znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 102/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   občianskeho   združenia   L.,   so   sídlom   T.,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jeho základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 Dohovoru o prístupe   k informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovacom   procese   a prístupe k spravodlivosti   v záležitostiach   životného   prostredia   postupmi   ministra   a Ministerstva životného   prostredia   Slovenskej   republiky,   ako   aj   postupom   ministra   a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom stave   lesov“ na   rokovanie   vlády   Slovenskej   republiky   a uznesením   vlády   Slovenskej republiky č. 990/2007 z 21. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2007   faxom   a 30.   novembra   2007   poštou   doručená   sťažnosť   občianskeho   združenia   L. zaregistrovaného 22. júna 1993 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese   a prístupe   k spravodlivosti   v záležitostiach   životného   prostredia   (ďalej   len „Aarhuský   dohovor“)   postupom   ministra   a Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej republiky   (ďalej   aj   „minister,   resp.   ministerstvo“)   pri   príprave   a   predkladaní   „Správy o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ako aj uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „V   súlade   s   článkom   10   ods.   2,   ods.   3   Smernice   Vlády   SR   na   prípravu   a predkladanie materiálov na rokovanie Vlády SR schválenej uznesením Vlády SR č. 512 z 13. 6. 2001 v platnom znení bol materiál uvoľnený do pripomienkového konania, zverejnený na internetovej adrese Ministerstva pôdohospodárstva SR dňa 15. 10. 2007, pričom lehota na pripomienkovanie bola v súlade s článkom 10 ods. 4 Smernice 10 pracovných dní, teda končila dňa 29. 10. 2007. K tomuto materiálu nelegislatívnej povahy predložilo L. v lehote určenej na vznesenie pripomienky zásadnú pripomienku, s ktorou sa stotožnilo viac než 300 fyzických osôb. Na zastupovanie verejnosti v rozporovom konaní boli splnomocnení Ing. E. B. a Ing. J. L.

Ing. E. B. sa vzdal oprávnenia zastupovať verejnosť v rozporovom konaní. Jediným oprávneným zástupcom verejností v konaní o uvedenej zásadnej hromadnej pripomienke sa stal ing. J. L., býv. v O., okr. S.

Dna 8. 11. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odoslalo Ing. J. L. pozvánku na pripomienkové konanie, ktorou ho pozvalo na rozporové konanie o zásadnej hromadnej pripomienke na deň 13. 11. 2007. Túto doporučené zásielku prevzal splnomocnený zástupca verejnosti   Ing.   J.   L.   pri   prvom   pokuse   o   doručovanie   dňa   12. 11.   2007   (Je   potrebné podotknúť, že deň 8. 11. 2007 pripadol na štvrtok a deň 12. 11. 2007 na pondelok.). Vzhľadom na to, že obec O. sa nachádza v okrese S. a pri doprave do B. je potrebné použiť   kombináciu   viacerých   dopravných   spojení,   Ing.   J.   L.   sa   dňa   13.   11.   2007 ospravedlnil za neúčasť na rozporovom konaní, pričom poukázal na skutočnosť, že deň doručenia zásielky a deň konania rozporového konania prakticky znemožňujú jeho účasť na konaní   naplánovanom   na   deň   13.   11.   2007.   Požiadal,   aby   mu   pozvánka   na   rozporové konanie v predmetnej vecí bola v budúcnosti doručovaná tak, aby so zreteľom na miesto jeho   bydliska   bolo   preňho   aj   skutočne   možné   sa   na   naplánovaný   termín   rozporového konania ustanoviť. Od uvedeného dátumu nebola Ing. J. L. doručená žiadna pozvánka na rozporové konanie.

Dňa   21.   11.   2007   sa   Ing.   J.   L.   z   vlastnej   iniciatívy   ustanovil   na   Ministerstvo pôdohospodárstva   SR,   kde   mu   bolo   oznámené,   že   rozporové   konanie   o   zásadnej pripomienke sa neuskutoční, a materiál bude predložený dňa 21. 11. 2007 na rokovanie vlády. (...)

