znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 102/03-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. augusta 2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka   a zo   sudcov   Eduarda   Báránya a   Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť JUDr. R. S. a jeho manželky H. S., obaja bytom   V.   K.,   zastúpených   komerčným   právnikom   JUDr.   A.   S.,   D.   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1120/98 a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   JUDr.   R.   S.   a H.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základné   právo   na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1120/98   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2003 doručená sťažnosť JUDr. R. S. a jeho manželky H. S., obaja bytom V. K. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených komerčným právnikom JUDr. A. S., D. K., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného   práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1120/98.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parc. č. 475/1-1 o výmere 646 m2 - zastavaná plocha, dom súp. č. 1718 na parc. č. 475/1-1, parc. č. 475/1-2 o výmere 358 m2 - zastavaná plocha, zapísaných na LV č. 4139 k. ú. D. K. Nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou z 9. apríla 1998, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom, pod č. V 421/98. Okresný súd 6. mája 1998 na základe návrhu navrhovateľov JUDr. J. P. a jeho manželky vydal predbežné opatrenie, ktorým obmedzil práva vlastníkov k predmetným   nehnuteľnostiam   tým,   že   prikázal   sťažovateľom,   aby   sa   zdržali užívania a nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami v rozsahu predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, dania do nájmu a vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Podľa   názoru   sťažovateľov   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   dochádza k prieťahom tým, že zákonný sudca nekoná vo veci náležite. Zákonný sudca viac ako 5   rokov   nevytýčil   pojednávanie   a nerozhodol   vo   veci   samej.   Tým   podľa   názoru sťažovateľov účelovo ponecháva v platnosti uznesenie súdu o predbežnom opatrení, čím v rozpore s ústavou obmedzuje práva vlastníkov.

Sťažovatelia považujú za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 000 Sk, pretože z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia nemôžu prenajímať predmetnú nehnuteľnosť a inkasovať nájomné. Podľa potvrdenia mesta Dolný Kubín z 25. marca 2003 je cena za prenájom nebytových priestorov minimálne 1 000 Sk za 1 m2, pričom výmera predmetnej nehnuteľnosti je 1 022,30 m2, čo za 5 rokov predstavuje ušlé nájomné vo výške 5 000 110 Sk.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Dolnom Kubíne svojim postupom v konaní vedenom pod č. 5 C 1120/98 porušil základné právo JUDr. R. S. a manželky H. rod. S., bytom V. K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne zakazuje pokračovať v porušovaní práva menovaných   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1120/98 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

3. JUDr. R. S. a manželke H. rod. S. sa priznáva primeraná finančná náhrada majetkovej ujmy vo výške 5.000.000,- Sk, ktorú doteraz utrpeli postupom súdu tým, že okresný súd necháva v platnosti predbežné opatrenie.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   listom   zo   16.   júna   2003 vyjadril   predseda   okresného   súdu,   ktorý   vo   vyjadrení   uviedol   podrobný   prehľad vykonaných   úkonov,   pričom   podľa   jeho   názoru   v doterajšom   priebehu   konania okresného súdu nedošlo k prieťahom v konaní. V súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok odporcu 3), ku ktorému došlo 8. decembra 1999, predseda okresného súdu poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov,   ktoré   malo   za   následok   zo   zákona prerušenie predmetného   konania. Ďalej uznesením   okresného   súdu   z 9.   mája 2003 bolo konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) prerušené na dobu do skončenia konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   46   Cb   388/96,   v ktorom   sa   rieši   otázka   vzniku záložného práva, realizáciou ktorého došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej platnosť je posudzovaná v predmetnom konaní.

