znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 102/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť H. S., P., zastúpenej advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Správy katastra Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Z-341/2003 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe uznesenia o dedičstve   sp. zn. D 2539/01, Dnot   15/2002   a postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 S 51/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2007 (doplnená   13.   apríla   2007)   doručená   sťažnosť   H.   S.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Správy   katastra   Prešov   (ďalej   len   „správa   katastra“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Z-341/2003 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe uznesenia   o dedičstve   sp.   zn.   D   2539/01,   D   not   15/2002   a postupom   Krajského   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 51/06.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. D   2539/01,   D   not   15/2002   požiadala   správu   katastra   o vklad   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti.   Podľa   jej   vyjadrenia   uznesenie   o dedičstve   doručila   správe   katastra 3. februára   2003.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   správa   katastra   vlastnícke   právo k nehnuteľnosti nezapísala z dôvodu absencie niektorých náležitostí v uznesení o dedičstve. Postupom času sťažovateľka nadobudla dojem, že správa katastra úmyselne odďaľuje zápis jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v danej veci je nečinná. Na základe toho podala Katastrálnemu úradu v P. (ďalej len „katastrálny úrad“) 6. júla 2005 sťažnosť a 5. septembra 2005 aj sťažnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),   ktorú   vzhľadom   na   nespokojnosť   s ďalším   postupom   katastrálneho   úradu opakovala 25. októbra 2005. V tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí: „Katastrálny úrad v P. aj napriek   mojím   podnetom   a výzvam   už   štvrtý   rok   nie   je   schopný   zapísať   vlastníctvo aj napriek   tomu,   že   sú   splnené   všetky   zákonné   podmienky   –   verejná   listina   spĺňa predpoklady na zapísanie.“

Sťažovateľka zároveň namietala aj postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   1   S 51/06,   predmetom   ktorého   je   podľa   jej   vyjadrenia   preskúmanie   nečinnosti orgánu verejnej správy na úseku katastra pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka uviedla, že 9. marca 2006 podala krajskému súdu návrh na začatie konania podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku, ale ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci rozhodnuté a dosiaľ nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.

Keďže   sťažovateľka   k sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   nepredložila   sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú by adresovala predsedovi krajského súdu a ktorou by si bránila svoje práva pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd ju na jej predloženie vyzval listom z 2. apríla 2007. Na výzvu reagovala jej právna zástupkyňa listom z 11. apríla 2007   doručeným   ústavnému   súdu   13.   apríla   2007,   prílohou   ktorého   bola   aj   sťažnosť na prieťahy v konaní z 10. apríla 2007 adresovaná predsedovi krajského súdu.

Sťažovateľka sa domnieva, že postup správy katastra, ako aj postup krajského súdu je poznačený prieťahmi, a preto v ich postupe vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby ústavný   súd   v   náleze vyslovil, že správa   katastra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Z-341/2003   a krajský   súd   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 51/06   porušili   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom správy katastra v konaní vedenom pod sp. zn. Z-341/2003, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto vyššie citované ustanovenie limituje hranice právomoci   ústavného   súdu   a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych a trestnoprávnych   veciach,   a to   tým   spôsobom,   že   ochrany   základného   práva   a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že v namietanej veci sťažovateľka podala krajskému súdu podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy na úseku katastra. O tomto návrhu sťažovateľky vedie krajský súd konanie pod sp. zn. 1 S 51/06.

Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie postupu správy katastra, pretože preskúmanie tohto   postupu   patrí   v prvom   rade   do   právomoci   všeobecného   súdu   (v   danom   prípade krajského súdu) rozhodujúceho v rámci správneho súdnictva. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. II. ÚS 204/06, II. ÚS 398/06, III. ÚS 51/07).

2.   Z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   v jej   zvyšnej   časti   sťažovateľka   namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 51/06.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade,   ak   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom všeobecného súdu, je takýmto účinným prostriedkom nápravy, ktorý je sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať, sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu   v súlade s ustanovením   §   62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažovateľka   sa   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   19.   marca   2007   vôbec nezmienila o tom, či takýto právny prostriedok nápravy vo vzťahu k postupu krajského súdu využila. Na základe výzvy ústavného súdu z 2.apríla 2007 svoju sťažnosť v tomto smere doplnila   tak,   že   k nej   pripojila   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 10.   apríla   2007,   ktorú adresovala   predsedovi   krajského   súdu   a ktorou   namietala   nečinnosť   tamojšieho   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 51/06.

Z uvedeného   jednoznačne   vyplýva,   že   sťažovateľka   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   nevyčerpala   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   jej   zákon   na   ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru účinne poskytuje. Učinila tak až na základe výzvy ústavného súdu.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v namietanom prípade ide o konanie proti   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy,   ktoré   je   vedené   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 1 S 51/06 a prebieha od 9. marca 2006. Ústavný súd zastáva názor, že v tomto prípade nejde o spor, ktorý by svojou dĺžkou konania bez využitia právneho prostriedku na zjednanie nápravy porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol spôsobilý takéto porušenie spôsobiť.

Sťažovateľka   nesplnila   podmienky   uvedené   v ustanovení   §   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde, pretože nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mala možnosť podať v zmysle zákona o   súdoch, nepreukázala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom   nepreukázala   ani   iný   spôsob   možný   podľa   všeobecných   procesných   predpisov na ochranu svojich základných práv a slobôd (napr. výzva, žiadosť o nariadenie termínu pojednávania a iné).

Keďže sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu označených práv účinne poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde),   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom   na okolnosti   daného prípadu   je potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť   so   zreteľom   na nesplnenie   tejto podmienky konania (obdobne napr. III. ÚS 100/05, III. ÚS 249/05).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2007