Uznesením č. 990/2007 z 21. 11. 2007 Vláda SR schválila Správu o zdravotnom stave lesov (...),

- uložila ministrovi pôdohospodárstva zabezpečiť v roku 2008 finančné prostriedky na   zabránenie   zhoršovania   zdravotného   stavu   lesov,   zabezpečiť   realizáciu   opatrení uvedených   v   časti   2.   5.   predmetného   materiálu,   vyhodnocovať   v   Správe   o   lesnom hospodárstve   SR   plnení opatrení na   zabránenie   zhoršovania   zdravotného   stavu   lesných porastov v rokoch 2009 až 2014 pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 riešiť prioritne zabezpečenie prostriedkov podľa tohto uznesenia,

-   uložila   ministrovi   pôdohospodárstva   a   ministrovi   životného   prostredia   vytvoriť podmienky pre včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny, umožňujúcich realizáciu opatrení na ochranu lesa, novelizovať zákon č. 543/2002 s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability   a   odstraňovanie   následkov   spôsobených   škodlivými   činiteľmi,   vydať   spoločné usmernenie na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 326/2005 o lesoch. (...)

Vzhľadom na to, že uvedený materiál schválený uznesením Vlády SR č. 990/2007 sa týka   otázok,   ktoré   nepochybne   môžu   ovplyvniť   životné   prostredie   a   ukladá   ústredným orgánom štátnej správy vykonať v rámci svojich kompetencii opatrenia na zabezpečenie opatrení   navrhovaných   v   tejto   správe,   vrátane   vydania   spoločných   usmernení,   teda interných normatívnych právnych aktov, ktoré sú záväzné pre orgány štátnej správy riadené ministerstvom pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia je zrejmé, že minister pôdohospodárstva   porušil   namietané   práva   sťažovateľa   tým,   že   neuskutočnil so sťažovateľom konanie o odstránenie rozporov o jeho hromadnej pripomienke ä Vláda SR porušila práva sťažovateľa uznesením č. 990/2007 tým, že tento materiál schválila a uložila na jeho základe opatrenia napriek tomu, že súčasťou podkladov predložených vláde bola aj: správa   o   priebehu   pripomienkového   konania   a   o   trvajúcom   rozpore   s   hromadnou pripomienkou; sťažovateľa. z ktorej vyplýval zreteľne fakt, že sťažovateľovi nebola daná možnosť   na   jeho   účinnú   účasť   pri   príprave   tejto   správy   a   ani   možnosť,   aby   jeho pripomienky boli zohľadnené v najvyššej možnej miere.

Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci je jeho sťažnosť prípustná, keďže napadnutým uznesením Vlády SR boli uložené konkrétne povinnosti ministrovi životného prostredia,   aj   ministrovi   pôdohospodárstva,   ktoré   je   možné   ďalej   realizovať prostredníctvom interných právnych aktov a usmernení bez toho, aby bolo potrebné vydávať ďalšie právne predpisy, ktoré by podliehali pripomienkovému konaniu.“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

-   zakotvené   v   článku   8   Aarhuského   Dohovoru   -   právo   na   účinnú   účasť   na   príprave vykonávacích   predpisov   a   iných   všeobecne   použiteľných   právne   záväzných   pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- zakotvené v článku 44 ods. 1 Ústavy SR - právo na priaznivé životné prostredie a to na tú jeho zložku, ktorá zabezpečuje právo na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životného prostredie, postupom ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní materiálu č. 2149/2007-100 Správy o zdravotnom stave lesov na rokovanie Vlády SR dňa 21. 11. 2007 a uznesením Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 21. 11. 2007 bolo porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 21. 11. 2007.

Ministrovi   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   a   Vláde   SR   zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd rozhodol o návrhu na dočasné opatrenie podľa § 52 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) takto:

Ústavný súd odkladá vykonateľnosť uznesenia Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 22. 11. 2007 až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.“

Sťažnosť   bola   doplnená   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 30.   januára   2008 podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu faxom 21. februára a poštou 22. februára 2008,   v   ktorom   uviedol,   že   sťažnosť   smeruje   aj   proti   ministrovi   a Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

1.   Sťažovateľ   v časti   sťažnosti   tvrdí,   že   postupom   označených   ministrov,   resp. ministerstiev   a   vlády   pri   príprave   a   predkladaní „Správy   o zdravotnom   stave   lesov“ na rokovanie   vlády,   ako   aj   uznesením   vlády   č.   990/2007   z 21.   novembra   2007   došlo k porušeniu   jeho   základného   práva   zaručeného   čl.   44   ods.   1   ústavy,   podľa   ktorého ustanovenia každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Je nepochybné a vyplýva to zo sťažnosti a jej príloh, že sťažovateľ je občianskym združením, ktoré je registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a v zmysle prvej vety ustanovenia § 2 ods. 3 tohto zákona je právnickou osobou.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na   podanie   sťažnosti   majú   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   tvrdia,   že namietaným postupom alebo rozhodnutím označeného orgánu verejnej moci boli porušené ich základné práva alebo slobody.

Predpokladom   aktívnej   procesnej   legitimácie   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods. 1 ústavy je aj to, že fyzická osoba a právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv a slobôd.

