znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Ď.,   a E. Ď.,   vo   veci   namietaného   porušenia „základných práv podľa čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods.2, čl. 19 ods. 1, ods.2, ods.3, čl. 2 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48. ods. 2, čl. 149, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2, ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 13, čl. 14, čl. 17, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1, ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods.   2,   ods.   3   a čl.   30   Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv,   Medzinárodného   paktu o občianskych   a   politických   právach   a opčného   protokolu   k   nemu,   Medzinárodného dohovoru o ekonomických,   sociálnych a kultúrnych právach,   Medzinárodného dohovoru o odstránení   všetkých   foriem   diskriminácie   na   akomkoľvek   základe,   Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či   trestaniu   a   Medzinárodnému   dohovoru   o   právach   osôb   so zdravotným   postihnutím a opčného protokolu k nemu“, uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 1 Pn 147/13-12 z 19. júna 2013, odmietavými listami Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. Kd 576/12-13 zo 7. februára   2013   a č.   k.   Kd   94/13-17   z 31.   mája   2013   a   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Gd 205/13-5 z 24. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2013   doručená sťažnosť J. Ď.,   a E.   Ď.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   vo   veci   namietaného porušenia „základných práv podľa čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 149, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2, ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods.1, ods. 2, čl. 13, čl. 14, čl. 17, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1, ods.2, Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25 ods. 1,   čl.   28,   čl.   29   ods.   2,   ods.   3   a čl.   30   Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a opčného protokolu k nemu, Medzinárodného   dohovoru   o   ekonomických,   sociálnych   a   kultúrnych   právach, Medzinárodného   dohovoru   o odstránení   všetkých   foriem   diskriminácie   na   akomkoľvek základe, Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu“, uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 147/13-12 z 19. júna 2013, odmietavými listami Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kd 576/12-13   zo 7. februára   2013   a č.   k.   Kd   94/13-17   z   31.   mája   2013   a   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   č.   k.   VI/2   Gd   205/13-5 z 24. septembra 2013.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   na   základe   podnetu   im   neznámej   osoby   boli preverovaní   Úradom   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Žilina   ako   poberatelia   príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla. Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom správnych orgánov došlo k neprípustnému zásahu do ich základných práv a slobôd, keď im tieto orgány odmietli sprístupniť nimi požadované dokumenty na základe zákona č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe   k informáciám   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľov takýmto svojvoľným postupom správnych orgánov došlo k „aj k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa v tejto veci   pracovníkmi   správneho orgánu“,   preto   sa   obrátili   s podnetom   najskôr na   okresnú prokuratúru, neskôr na krajskú prokuratúru a takisto aj generálnu prokuratúru. Orgány prokuratúry ich podnety považovali za neopodstatnené, a preto sú sťažovatelia presvedčení o tom, že postupom orgánov prokuratúry, hlavne generálnej prokuratúry, došlo k porušeniu ich označených práv a slobôd.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom sťažnosti vyhovel, vyslovil porušenie označených   práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   Dodatkového protokolu   k dohovoru   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“),   Protokolu   č. 12   k   dohovoru a ustanovení   Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv   a ďalších   právnych predpisov nečinnosťou   orgánov   prokuratúry...   postupom   a rozhodnutím   okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 147/13-12 z 19. júna 2013, odmietavými listami krajskej prokuratúry č. k. Kd 576/13-12 zo 7. februára 2013 a č. k. Kd 94/13-17 z 31. mája 2013 a generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 205/13-5 z 24. septembra 2013, napadnuté rozhodnutia, listy zrušil,   veci   vrátil   na ďalšie   konanie   a rozhodnutie   a   priznal   sťažovateľom   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 7 500 €.

K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia však ako prílohu k sťažnosti pripojili kópiu ich žiadosti o poskytnutie   právneho   zastúpenia   Centrom   právnej   pomoci   Žilina   (ďalej   len   „centrum právnej pomoci“), ktorým požiadali centrum o ustanovenie právneho zástupcu. Ústavný súd v súčinnosti   s   centrom   právnej   pomoci   zistil,   že   centrum   právnej   pomoci   rozhodnutím sp. zn. 9119/2013   zo   4.   decembra   2013   sťažovateľom   nepriznalo   nárok   na   poskytnutie právnej pomoci, preto sťažovateľov vyzval na odstránenie nedostatku sťažnosti – doplnenie splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovatelia   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   3.   januára   2014   poukázali na svoju finančnú situáciu a požiadali ho o ustanovenie právneho zástupcu, a to aj napriek tomu, že ústavný súd v minulosti, konkrétne v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 370/2012 výzvou z 5. júna 2012 a v konaní sp. zn. II. ÚS 109/2013 výzvou zo 14. septembra 2012, sťažovateľov   výslovne   upozornil,   že   v zmysle   príslušných   zmien   Občianskeho   súdneho poriadku, ako aj zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ústavný súd   nemá   právomoc   ustanoviť   advokáta   na   konanie   pred ústavným   súdom   v inej   ako trestnej veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o namietanom porušení ich označených práv   postupom   a rozhodnutiami   orgánov   prokuratúry   v súvislosti   s neposkytnutím informácií o podnecovateľovi správneho konania správnymi orgánmi.

Ústavný súd konštatuje, že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov v predmetnej veci nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže i napriek výzve ústavného súdu sťažovatelia nepredložili ústavnému súdu kvalifikované splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Keďže   sťažnosť   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania pred ústavným   súdom,   pričom   sťažovatelia   ani   po   výzve   ústavného   súdu   konkrétne nedostatky   svojej   sťažnosti   neodstránili, k sťažnosti   nebolo   pripojené   kvalifikované splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom od povinného   zastúpenia   advokátom   (§   20   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde)   v   konaní pred ústavným súdom nemožno upustiť, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   odmietnutie   podania pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   neznamená   prekážku   rozhodnutej   veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia   všetkých   náležitostí   predpísaných   zákonom   zostáva   sťažovateľom   zachovaná možnosť   domáhať   sa   ochrany   označeného   základného   práva   novým   kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014