Predseda okresného súdu oznámil v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v podaní   zo 14.   júla   2003   uviedol,   že   netrvá na   ústnom   pojednávaní.   Dňa   6.   augusta   2003   bolo   ústavnému   súdu   doručené späťvzatie   návrhov   na   začatie   konania   z   24.   júla   2003   zo   strany   A.   M.   v konaní o určenie,   že   záložné   právo   nevzniklo,   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 9 C 722/95 a v konaní o neplatnosť zmluvy o záložnom práve vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 1924/98.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o jeho občianskych   právach   alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom účastník namieta porušenie svojho základného práva na súdnu (inú právnu) ochranu, ako aj práva   na   spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom ustanoveným   v zákone,   je   nevyhnutné,   aby   boli   najprv   vyčerpané   všetky   právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovatelia využili právne prostriedky, ktorých uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podali 11.   júla 2001 a 6.   septembra   2001   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   a   5.   februára   2003 predsedovi   Krajského   súdu   v Žiline   na   zbytočné   prieťahy   v konaní   podľa   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov,   čo   však   podľa   ich   názoru nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty v predmetnej právnej veci.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I.   ÚS   92/97)   relevantnú   pre   rozhodnutie,   ako   aj   právnu   povahu   (charakter)   veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie navrhovateľov 1) JUDr. J. P., 2) A. P., obaja bytom D. K., proti odporcom 1) JUDr. R. S., bytom V. K., 2) H. S., bytom V. K., 3) Moravia banka, a. s., Frýdek - Místek, so sídlom organizačnej zložky zahraničnej osoby   a adresou   pre   doručovanie   Žilina,   o neplatnosť   kúpnej   zmluvy   vedené   na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 1120/98 nie je možné hodnotiť v tomto prípade ako zložitú vec. Predmetom kúpnej zmluvy z   9. apríla 1998 bol predaj nehnuteľností - zastavanej plochy parc. č. 475/1-1 o výmere 646 m2, domu súp. č. 1718 na parc. č. 475/1-1 a zastavanej plochy parc. č. 475/1-2 o výmere 358 m2, ktoré sú zapísané na LV č. 4139 k. ú. obce D. K. Vklad bol povolený pod č. V 421/98 z 9. apríla 1998. Predaj   realizovala   Moravia   banka,   a.   s.,   Frýdek   -   Místek   ako   záložný   veriteľ prostredníctvom   realitnej   agentúry   A.,   s.   r.   o.,   Ž.   Pre   výsledok   tohto   konania   má význam   konanie   vedené   na   Krajskom   súde   v Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   46   Cb 388/96 o určenie vzniku záložného práva.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   spôsobovaniu   prieťahov   zo   strany sťažovateľov,   okrem   prípadu,   keď   sťažovatelia   ako   odporcovia   1)   a 2)   podali dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia, pričom podľa § 239 ods. 3 OSP dovolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné, čím došlo k zbytočnému predĺženiu konania.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to „postup“ okresného súdu, je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu ohľadom obdobia, keď malo dôjsť k prieťahom, ale aj celkovým priebehom súdneho konania.

Dňa 14. mája 1998 došiel okresnému súdu návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Dňa   21.   mája   1998   došiel   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa 20. júna 1998 bolo vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 5 C 1120/98-20.

Dňa   2.   júla   1998   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   odporcov   k návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy.

Dňa   2.   júla   1998   došlo   okresnému   súdu   odvolanie   odporcov   1)   a 2)   proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa   17.   júla   1998   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   odporcu   3)   k návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy a návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 17. júla 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcov 1) a 2).

Dňa   12.   augusta   1998   bol   spis   s odvolaním   predložený   na   rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline.

Dňa 30. novembra 1998 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 23   Co   1572/98-53,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   o nariadení   predbežného opatrenia, okresnému súdu bolo toto uznesenie doručené 15. marca 1999.

Dňa 31. marca 1999 bol nariadený termín pojednávania na 18. máj 1999. Dňa 9. apríla 1999 bol zrušený termín pojednávania 18. mája 1999 a bol určený nový termín pojednávania na 1. jún 1999.

Dňa   22.   apríla   1999   došla   okresnému   súdu   žiadosť   Krajskej   prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) o zapožičanie spisu z dôvodu, že odporcovia 1)   a   2)   podali   podnet   na   mimoriadne   dovolanie   proti   uzneseniu   o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa   27.   apríla   1999   bola   kópia   dokladov   zo   spisu   odoslaná   krajskej prokuratúre.

Dňa 5. mája 1999 došla okresnému súdu žiadosť krajskej prokuratúry o podanie správy,   kedy   uznesenie   o predbežnom   opatrení   nadobudlo   právoplatnosť   (č.   l.   63 spisu).Dňa 5. mája 1999 bolo krajskej prokuratúre zaslané oznámenie, že uznesenie o predbežnom opatrení nadobudlo právoplatnosť 22. marca 1999.