Zo   sťažnosti   teda   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   právnickou   osobou,   ktorá   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 44 ods. 1 ústavy. Aj keď citovaný čl. 127 ústavy výslovne umožňuje právnickým osobám podávať sťažnosť („ústavný súd rozhoduje aj   o sťažnostiach   právnických   osôb...“),   z povahy   niektorých   základných   správ   a slobôd vyplýva,   že   právnické   osoby   nemôžu   byť   ich   nositeľom.   Týka   sa   to   aj   namietaného základného   práva   na   priaznivé   životné   prostredie   podľa   čl.   44   ods.   1   ústavy,   ktorého subjektom je iba fyzická osoba (obdobne III. ÚS 93/08, III. ÚS 95/08).

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2.   Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   označeného   práva   podľa   čl.   8   Aarhuského dohovoru,   ústavný   súd   v tejto   časti   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti   otvorené,   účinnú   účasť   verejnosti   na   príslušnej   úrovni   počas   prípravy vykonávacích   predpisov   a   iných   všeobecne   použiteľných   právne   záväzných   pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Na tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;b) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené ac)   verejnosti   by   mala   byť   daná   možnosť   pripomienkovania,   a   to   priamo   alebo prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

K porušeniu   tohto   práva   malo   dôjsť   podľa   sťažovateľa   v pôvodnej   sťažnosti postupom   ministra   a Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky, avšak v doplnení   sťažnosti   už   postupom   ministra   a ministerstva   pôdohospodárstva   pri príprave a predkladaní   „Správy o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády bez toho, aby   sa   s povereným   zástupcom   verejnosti   ako   predkladateľom   hromadnej   pripomienky, s ktorou sa stotožnilo viac ako 300 fyzických osôb, uskutočnilo rozporové konanie.

Preto   ústavný súd jeho sťažnosť smerujúcu   k ministrovi   a Ministerstvu   životného prostredia Slovenskej republiky považoval za zjavne neopodstatnenú.

Bez ohľadu na túto skutočnosť podstatou sťažnosti je porušenie práv sťažovateľa podľa   čl.   8   Aarhuského   dohovoru   tým,   že   minister   ho   v časovom   predstihu   nepozval na rozporové konanie, a bez toho, aby bola hromadná pripomienka sťažovateľa prerokovaná za jeho účasti ako zástupcu verejnosti, materiál bol predložený na rokovanie vlády. Podľa neho boli porušené aj viaceré ustanovenia Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 512 z 13. júna 2001 (ďalej len „smernica vlády“).

Sťažovateľ ďalej vidí porušenie svojich práv aj uznesením vlády, pretože „...uložila ministrovi   pôdohospodárstva   a   ministrovi   životného   prostredia   vytvoriť   podmienky   pre včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny, umožňujúcich   realizáciu   opatrení   na   ochranu   lesa,   novelizovať   zákon   č.   543/2002 s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi, vydať spoločné usmernenie na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 326/2005 o lesoch (...)“.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 4/08).

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z oficiálnej internetovej stránky Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) ústavný súd zistil, že sťažovateľ k „Správe o zdravotnom stave lesov“ (č. materiálu 2149/2007-100) vzniesol hromadnú pripomienku. Jej obsahom bolo to, že žiadal „návrh Správy o zdravotnom stave lesov a návrh uznesenia vlády   k tomuto   iniciatívnemu   materiálu   stiahnuť   alebo   ho   komplexne   prepracovať v spolupráci so širšou škálou odborníkov z viacerých rezortov“.

Z tohto dôvodu ho ministerstvo listom zo 7. novembra 2007 pozvalo na rozporové konanie,   ktoré   sa   malo   konať   13.   novembra   2007   v zmysle   citovanej   smernice   vlády. Sťažovateľovi bola doručená pozvánka na toto konanie, na ktoré sa zástupca sťažovateľa i verejnosti Ing. J. L. ospravedlnil. Keďže prednesená hromadná pripomienka v tom istom znení podaná zástupcom mimovládnej organizácie E. bola už 7. novembra 2007 odmietnutá, ministerstvo pôdohospodárstva z tohto dôvodu predložilo návrh správy na rokovanie vlády.

