znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 103/08-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť M. B., D., D. B., D., a Ing. A. N., P., zastúpených advokátom JUDr. A. B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 3/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. B., D. B. a Ing. A. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 3/07   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   C   3/07 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Bratislave j e   p o v i n n ý   uhradiť M. B., D. B. a Ing. A. N. trovy konania spolu v sume 20 794 Sk (slovom dvadsaťtisícsedemstodeväťdesiatštyri slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. A. B., B.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   103/08-15 z 10. apríla 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. B., D. B., a Ing. A. N. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 3/07 (po postúpení veci 2. marca 2006 z Okresného súdu Dunajská Streda, najprv v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 Cb 7/06 a neskôr pod sp. zn. 1 C 19/06).

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3102/2008 z 20. marca 2008 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, ktorá okrem iného uviedla:

«Po   vrátení   súdneho   spisu   sp.   zn.   1   C   3/2007   z   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) dňa 05. 03. 2008, Vašu žiadosť opätovne predložil vyšší súdny úradník dňa 17. 03. 2008 na vyjadrenie predsedníčke senátu 1 C, ktorá sa k veci písomne vyjadrila dňa 19. 03. 2008.

Uviedla,   že   predmetný   spis   bol   preradený   do   občiansko-súdneho   oddelenia   dňa 05. 10. 2006 (pôvodne vedený pod sp. zn. 3 Cb 7/2006).

Dňa 16.   10.   2006 bol postúpený Krajskému súdu v Trnave z dôvodu miestnej príslušnosti. Dňa 12. 03. 2007 Krajský súd v Trnave postúpil spis opätovne Krajskému súdu v Bratislave, ako príslušnému na konanie v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 O. s. p. s účinnosťou od 31. 12. 2005. Navrhovatelia prípisom došlým tunajšiemu súdu dňa 03. 09. 2007 vzniesli námietku vecnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave s tým, že príslušným konať a rozhodnúť vec je Krajský súd v Trnave. Dňa 05. 02. 2008 bola vec predložená NS SR na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Dňa 03. 03. 2008 bo! spis z NS SR vrátený Krajskému súdu v Bratislave a doručený dňa 05. 03. 2008. Následne, dňa 18. 03. 2008 bolo Krajským súdom v Bratislave vo veci vytýčené pojednávanie na deň 13. 06. 2008 o 9. 00 hodine.»

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol krajský súd vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd   z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrení   účastníkov   konania a súdneho spisu sp. zn. 1 C 3/2007.

Navyše   zistil,   že sťažovatelia,   zastúpení M.   N.,   P.,   na Okresnom   súde   Dunajská Streda podali 28. decembra 2005 žalobu o zaplatenie 2 144,72 Sk s prísl. proti žalovanej Slovenskej   republike,   Ministerstvu   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „žalovaný“).

Dňa 9. januára 2006 okresný sú vydal platobný rozkaz, proti ktorému 26. januára 2006 podal žalovaný odpor a sťažovatelia 30. januára 2006 odvolanie v časti proti výroku o trovách konania.

Dňa 31. januára 2006 určil okresný súd termín pojednávania na 24. február 2006.

Dňa 22. februára 2006 zástupca sťažovateľov žiadal odročiť pojednávanie, pretože mu   nebolo   doručené   predvolanie,   a súčasne   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie sťažovateľov k podanému odporu a ku konaniu termínu pojednávania.

Na pojednávaní 24. februára 2006, na ktorom neboli prítomní účastníci, okresný súd vyslovil   svoju   nepríslušnosť s poukazom   na §   9   ods.   3 Občianskeho   súdneho   poriadku (ďalej len „OSP“) a vec 2. marca 2006 postúpil na rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa 30. marca 2006 bol spis doručený krajskému súdu, ktorému sťažovatelia doručili 11.   apríla   2006   vyjadrenie   k postúpeniu   spisu   a žiadali   ho,   aby   vyslovil   svoju   vecnú nepríslušnosť a predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie.

Dňa 3. mája 2006 bol daný pokyn na predloženie spisu najvyššiemu súdu, ktorému bol spis doručený 9. mája 2006.

Dňa 12. júla 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 22/06 rozhodol tak, že na konanie je príslušný krajský súd a spis mu vrátil 17. augusta 2006.

Dňa 21. augusta 2006 krajský súd zistil, že vec nemala byť zapísaná do súdneho oddelenia Cb, pretože ide o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podľa osobitného   zákona (zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o zodpovednosti   za škodu   spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov).

Dňa 16. októbra 2006 sťažovatelia oznámili krajskému súdu,   že ich   v konaní už zastupuje   JUDr.   B.,   ktorý   vzniesol   16.   októbra   2006   námietku   miestnej   nepríslušnosti krajského súdu a navrhol, aby vec prerokoval Krajský súd v Trnave.

Dňa 20. decembra 2006 krajský súd spis postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Dňa   22.   februára   2007   Krajský   súd   v   Trnave   oznámil   M.   N.,   že   z dôvodu nepríslušnosti bude spis zaslaný na základe rozhodnutia najvyššieho súdu krajskému súdu.

Dňa 12. marca 2007 bol spis tomuto súdu postúpený a 30. marca 2003 bol podaný návrh predsedníčkou senátu na preradenie veci do registra C.

Dňa 16. mája 2007 bol spis preradený do registra C. Dňa 3. septembra 2007 právny zástupca sťažovateľov opätovne namietal miestnu nepríslušnosť krajského súdu a žiadal, aby bol spis predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Dňa 5.   februára   2008   bol   spis   predložený   na rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti najvyššiemu súdu, ktorému vec bola predložená 13. februára 2008, avšak 3. marca 2008 bol spis vrátený bez rozhodnutia krajskému súdu.

