znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 103/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Ľ.   K.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základného   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C 793/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 793/94   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   793/94 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy právneho zastúpenia Ľ. K. na   účet   advokátky   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   výške   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemsto-osemdesiatosem slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ľ. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   16.   marca 2006 doručená sťažnosť Ľ. K., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní navrhovateľa Ľ. K. proti odporcovi A. L. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)   vedenom pod sp. zn. 14 C 793/94.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vedenom okresným súdom   o vyporiadanie   BSM.   Konanie   sa   začalo   9.   augusta   1994.   Prvé   pojednávanie sa konalo v roku 1995. V roku 1999 bol vydaný rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.   Krajský   súd   rozhodol   o odvolaní   22.   februára   2001.   Vec sa vrátila prvostupňovému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Do   dnešného   dňa   nie   je   táto   právna   vec právoplatne skončená.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že konanie vedené okresným súdom o vyporiadanie BSM začaté podaním návrhu 9. augusta 1994 do   dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza k stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Ústavné   právo   Ľ.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 793/94 bolo porušené.

Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní sp. zn. 14 C 793/94 konal bez zbytočných prieťahov.

Ľ.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   120.000,-   Sk   (slovom stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   advokátke JUDr. D. S., K. vo výške 5.780,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 120 000 Sk. Dôvodom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý pretrváva od roku 1994. Sťažovateľ nemôže disponovať vecami patriacimi do BSM.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2006 uviedol prehľad úkonov vykonaných okresným súdom, pričom k prieťahom došlo od 12. marca 1997 do 24. júna 1998 a od 15. mája 2002. Vzniknuté prieťahy majú podľa názoru predsedu okresného súdu podklad v objektívnych skutočnostiach   spočívajúcich   v enormnej   zaťaženosti   sudcov   okresného   súdu,   ako   aj v zmene zákonných sudkýň v konaní.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2006 súhlasil s upustením od   ústneho   pojednávania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v podaní   z 25.   apríla   2006 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 103/06-9 z 29. marca 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pri skúmaní prvého kritéria ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 14 C 793/94, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd konštatuje, že účastníci a ich právni zástupcovia významným spôsobom prispeli k celkovej dĺžke   konania   tým,   že ospravedlňovali svoje   neúčasti   na   pojednávaniach   a žiadali   o ich odročovanie.

Pri   skúmaní   tretieho   kritéria   ústavný   súd   vychádzal   z   predložených   písomností, ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 793/94, pričom zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 9. augusta 1994 bol na Obvodnom súde Košice 2 (ďalej len „obvodný súd“) súde podaný návrh na začatie konania.

Dňa 28. decembra 1994 obvodný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 20. marca 1995 obvodný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k návrhu.Dňa 19. mája 1995 bol nariadený termín pojednávania na 22. jún 1995.Dňa   22.   júna   1995   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (navrhovateľ   neprítomný). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa.

Dňa 5. septembra 1995 bol určený termín pojednávania na 3. október 1995.Dňa   3.   októbra   1995   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (odporkyňa   neprítomná). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne.

Dňa   24.   októbra   1995   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (účastníci   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na žiadosť navrhovateľa.

Dňa 21. novembra 1995 sa malo uskutočniť pojednávanie (účastníci prítomní), ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 1. decembra 1995 obvodný súd určil termín pojednávania na 3. január 1996.Dňa 3. januára 1996 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 24. januára 1996 sa   malo uskutočniť pojednávanie (odporkyňa neprítomná). Bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne.

Dňa   22.   februára   1996   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (účastníci   prítomní). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu odporkyne.Dňa 10. apríla 1996 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 22. apríla 1996 bol nariadený termín pojednávania na 9. máj 1996. Dňa 9. mája 1996 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).

Dňa 12. júna 1996 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa   12.   júla   1996   navrhovateľ   požiadal   obvodný   súd   o predĺženie   lehoty na predloženie dôkazov.

Dňa 6. augusta 1996 navrhovateľ podal návrh na vykonanie dôkazov.Dňa 8. augusta 1996 obvodný súd vyzval Stavebné bytové družstvo K. na zaslanie dohody o prevode členských práv k bytu.

Dňa 8. augusta 1996 obvodný súd vyzval Stavebné bytové družstvo K. na zaslanie dohody o prevode členských práv k bytu.

Dňa   8.   augusta   1996   obvodný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporkyne na predloženie dôkazov.

Dňa 19. septembra 1996 došla obvodnému súdu vyžiadaná zmluva od Územného bytového družstva P.

Dňa 20. septembra 1996 došla obvodnému súdu vyžiadaná zmluva od Stavebného bytového družstva K.

