehota začínaplynúť od jeho doručenia. Zákon však upravuje aj prípady, keď odvolanie nemožno podať,a to proti rozhodnutiu o určení dane dohodou v daňovom konaní a proti výzve podľa § 41,ktorá predchádza určeniu dane; v týchto prípadoch nemožno uplatniť ani mimoriadnyopravný prostriedok (ASPI, komentár k zákonu o správe daní k § 46).
Ústavný súd konštatuje, že namietať porušenie označených základných právoznámeniami finančného riaditeľstva sťažnosťou podľa § 127 ods. 1 zákona o ústavnom súdeje neprípustné, keďže sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpalaopravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných právúčinne poskytoval. Sťažovateľka mala totiž možnosť podať proti obom rozhodnutiamdaňového úradu (z 24. augusta 2010, ako aj 22. septembra 2010) odvolanie ako riadnyopravný prostriedok, avšak proti označeným rozhodnutiam daňového úradu odvolanienepodala, preto tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto predstavuje prostriedok ultima ratio a jenástrojom ochrany základných práv a slobôd nastupujúcim až po vyčerpaní všetkýchdostupných efektívnych prostriedkov na ochranu uplatniteľných v zhode so zákonomv systéme orgánov verejnej moci.
Opravnými prostriedkami alebo inými právnymi prostriedkami, ktoré zákonna ochranu základných práv alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na použitiektorých je oprávnený podľa osobitných predpisov a ktorými zákon o ústavnom súdepodmieňuje prípustnosť sťažnosti (§ 53 ods. 1), sa rozumejú riadne opravné prostriedky,niektoré mimoriadne opravné prostriedky a iné procesné prostriedky na ochranu práva,s uplatnením ktorých je spojené začatie súdneho, správneho alebo iného právneho konania.V súlade so zásadou subsidiarity musí teda sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnémusúdu vyčerpať všetky opravné alebo iné právne prostriedky, pričom musí predchádzajúceprocesné prostriedky, ktoré sú ovládané dispozitívnou zásadou, uplatniť efektívne.Sťažovateľke nebolo dané na výber, aký opravný prostriedok na ochranu svojich právvyužije (či podá odvolanie alebo podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolaciehokonania) bez zachovania inštančnosti postupu. Ak existuje prípustný riadny opravnýprostriedok, ktorý je v dispozícii sťažovateľky, a sťažovateľka tento efektívne nevyčerpá,potom je potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej neprípustnosť.
O opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiam daňového úradu byrozhodovalo vtedajšie Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012finančné riaditeľstvo) a proti jeho rozhodnutiu by bola prípustná žaloba (§ 247 a nasl.Občianskeho súdneho poriadku) na všeobecnom súde, ktorou by sa sťažovateľka mohladomáhať preskúmania zákonnosti správneho orgánu. Podmienkou podania takejto žaloby jevšak vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa proti rozhodnutiu správnehoorgánu vydanému v správnom konaní pripúšťajú (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdnehoporiadku). Proti takémuto rozhodnutiu by bolo prípustné odvolanie, o ktorom by rozhodovalNajvyšší súd Slovenskej republiky.
Hoci sťažnosť formálne smeruje proti oznámeniam finančného riaditeľstvav súvislosti s vybavením sťažovateľkinho podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimosúdneho konania, sťažovateľka ňou v skutočnosti sleduje preskúmanie a zmenu rozhodnutídaňového úradu z 24. augusta 2010 a 22. septembra 2010.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka nevyužila na ochranu svojich práv účinné právneprostriedky, ktoré mala k dispozícii, vrátane správnej žaloby v správnom súdnictve,ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde ako neprípustnú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu,ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané navyhovenie sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2015