Dňa   11.   mája   1999   došlo   okresnému   súdu   podanie   navrhovateľov,   ktorým upresnili označenie odporcu   3), a to Moravia Banka, a. s.,   Frýdek   -Místek, Česká republika, a návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu AG Banka, a. s., Banská Bystrica.

Dňa 24. mája 1999 došlo okresnému súdu podanie odporcov 1) a 2), ktorým namietali zaujatosť sudcu.

Dňa 26. mája 1999 bol zrušený termín pojednávania 1. júna 1999 z dôvodu, že odporcami 1) a 2) bola vznesená námietka zaujatosti sudcu.

Dňa   30.   júna   1999   bol   právny   zástupca   odporcov   1)   a 2)   vyzvaný,   aby konkretizoval dôvody námietky zaujatosti sudcu.

Dňa 30.   júla 1999   došlo   okresnému súdu   podanie,   ktorým   právny zástupca odporcov 1) a 2) bližšie konkretizoval dôvody zaujatosti sudcu.

Dňa 23. augusta 1999 podal konajúci sudca okresného súdu podnet Okresnej prokuratúre   Dolný   Kubín   na   preverenie,   či   sa   právny   zástupca   odporcov   1)   a 2) dopustil trestného činu ohovárania podľa § 206 Trestného zákona.

Dňa 27. augusta 1999 sa zákonný sudca okresného súdu vyjadril k námietke zaujatosti   tak,   že   požiadal   o svoje   vylúčenie   z prejednávania   a rozhodovania predmetnej   veci   z dôvodu   podania   podnetu   na   preverenie,   či   sa   právny   zástupca odporcov 1) a 2) dopustil trestného činu, pretože podanie tohto podnetu môže viesť k pochybnosti o jeho zaujatosti.

Dňa 19. novembra 1999 bol sudca okresného súdu Mgr. P. B. uznesením č. k. 7   Nc   338/99-71   vylúčený   z prejednania   a rozhodnutia   veci   (okresnému   súdu   bolo uznesenie doručené 27. januára 2000).

Dňa   16.   februára   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   dovolanie   odporcov 1) až 3) proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

Dňa 21. februára 2000 došiel okresnému súdu list, ktorým AG Banka, a. s., oznámila, že nie je pasívne procesne legitimovaná.

Dňa   15.   marca   2000   došlo   okresnému   súdu   dožiadanie   Okresného   úradu vyšetrovania   Policajného   zboru   v Ružomberku   (ďalej   len   „okresný   úrad vyšetrovania“) ohľadom trestného stíhania právneho zástupcu odporcov 1) a 2).

Dňa 20. marca 2000 bola z okresného súdu vypravená odpoveď na dožiadanie okresného úradu vyšetrovania.

Dňa 9. mája 2000 okresný súd zaslal dovolanie na vyjadrenie navrhovateľom.Dňa   27.   júna   2000   krajská   prokuratúra   požiadala   o zapožičanie   spisového materiálu.

Dňa 27. júna 2000 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľov 1) a 2) k dovolaniu.

Dňa 28. júna 2000 oznámil okresný súd krajskej prokuratúre, že zapožičanie spisového   materiálu   nie   je   možné   z dôvodu   podaného   dovolania,   a zároveň   bolo krajskej prokuratúre oznámené, že uznesenie o predbežnom opatrení ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Dňa 14. júla 2000 bol spis s dovolaním doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie.

Dňa   7.   decembra   2000   bol   spis   vrátený   najvyšším   súdom   okresnému   súdu z dôvodu,   že   bol   predčasne   predložený   dovolaciemu   súdu,   pretože   uznesenie o predbežnom   opatrení   nenadobudlo   dosiaľ   právoplatnosť.   Uznesenie   odvolacieho súdu   bolo,   okrem   iným,   doručované   Moravia   banke,   a.   s.,   Frýdek   -   Místek, organizačnej zložke zahraničnej osoby so sídlom v Žiline. Táto organizačná zložka zahraničnej osoby bola ale v tom čase už predaná AG Banke, a. s., Banská Bystrica (č. l. 60 spisu). Toto uznesenie bolo doručené AG Banke, a. s., pobočke Žilina, ktorá nie je účastníčkou konania. Účastníčkou konania – odporca 3) je Moravia banka, a. s., Frýdek - Místek a keďže táto už v Slovenskej republike nemá organizačnú zložku, ktorej   sa   vec týka,   bolo potrebné, aby uznesenie odvolacieho   súdu   bolo   doručené Moravia banke, a. s., do Českej republiky.