Právny   zástupca   sťažovateľov   sa   vyjadril   k stanovisku   krajského   súdu   podaním z 5. mája   2008,   v ktorom   uviedol:   „Stanoviská   krajského   súdu   potvrdzujú   chronológiu spisu tak, ako ju opísali sťažovatelia v ústavnej sťažnosti. Zo stanovísk ďalej vyplynulo, že krajský súd začal vo veci konať (t. z. predložil spis Najvyššiemu súdu SR dňa 12. 2. 2008 a vytýčil termín pojednávania dňa 18. 3. 2008) až potom, ako ho ústavný súd dňa 4. 2. 2008 vyzval na vyjadrenie sa k tejto ústavnej sťažnosti, a to napriek skutočnosti, že bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. dňa 27. 11. 2007, na ktorú krajský súd, ani jeho predsedníčka, do dnešného dňa nereagovali.

Zároveň   nepovažujeme   za   správny   postup   zákonnej   sudkyne,   ktorý   je   opísaný   v stanovisku krajského súdu zo dňa 15. 2. 2008. Totiž ak bol krajský súd dňa 4. 2. 2008 požiadaný o vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a táto žiadosť bola dňa 6. 2. 2008 predložená zákonnej sudkyni, táto nepostupovala v danej situácii správne, ked1 následne dňa 12. 2. 2008 postúpila spis Najvyššiemu súdu SR a dňa 13.2.2008 uviedla zákonná sudkyňa a následne   dňa 15.   2.   2008   predsedníčka súdu,   že   sa   k veci nevie   vyjadriť,   pretože spis krajský súd nemá k dispozícii.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03,   II.   ÚS   66/03,   IV.   ÚS   15/03),   pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 C 3/2007 je náhrada škody s príslušenstvom podľa osobitného zákona z titulu nesprávneho úradného postupu. Posudzovaná vec patrí po právnej aj skutkovej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov (obdobne napr. II. ÚS 208/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajšia   doba   konania   je   neprimeraná   povahe   veci (žaloba   bola   postúpená   prvýkrát   z Okresného   súdu   Dunajská   Streda   už 2.   marca   2006 a predstavuje   viac   ako   26   mesiacov   a   počas   tejto   doby   krajský   súd   nevykonal   žiadny dôkazný prostriedok, ani žiadne relevantné pojednávanie napriek tomu, že od vrátenia spisu najvyšším súdom 17. augusta 2006 vedel, že je príslušný vo veci konať).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov, ústavný súd zistil niektoré skutočnosti, ktoré čiastočne   zohľadnil   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Už   samotné   podanie   žaloby   na   miestne a vecne nepríslušnom súde naznačuje ďalšie problémy, takisto ani ich vyjadrenia z apríla 2006, ktorými žiadali krajský súd, aby vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a predložil vec najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie,   a   oznámenie   ich   právneho   zástupcu,   ktorý   vzniesol 16.   októbra   2006   námietku   miestnej   nepríslušnosti   krajského   súdu   a   navrhol,   aby   vec prerokoval Krajský súd v Trnave, neprispeli k skorému prerokovaniu veci. Na druhej strane však tieto skutočnosti nemali taký výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania, najmä čo sa týka neefektívneho a nesprávneho postupu krajského súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 3/07 (po postúpení veci 2. marca 2006 z Okresného súdu Dunajská Streda).

Bez toho, že by ústavný súd vymedzoval jednotlivé obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti   krajského   súdu,   konštatuje,   že   krajský   súd   od   rozhodnutia   najvyššieho   súdu (12. júla 2006) o vecnej príslušnosti a vrátení veci z najvyššieho súdu v auguste 2006 bez akejkoľvek   zákonnej   prekážky   nekonal   a   nedokázal   organizovať   svoju   prácu   tak,   aby odstránil čo najskôr stav právnej neistoty sťažovateľov. Krajský súd nesprávne postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Krajskému súdu v Trnave v decembri 2006 a až na základe vyjadrenia najvyššieho súdu z marca 2008 začal vo veci samej konať, keď určil termín pojednávania na jún 2008. Toto obdobie v trvaní takmer 20 mesiacov možno preto označiť ako konanie so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou (i   dohovorom)   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty, čo sa týka tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu krajského súdu   a   skutočnosti,   že   konanie   začalo   ešte   v roku   2005,   konštatuje,   že   celková   dĺžka konania   -   28   mesiacov   bez   vykonania   akéhokoľvek   úkonu   smerujúceho   k rozhodnutiu vo veci   samej,   nemôže   byť   považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez zbytočných   prieťahov,   ako   to   vyžaduje čl.   48   ods.   2   ústavy,   a požiadavke   „primeranej lehoty“, ako to vyžaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal krajskému   súdu,   aby   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1 C   3/2007   konal   bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľov trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie pre každého v sume 15 000 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd však považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, prikázaní   povinnosti   krajskému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a priznaní   úhrady   trov   konania   za   dostatočné   opatrenia   na   nápravu   stavu   spôsobeného porušením označených práv. Do úvahy zobral najmä celkovú dĺžku konania od postúpenia spisu   krajskému   súdu   (dva   roky),   povahu   veci   (zaplatenie   sumy   2   144,72   Sk   s prísl.) i správanie   sťažovateľov   hodnotené   v časti   II   bode   2   tohto   nálezu,   ktorí   sa   čiastočne podieľali na predĺžení tohto konania.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. A. B. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 20 794 Sk, ktoré bližšie špecifikovali.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov,   a   preto sťažovateľom priznal úhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a k tomu režijný paušál a daň z pridanej hodnoty, pretože advokát je platiteľom tejto dane.

Úhradu   trov   konania   je krajský   súd   povinný   zaplatiť na účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008