Z predkladacej správy týkajúcej sa návrhu „Správy o zdravotnom stave lesov“ okrem iného   vyplýva,   že   návrh   prešiel   medzirezortným   pripomienkovým   konaním,   ktorého výsledky sú uvedené vo vyhodnotení pripomienkového konania. Materiál bol „vypracovaný za účasti odborných inštitúcií lesného hospodárstva, ako aj vlastníkov lesov na Slovensku (...)“ a jednotlivé rezorty nevzniesli „zásadné pripomienky vecného charakteru, vyžadujúce jeho zásadné prepracovanie resp. stiahnutie. Z uvedeného dôvodu, zohľadňujúc pritom stav smrečín   na   Slovensku   a nevyhnutnosť   realizácie   opatrení   smerujúcich   k stabilizácii smrečín,   MP   SR   nesúhlasí   s požiadavkou   na   stiahnutie   resp.   prepracovanie   materiálu v intenciách zásadnej pripomienky (...)“.

Ústavný súd konštatuje, že je nepochybné, že sťažovateľ bol pozvaný na rozporové konanie. Dôvody jeho neúčasti, ktoré uvádza (problematická doprava), nemôžu byť preto ústavným   súdom   akceptované,   pretože   o termíne   bol   včas   informovaný,   teda   nevyužil možnosť, ktorá mu bola ministerstvom poskytnutá.

Namietaný čl. 8 Aarhuského dohovoru sa týka vytvárania účinnej účasti verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne   záväzných   pravidiel   orgánmi   verejnej   moci,   ktoré   môžu   mať   významný   vplyv na životné prostredie.

Ide   teda   o záväzok   signatára   (teda   aj   Slovenskej   republiky)   s úpravou   vlastných pravidiel regulácie. Z uvedeného článku citovaného dohovoru nevyplýva základné právo ani sloboda,   ktoré   by   bolo   orgánmi   verejnej   moci   priamo   aplikovateľné.   Takýto   dôkaz sťažovateľ napriek zákonnej úprave v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredložil.

Z dôvodu absencie označenia základného práva alebo slobody, porušenie ktorého sťažovateľ   namieta,   ústavný   súd   mohol   odmietnuť   sťažnosť   aj pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže podstatou sťažnosti nie je proces pri tvorbe vykonávacích predpisov alebo iných normatívnych právnych aktov ministerstva alebo vlády, ale iba údajný nesprávny postup ministerstva podľa smernice vlády, „Správu o zdravotnom stave lesov“, z ktorej až následne   v budúcnosti   vyplynú   ďalšie   možné   legislatívne   návrhy   na   zmenu   zákonov upravujúcich   životné   prostredie,   ako   to   vyplýva   i   z napadnutého   uznesenia   vlády   pre ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia, sťažovateľ ako zástupca verejnosti bude môcť ovplyvniť a pripomienkovať prípadne tieto legislatívne návrhy podľa   čl. 9 ods.   1 Legislatívnych   pravidiel   vlády   Slovenskej   republiky   [(schválených   uznesením   vlády z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády zo 16. decembra 1999 č. 1118, uznesenia vlády   z 28.   novembra   2001   č.   1130, uznesenia   vlády   z 19.   novembra   2003   č.   1097 a uznesenia   vlády   z 28.   septembra   2005   č.   736)   ďalej   aj   „legislatívne   pravidlá“] s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd zastáva názor, že postup ministerstva nebol nezákonný, pretože sťažovateľa riadne pozval na rozporové konanie a s prihliadnutím na obsah správy a na výsledky medzirezortného pripomienkového konania pred prijatím uznesenia vlády nepovažoval jeho sťažnosť za odôvodnenú.

Čo sa týka napadnutého uznesenia vlády, ústavný súd konštatuje, že uznesenie vlády je iba aktom   riadenia   v   zásade   bez   externých   účinkov,   ktoré   zaväzuje ministerstvá   len rozpracovávať   prijaté   opatrenia   vo   forme   budúcich   legislatívnych   návrhov   všeobecne záväzných právnych predpisov, v rámci ktorého legislatívneho procesu bude mať sťažovateľ ako   zástupca   verejnosti   možnosť   pripomienkovať   a ďalej   ovplyvňovať.   Z uvedeného dôvodu   prijatím   namietaného   uznesenia   vlády,   ako   ani   predchádzajúcim   postupom ministerstva pred predložením správy na rokovanie vlády, nemohla nastať reálna možnosť signalizujúca   namietané porušenie   sťažovateľovho bližšie nešpecifikovaného základného práva a slobody podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru.

Pretože   ústavný   súd   nezistil   existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   sťažovateľom označeným uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007, ktorým došlo k prijatiu opatrení   na   ochranu   lesa   v Slovenskej   republike,   a namietaným   porušením   označeného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   8   Aarhuského   dohovoru,   sťažnosť   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa,   ako   aj   jeho   návrhom   na   odloženie vykonateľnosti uznesenia vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008