Dňa   21.   decembra   2000   bolo   okresným   súdom   vypravené   uznesenie odvolacieho súdu Moravie banke, a. s., Frýdek - Místek.

Dňa 27. apríla 2001 oznámili navrhovatelia, že na odporcu 3) – Moravia banku, a. s., Frýdek - Místek bol vyhlásený konkurz, a oznámili aj meno správcu konkurznej podstaty.

Dňa   15.   mája   2001   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu   v Žiline z 30. novembra 1998 sp.   zn. 23   Co   1572/98,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   okresného   súdu   o nariadení predbežného   opatrenia,   ktoré   podali   odporca   JUDr.   R.   S.   a Moravia   banka,   a.   s., zastúpení komerčným právnikom JUDr. A. S., D. K. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo   právoplatnosť,   ako   vyplýva   z vyznačenia   na   jeho   prvopise,   12.   januára 2001. Dovolanie bolo podané osobne 16. februára 2000.

Dňa 2. júla 2001 bolo vydané uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 56/01-113,   ktorým   bolo   dovolanie   odmietnuté,   pretože   dovolanie   je   v danom   prípade vylúčené   podľa   §   239   ods.   3   OSP,   podľa   ktorého   dovolaním   nemožno   napadnúť uznesenie o predbežnom opatrení.

Dňa 13. augusta 2001 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa   10.   septembra   2001   bolo   uznesenie   o odmietnutí   dovolania   vypravené z okresného súdu účastníkom konania.

Dňa 6. novembra 2001 bol správca konkurznej podstaty Moravia banky, a. s., Frýdek - Místek (odporca 3)) vyzvaný na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 21. novembra 2001 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporcu 3).Dňa 30. januára 2002 okresný súd požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o zapožičanie spisu sp. zn. 46 Cb 388/96, ktorý súvisí s predmetným konaním.

Dňa   19.   marca   2002   bolo   opätovne   požiadané   o   zapožičanie   spisu   sp.   zn. 46 Cb 388/96 alebo o oznámenie dôvodu, ktorý bráni zapožičaniu spisu.

Dňa 23. apríla 2002 bol k spisu sp. zn. 5 C 1120/98 pripojený spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46 Cb 388/96.

Dňa   4.   decembra   2002   došla   okresnému   súdu   výzva   Daňového   riaditeľstva Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „daňové   riaditeľstvo“)   na   poskytnutie   informácie, v akom stave je konanie vedené pod sp. zn. 5 C 1120/98.

Dňa 5. decembra 2002 okresný súd oznámil daňovému riaditeľstvu, že vo veci nebolo ešte rozhodnuté.

Dňa 14. januára 2003 bol odporcovi 3) (novému správcovi konkurznej podstaty Moravia banky, a. s.) zaslaný návrh spolu s prílohami na vyjadrenie.

Dňa 20.   februára 2003 došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie odporcu   3),   ktorý podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) navrhol nepokračovať v konaní.

Dňa 9. mája 2003 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 1120/98-140 o prerušení   konania   z dôvodu,   že   na   základe   spisového   materiálu   Krajského   súdu v Banskej Bystrici týkajúceho sa konania sp. zn. 46 Cb 388/96 okresný súd dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci vzniku alebo nevzniku záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti má podstatný vplyv na rozhodnutie o určenie platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 1120/98, pretože ku   kúpe   nehnuteľnosti   došlo   na   základe   realizácie   záložného   práva,   ktorého neplatnosti sa   účastníci domáhajú vo veci   sp.   zn. 46 Cb 388/96. Bez rozhodnutia v tejto veci okresný súd nemôže pokračovať v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.   Z dôvodu   vyhlásenia   konkurzu   na   odporcu   3)   bolo   predmetné   konanie prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní.

Dňa   21.   mája   2003   požiadalo   daňové   riaditeľstvo   o poskytnutie   informácie o stave konania.

Dňa 21. mája 2003 okresný súd oznámil daňovému riaditeľstvu, že predmetné konanie je prerušené.

Dňa 26. mája 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 28. mája 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o vrátenie spisu sp. zn. 46 Cb 388/96.

