znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného JUDr. Viktorom Križiakom, Advokátska kancelária, Moyzesova 46, Košice,pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako aj čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd uznesenímKrajského súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 13/2014-123 z 23. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a   4Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 8ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajskéhosúdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo 13/2014 z 23. októbra 2014.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Krajskéhoriaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Trnave ČVS: KRP-179/1-VYS-TT-2014   zo   6.   marca   2014   bol sťažovateľ   obvinený   pre   obzvlášť   závažný   zločin   podvoduformou spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestnéhozákona. Sťažovateľ uvádza, že sa dobrovoľne 14. októbra 2014 prihlásil na polícii – KR PZv Trnave, kde bol následne zatknutý.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta (ďalej aj „okresnýsúd“) sp. zn. l Tp 42/2014 z 15. októbra 2014 bol sťažovateľ prepustený na slobodu s tým, žepodľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku bola prijatá peňažná záruka vo výške 50 000 €zložená sestrou sťažovateľa, čím bol nahradený dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1písm. c) Trestného poriadku. Zároveň   bola sťažovateľovi podľa   § 81   ods. 1   Trestnéhoporiadku uložená povinnosť hlásiť každú zmenu miesta jeho pobytu a podľa § 82 ods. 1písm.   a)   a   b)   Trestného   poriadku   bol   sťažovateľovi   uložený   zákaz   vycestovaniado zahraničia, ako aj zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu.Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu sp. zn. l Tp 42/2014 z 15. októbra 2014podal sťažnosť sťažovateľ aj okresný prokurátor.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 3 Tpon 2/2014-123 z 23. októbra 2014 nazáklade   sťažnosti   okresného   prokurátora   zrušil   napadnuté   uznesenie   1 Tp   42/2014z 15. októbra 2014 v celom rozsahu, sťažovateľ bol vzatý do väzby podľa ustanovenia § 71ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, krajský súd ponúkanú peňažnú záruku neprijala väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Tpon 2/2014-130 z 23. októbra 2014   na základesťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 42/2014 z 15. októbra2014 rozhodol tak, že sťažnosť obvineného sťažovateľa zamietol.

Rozhodnutie   prijal   senát   krajského   súdu   v   zložení   predsedníčky   senátuJUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera.

3. Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol: „Podaná   sťažnosť   smeruje   proti   postupu, rozhodovaniu, rozhodnutiu a zásahom senátu Krajského súdu v Trnave a jeho senátu 3Tpon v zložení JUDr. Daniely Šramelovej, JUDr. Jany Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, pri rozhodovaní   o   sťažnostiach   prokurátora   KP   Trnava,   ako   aj   o   mojej   sťažnosti   ako sťažovateľa proti Uzneseniu sudcu pre prípravné konanie OS Galanta, sp. zn. 1Tp/42/2014 zo dňa 15.10.2014. Mám za to, že zásahmi, konaním a rozhodnutiami vyššie uvedenej odvolacej   inštitúcie   trestného   konania,   boli   porušené   moje   základné   práva   a   slobody obsiahnuté a garantované v čl. 17 ods.1, 2 a ods. 5, v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd....Toto   rozhodnutie   nadriadeného   súdu   považujem   za   nedôvodné,   nezákonné a nelegitímne,   keďže   pri   rozhodovaní   odvolacieho   súdu   došlo   k   množstvu   flagrantných a zásadných pochybení, ktorými boli porušené moje základné práva a slobody obsiahnuté a garantované v čl. 17 ods. 1, 2 a ods. 5, v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd. Uznesenie krajského súdu dôvodne považujem za zjavne zaujaté.

Od viacerých osôb, ktoré v súčasnej dobe vykonávajú rovnako ako ja väzbu v ÚVV Leopoldov (spádová väzobná oblasť KS Trnava), som sa bezprostredne v týchto dňoch dozvedel, že predsedníčka senátu JUDr. Daniela Šramelová a sudkyňa senátu JUDr. Jana Klčová sú v zjavnom blízkom rodinnom príbuzenskom pomere s prokurátormi, ktorí sú príslušníkmi dozorujúcej Krajskej prokuratúry Trnava, pričom práve krajská prokuratúra mala evidentný záujem na zrušení rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie, ktorým som bol prepustený z väzby.

Z verejne   dostupného   zoznamu,   je   zrejmé,   že   prokurátor   trestného   úseku JUDr. Ladislav Šramel z Krajskej prokuratúry Trnava, ktorá vykonáva nad mojim trestným stíhaním od počiatku dozor, je podľa mnou zistených informácii manželom predsednícky senátu JUDr. Daniela Šramelovej, ktorý ma vzal do väzby.