Dňa 17. decembra 1996 obvodný súd určil termín pojednávania na 5. február 1997.Dňa 3. februára 1997 právny zástupca odporkyne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov.

Dňa 5. februára 1997 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov pojednávanie určené na tento deň odročené.

Dňa 12. marca 1997 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 24. júna 1998 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. júl 1998. Dňa 25. júna 1998 Okresný súd Košice I požiadal o vrátenie spisov sp. zn. Nc 998/88 a 1 T 237/96.

Dňa 16. júla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Dňa   7.   októbra   1998   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa na oznámenie zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM.

Dňa   13.   novembra   1998   došla   okresnému   súdu   odpoveď   právnej   zástupkyne navrhovateľa.

Dňa   4.   januára   1999   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporkyne na oznámenie, či existuje predpoklad uzavretia dohody o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí.

Dňa 25. januára 1999 došlo   okresnému súdu   vyjadrenie odporkyne k zostatkovej hodnote vecí.

Dňa   2.   marca   1999   okresný   súd   zaslal vyjadrenie   odporkyne   právnej   zástupkyni navrhovateľa na zaujatie stanoviska.

Dňa 19. marca 1999 došlo okresnému súdu stanovisko navrhovateľa k zostatkovej hodnote vecí.

Dňa 21. mája 1999 okresný súd nariadil pojednávanie na 8. jún 1999.Dňa 8. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 18. augusta 1999 bol určený termín pojednávania na 5. október 1999.Dňa   5.   októbra   1999   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené.

Dňa 8. októbra 1999 okresný súd určil termín pojednávania na 9. november 1999.Dňa 9. novembra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa   12.   novembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   prítomní).   Bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 17. januára 2000 podala právna zástupkyňa navrhovateľa odvolanie.Dňa   16.   mája   2000   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa   na doplnenie dôvodov a rozsahu odvolania.

Dňa   15.   júna   2000   okresný   súd   požiadal   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa na doplnenie dôvodov a rozsahu odvolania.

Dňa 25. augusta 2000 okresný súd opäť požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľa na doplnenie dôvodov a rozsahu odvolania pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.Dňa   4.   októbra   2000   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   doplnila   dôvody   a rozsah odvolania.

Dňa   12.   októbra   2000   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 12. októbra 2000 okresný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa.

Dňa 30. októbra 2000 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie.Dňa 22. novembra 2000 vec bola predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 7. februára 2001 krajský súd nariadil termín pojednávania na 22. február 2001.Dňa 22. februára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie na odvolacom súde. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 10. apríla 2001 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 9. júla 2001 bol určený termín pojednávania na 4. október 2001.Dňa   2.   októbra   2001   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní.

Dňa   4.   októbra   2001   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené pre neprítomnosť odporkyne.

Dňa 4. októbra 2001 okresný súd určil termín pojednávania na 8. november 2001.Dňa   5.   novembra   2001   požiadal   o odročenie   pojednávania   právny   zástupca odporkyne z dôvodu kolízie termínov.

Dňa   8.   novembra   2001   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na žiadosť právneho zástupcu odporkyne.

Dňa   11.   apríla   2002   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie.   Z dôvodu   neprítomnosti navrhovateľa bolo pojednávanie odročené.

Dňa 15. mája 2002 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že adresa jeho trvalého bydliska sa nezmenila.

Dňa 27. apríla 2005 nahliadla do spisu právna zástupkyňa navrhovateľa.Dňa   16.   februára   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   navrhovateľa na prieťahy v konaní.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 14 C 793/94 došlo k zbytočným prieťahom od 12. marca 1997 ( pojednávanie) do 24. júna 1998 (okresný súd   nariadil   pojednávanie   na   16.   júl   1998)   v trvaní   15   mesiacov   a   od   11.   apríla   2002 (pojednávanie) do 16. marca 2006 (podanie sťažnosti ústavnému súdu) v trvaní 3 rokov. Celkové   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   sú   v trvaní   4   rokov   a 3   mesiacov.   Tieto prieťahy   hodnotí   ústavný   súd   ako   zbytočné   a také,   ktoré   mali   za   následok   porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 793/94.

Sťažovateľ   si   uplatnil   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 120 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 C 793/94 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 60 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si v sťažnosti uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 5 780 Sk za dva úkony právnej služby. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 5 788 Sk za dva úkony právnej služby, a to prevzatie   a prípravu   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom   a napísanie sťažnosti   (za jeden   úkon   sumu   vo   výške   2   730   Sk   plus   164   Sk   režijný   paušál),   ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006