Dňa 29. mája 2003 okresný súd oznámil Krajskému súdu v Banskej Bystrici, že predmetný spis nie je možné vrátiť, pretože bolo podané odvolanie proti uzneseniu o prerušení   konania,   a preto   spis   sp.   zn.   46   Cb   388/96   spolu   so   spisom   sp.   zn. 5 C 1120/98 má byť predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 2. júna 2003 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu žalobného petitu podľa § 95 OSP a späťvzatie návrhu proti odporcom 3) a 4).

Dňa   16.   apríla   2003   bola   sťažnosť   uznesením   ústavného   súdu   č.   k. III. ÚS 102/03-10 prijatá na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   zistil,   že   postupom   okresného   súdu   nedošlo   k porušeniu základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojej sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že počas 5 rokov sa neuskutočnilo pojednávanie, avšak ústavný súd zistil, že okresný súd   konal priebežne a pojednávanie nebolo vytýčené z dôvodu podania odvolania proti uzneseniu o predbežnom opatrení, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline, ďalej z dôvodu podania námietky zaujatosti sudcu a ďalej z dôvodu podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení. Prieťahy boli sťažovateľom vytýkané iba v konaní na okresnom súde a keďže ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom, ústavný súd sa nezaoberal priebehom konania na Krajskom súde v Žiline a na najvyššom súde.

Prieťahy   boli   spôsobené   aj   tým,   že   sťažovateľmi   (odporcom   1)   a 2))   bolo podané dovolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení, pričom podľa § 239 ods. 3 OSP v tomto prípade dovolanie nie je prípustné. Tieto prieťahy nemožno pripočítať okresnému   súdu.   Prieťahy   v doručovaní   uznesenia   o predbežnom   opatrení   boli spôsobené tým, že navrhovateľmi bol nesprávne označený odporca 3) (uznesenie bolo doručované AG Banke, a. s., pobočke Žilina, pričom malo byť doručené Moravia banke, a. s., Frýdek - Místek, Česká republika). Správne označenie účastníkov konania v návrhu na začatie konania je povinnosťou navrhovateľov, a nie súdu, preto tieto prieťahy v doručovaní nemožno pripočítať okresnému   súdu.   Došlo   aj k vyhláseniu konkurzu   na   Moravia   banku,   a.   s.,   Frýdek   -   Místek,   Česká   republika,   a došlo   aj k zmene   správcu   konkurznej   podstaty.   Tieto   skutočnosti   mali   okresnému   súdu oznámiť navrhovatelia.   Z dôvodu   vyhlásenia konkurzu   bolo predmetné konanie zo zákona prerušené 8. decembra   1999 podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní.   Dôvod   na   prerušenie   predmetného   konania   bol   daný   aj   tým,   že   na Krajskom   súde   v Banskej   Bystrici   prebiehalo   konanie   pod   sp.   zn.   46   Cb   388/96, v rámci   ktorého   sa   rozhodovalo   o tom,   či   vzniklo   záložné   právo   k predmetnej nehnuteľnosti alebo nie. Toto konanie sp. zn. 46 Cb 388/96 má význam pre konanie sp.   zn.   5   C   1120/98,   pretože   k predaju   nehnuteľnosti   došlo   v dôsledku   realizácie záložného práva, a preto bolo konanie vedené pod sp. zn. 5 C 1120/98 prerušené.

Dňa 6. augusta 2003 bolo ústavnému súdu   doručené späťvzatie návrhov na začatie konania z 24. júla 2003 zo strany A. M. v konaní o určenie, že záložné právo nevzniklo, vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 722/95 a v konaní o neplatnosť zmluvy o záložnom práve vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 1924/98. Keďže tieto späťvzatia boli doručené okresnému súdu 24. júla 2003, nemohli mať vplyv na namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   požadovali   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 5   000   000   Sk.   Svoj   návrh   odôvodnili   tým,   že   nemôžu   prenajímať   predmetnú nehnuteľnosť, čím im vznikla ujma vo výške ušlého nájmu za 5 rokov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné   zadosťučinenie.   V zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných prepisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže   v uvedenom   prípade   ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo,   ktorého porušenie sťažovatelia namietali, porušené nebolo, uvedenými návrhmi na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, na prikázanie, aby okresný súd vo veci konal bez   zbytočných   prieťahov,   a na   priznanie trov   právneho   zastúpenia   sa   pri   svojom rozhodovaní nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2003