JUDr.   Ľubomír   Klčo,   je   na   základe   dostupných   informácií   bývalým   krajským prokurátorom, teda bývalým „šéfom“ Krajskej prokuratúry Trnava, ktorá dozoruje môj prípad.   V   súčasnosti   je   podľa   internetovej   stránky   GP   SR   poverený   výkonom   funkcie krajského   prokurátora,   teda   je   čelným   predstaviteľom   KP Trnava.   Je   aj   prokurátorom trestného úseku a dokonca bol aj osobne činným v trestnom stíhaní v mojej trestnej veci, keďže minimálne viem, že podával dňa 08.03.2014 na OS Galanta pod č. Kv 29/14-62 návrh na vzatie do väzby u spoluobvineného ⬛⬛⬛⬛. Dôležité však ostáva, že podľa dostupných zistení, je zároveň aj manželom sudkyne senátu JUDr. Jany Klčovej, ktorý ma vzal do väzby.

Nepochopiteľnosť a zjavnú zaujatosť Uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Tpo/l3/2014-123 zo dňa 23.10.2014 vidím aj tom, že samotným Uznesením sudcu pre prípravné konanie OS Galanta, sp. zn. 1Tp/42/2014 zo dňa 15.10.2014 bol u mňa fakticky konštatovaný dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a tento bol nahradený v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 Trestného poriadku prijatím vysokej peňažnej záruky v sume 50.000,-€, ktorú ponúkla a následne zložila moja sestra... Sudcom pre prípravné konanie mi zároveň bola podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku uložená povinnosť hlásiť každú zmenu pobytu a podľa § 82 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku mi bol navyše uložený zákaz vycestovania do zahraničia, ako aj zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Mám zato, že vzhľadom na doposiaľ vykonané vyšetrovanie,   vzhľadom   na   absenciu   dôkazov   voči   mojej   osobe,   vzhľadom   na   zjavnú nečinnosť   vyšetrovateľa,   vzhľadom   na   neúčinný   dozor   prokuratúry   a   prieťahy   trestnom v konaní, sa už takéto rozhodnutie sudcu musí javiť každému objektívnemu pozorovateľovi ako dostatočne prísne, obmedzujúce, zákonné a preventívne. Odvolací súd v minimálnom odôvodnení navyše vôbec nevysvetlil, prečo prijatá kaucia vo výške 50.000,-€ a uložené obmedzenia, vlastne nepredstavujú dostatočnú záruku a prečo ponúknuté záruky a uložené obmedzenia neboli uprednostnené pred samotnou väzbou. Aj v tomto aspekte vidím samotnú arbitrárnosť   a   nepreskúmateľnosť   Uznesenia   Krajského   súdu   v   Trnave,   sp.   zn. 5Tpo/l3/2014-123 zo dňa 23.10.2014.

Ďalším   porušením   mojich   práv   je   skutočnosť,   že   písomné   odôvodnenie   sťažnosti prokurátora   KP   Trnava   nebolo   môjmu   obhajcovi   včas   doručené,   pričom   skutočnosť samotného   doručenia,   nie   je   zaznamenaná   ani   v   Zápisnici   o   verejnom   zasadnutí   KS v Trnave   zo   dňa   23.10.2014,   sp.   zn.   3Tpon/2/2014.   Teda   som   nemal   možnosť   sa   včas oboznámiť s dôvodmi sťažnosti prokurátora. Bez toho som nebol pri rozhodovaní senátu odvolacieho súdu v rovnoprávnom postavení s prokurátorom, lebo som nemal možnosť pripravene   reagovať   na   argumenty   prokurátora.   Tým   bola   narušená   rovnosť   zbraní a zásada   kontradiktórnosti   konania.   Právo   účastníka   konania   na   včasné   doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Obsah a dôvody sťažnosti prokurátora KP som si s obhajcom prvýkrát vypočul na verejnom   zasadnutí   z   verbálneho   oboznamovania   obsahu   veci   predsedníčkou   senátu. Navyše   obsahom   odôvodnenia   rozhodnutia   senátu   krajského   súdu   sú   len   argumenty z písomného odôvodnenia sťažnosti prokurátora KP Trnava. Na verejnom zasadnutí bol predsedníčkou   senátu   oboznámený   iba   obsah   napádaného   rozhodnutia   a   následne   len dôvody resp. obsah sťažnosti prokurátora KP Trnava. Na druhej strane moja sťažnosť a jej dôvody predsedníčkou senátu neboli vôbec oboznamované a argumenty z mojej sťažnosti neboli vzaté v úvahu a ani sa nijakým spôsobom nepremietli do konečného uznesenia. Prokuratúra bola pri rozhodovaní zjavne zvýhodňovaná a preferovaná, pravdepodobne aj z dôvodov   vyššie   uvedených.   Takýmto   konaním   súdu   došlo   k   porušeniu   čl.   5   ods.   4 dohovoru, čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR a čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd. Ďalším flagrantným pochybením v postupe odvolacieho súdu bola skutočnosť, že na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2014 nebolo senátom vôbec rozhodnuté o mojej sťažnosti proti Uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Galante, sp. zn. 1Tp/42/2014 zo dňa 15.10.2014. Takýto výrok v Uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Tpo/l3/2014-123 zo dňa 23.10.2014 výslovne chýba a dosvedčuje to aj obsah Zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tpon/3/2014 zo dňa 23.10.2014. Aj keď dňa 13.11.2014 bolo obhajobe doručené akési dodatočné rozhodnutie resp. Uznesenie Krajského   súdu   v   Trnave,   sp.   zn.   5Tpo/l3/2014-130   zo   dňa   23.10.2014,   ktorým   senát rozhodol o zamietnutí mojej sťažnosti, ktorú som podal proti ustáleniu dôvodu väzby, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone a judikatúre a tento výrok uznesenia nebol vyhlásený na samotnom verejnom zasadnutí v mojej prítomnosti. Pokiaľ sudca pre prípravné konanie rozhodol v mojom prípade o ustálení existencie dôvodu väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ktorý zároveň nahradil peňažnou zárukou), mám zato, že je mojim   právom   ako   obvineného,   aj   vzhľadom   na   prezumpciu   neviny,   proti   takémuto konštatovaniu resp. výroku súdu, podať sťažnosť. Rovnako mojim právom je, aby o takejto sťažnosti bolo aj v súlade so zákonom rozhodnuté. Nerozhodnutím o mojej sťažnosti na verejnom   zasadnutí,   je   preto   samotné   rozhodnutie   KS   v   Trnave   arbitrárne a nepreskúmateľné.“

4. Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   osobnú   slobodu   a   spravodlivý   proces obsiahnuté v čl. 17 ods. 1, 2 a ods. 5 Ústavy SR, v čl. 5 ods. 1 písm. c), v čl. 5 ods. 3 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   bolo   viacnásobne   porušené postupom, zásahmi a Uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Tpo/13/2014-123 zo dňa 23.10.2014.

2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na spravodlivý proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu obsiahnuté v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, bolo porušené v súvislosti s nerešpektovaním práva sťažovateľa na zákonného, nestranného a nezaujatého sudcu.

3. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ obsiahnuté v čl. 5 ods. 1, 3, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl.   8   ods.   1,   2   a   5   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   bolo   porušené   v   súvislosti s nerozhodnutím   o   sťažnosti   sťažovateľa   zo   dňa   21.10.2014,   ako   aj   arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou   Uznesenia   Krajského   súdu   v   Trnave,   sp.   zn.   5Tpo/13/2014-123 zo dňa 23.10.2014.

4. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Tpo/13/2014-123 zo dňa 23.10.2014 sa v celom rozsahu zrušuje a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Krajskému   súdu   v   Trnave,   aby ⬛⬛⬛⬛ prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

6.   Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   zadosťučinenie   vo   výške 5.000,-€, ktoré je mu povinný vyplatiť Krajský súd v Trnave, Vajanského 2 ⬛⬛⬛⬛, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7.   Krajský   súd   v   Trnave,   Vajanského   2 ⬛⬛⬛⬛,   je   povinný   uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Viktora Križiaka do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatiekonania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, ktoho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom nazačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrhpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

9. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, akoz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.

10.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stanev súlade s konaním ustanoveným zákonom... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenieslobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozreniezo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebnézabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený predsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a máprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môžepodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo inýmspôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodolo zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobodynezákonné.

12. Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak nežz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenúzákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti výslovne namietaa zároveň odôvodňuje porušenie svojich základných práv uzneseniami krajského súdu č. k.3 Tpon 2/2014-123   z 23. októbra 2014 a č. k.   3 Tpon 2/2014-130   z 23. októbra 2014,ktorými bolo rozhodnuté o sťažnostiach okresného prokurátora a sťažovateľa proti uzneseniuokresného súdu sp. zn. 1 Tp 42/2014 z 15. októbra 2014 v konaní o väzbe sťažovateľa.Označené uznesenia krajského súdu sťažovateľ predložil ako prílohu k ústavnej sťažnosti. Napriek uvedenému odôvodneniu sťažnosti sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, abyústavný súd rozhodol o porušení jeho základných práv iným uznesením krajského súdu, a toč. k. 5 Tpo 13/2014-123 z 23. októbra 2014, ktoré však ako prílohu k sťažnosti ústavnémusúdu nepredložil.

Z uvedeného vyplýva,   že odôvodnenie sťažnosti   sťažovateľa zjavne nezodpovedá,nekorešponduje navrhovanému petitu.

14.   Ústavný   súd   má   v   ústave   a   v   zákone   o   ústavnom   súde   presne   definovanéprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatiekonania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktorésú upravené zákonom o ústavnom súde, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľdomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľasvojich práv.

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd preto konštatuje, že táto sťažnosťnapriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovanéhonávrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   zákonao ústavnom súde.

16.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať ex offo (z úradnejpovinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 206/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začínakonanie pred ústavným súdom.

17. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľaadvokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nedostatky náležitostí predpísanýchústavou a zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde zuvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

18. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľanerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015