znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 102/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátom JUDr. L. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 128/12/6606 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1243/08) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. J. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2013 doručená sťažnosť Ing. arch. J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 128/12/6606 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1243/08).

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol: «Voči   sťažovateľovi   bolo   uznesením   Okresného   riaditeľstva   PZ,   úrad   justičnej a kriminálnej   polície   L.   zo   dňa   09.   02.   2010   pod   sp.   zn.   ČVS:ORP-906/OEK-LC-2009 začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona...

Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia   za   prečin   som   podal v zákonom   stanovenej   lehote   sťažnosť   dňa   15.   03.   2010.   V   nej   som   podrobne   uviedol a rozpísal   všetky   dôvody,   pre   ktoré   som   považoval   napadnuté   uznesenie   OR   PZ   L. za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som namietal právnu kvalifikáciu skutku a tvrdil som, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom, predovšetkým som namietal skutočnosť, že v zmysle ust. § 214 Tr. zákona sa tohto prečinu môže dopustiť štatutárny orgán   právnickej   osoby,   prokurista   právnickej   osoby   alebo   fyzická   osoba,   ktorá   je podnikateľom. V danom prípade však moja osoba nespĺňala ani jednu zákonnú podmienku, aby som sa uvedeného skutku mohol dopustiť.

O uvedenej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp.   zn.   1   Pv   1243/08-76   zo   dňa   20.   04.   2010   a   to   tak,   že   túto   zamietol.   Uznesenie o zamietnutí   sťažnosti   obsahuje   jeden   a   pol   strany,   pričom   samotné   zdôvodnenie   jej zamietnutia bolo zhrnuté do dvoch krátkych odsekov...

Toto   rozhodnutie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Lučenec   som   opätovne považoval za svojvoľné, nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátor sa ním znovu nevysporiadal ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, nereagoval na moje sťažnostné dôvody a poriadne sa nimi nezaoberal. Mám za to, že týmto konaním opätovne porušil nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku., ale aj moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...

Mám za to, že takýmto postupom prokurátora došlo k porušeniu mojich základných, ústavou   garantovaných   práv.   Prokurátor   porušil   ďalšie   ustanovenia   Tr.   poriadku a ustanovenia   zákona   o   prokuratúre,   keď   voči   mne   nevykonával   žiadne   dokazovanie a prakticky po 3 rokoch dňa 21. 01. 2013 mi bolo doručené Uznesenie o zastavení trestného stíhania v tejto veci. Predmetné uznesenie mi bolo doručené pod číslom 1 Pv 128/12/6606-9 (príloha č. 4). Konanie Okresnej prokuratúry Lučenec bolo iniciované ako osobná pomsta na skutočnosť, na ktorú som upozorňoval niekoľkokrát (príloha č. 5 - List na Okresného prokurátora   zo   dňa   21.   12.   2011).   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   som   sa rozhodol, že po ukončení tohto vyšetrovania a zastavení trestného stíhania voči mne, ako nedôvodné obvinenému podám sťažnosť spojenú s nárokmi na uplatnenie si škody. Z hľadiska konkrétneho definovania v čom vzniklo konaním prokurátora Okresnej prokuratúry   v Lučenci   nesprávne   rozhodnutie   a   nerešpektovanie   Uznesenie   Generálnej prokuratúry SR, vyplýva z čl. I. tejto sťažnosti a je zrejmé z príloh, ktoré sú súčasťou tejto sťažnosti.“

Sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti   na   ďalšie   konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. arch. J. D. podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3, čl. 46 Ústavy SR postupom Okresnej prokuratúry v Lučenci vo veci č. 1 Pv 128/12/6606-9, predtým 1 Pv 1243/08-76 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi Ing. arch. J. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.000 €, ktoré   je   Okresná   prokuratúra   v   Lučenci   povinná   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresnej   prokuratúry v označených konaniach došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 46 ústavy (správne má byť čl. 49 ústavy, pozn.).

Zo   skutkového   stavu   opísaného   v   prílohách   k   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS:   ORP-906/OEK-LC-2009   z   9.   februára   2010   bolo   proti   sťažovateľovi (v spolupáchateľstve   s   Ing.   G.)   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci „Nevyplatenia   mzdy a odstupného“.

Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť 15. marca 2010.

Z   prílohy   č.   3   k   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   prokurátorka   okresnej   prokuratúry uznesením č. k. 1 Pv 1243/08-76 z 20. apríla 2010 zamietla sťažnosť Ing. O. G. proti namietanému uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú. Z tohto uznesenia však nevyplýva, že by sa predmetné uznesenie týkalo sťažovateľa, ako to uvádza v sťažnosti.

Z   prílohy   č.   4   k   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   okresnej   prokuratúry č. k. 1 Pv 128/12/6606-9   z   10.   januára 2013   bolo   zastavené   trestné   stíhanie   sťažovateľa v uvedenej   trestnej   veci.   Proti   tomuto   uzneseniu   bola   prípustná   sťažnosť   do   troch   dní od jeho oznámenia (sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 21. januára 2013). Sťažovateľ však sťažnosť proti tomuto uzneseniu nepodal, resp. zo sťažnosti to nevyplýva.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek   tomu,   že   je   sťažovateľ   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpený advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   sa   vyznačuje   zmätočnosťou   svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej   ustanovením   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde,   ktorou   je   logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto   kvalita   zjavne   chýba,   pretože   ten   v   sťažnosti   žiadnym   spôsobom   neodôvodnil porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 46 ods. 3 ústavy postupom   okresnej   prokuratúry   (tieto   len   citoval),   a   tiež   nesprávne   označil   namietané porušenie čl. 46 ústavy (namiesto čl. 49 ústavy).

Okrem toho k sťažnosti nepripojil nijaký relevantný dôkaz, že v pôvodnom konaní (uznesením   č.   k.   1   Pv   1243/08-76   z   20.   apríla   2010)   malo   dôjsť   k   porušeniu   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože toto uznesenie sa výslovne netýka sťažovateľa, ale inej osoby (Ing. O. G.).

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04).

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05).

Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný súd ju mohol odmietnuť   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   tiež   vyplýva,   že   sťažovateľ   svoje   námietky   proti nezákonnosti postupu okresnej prokuratúry v pôvodnom konaní od roku 2010 nepredniesol zákonným   spôsobom   (využitím   podnetov   alebo   opakovaných   podnetov)   na   nadriadenej prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Okrem toho z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že namietané konanie, ktorým malo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   postupom   okresnej   prokuratúry v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pv   128/12/6606,   bolo   už   právoplatne   zastavené jednoznačne   v prospech   sťažovateľa,   a to   uznesením   z 10.   januára   2013,   čím   mu   bola poskytnutá ochrana jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní ešte pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   V dôsledku   uvedeného   nemôže   byť   sťažovateľ dotknutý   na   svojich   základných   právach,   keďže   medzi   napadnutým   postupom   okresnej prokuratúry a tvrdeným porušením jeho základných práv nie je žiadny príčinný vzťah.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   a   odmietnutie   sťažnosti   rozhodovanie   o   ďalších procesných   návrhoch   sťažovateľa   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013