znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 253/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 172/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 253/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 172/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„I.A V konaní 50C/253/2007 bola podaná žaloba dňa 19. 09. 2006 na Okresnom súde   Bratislava   II,   žiadosť   o   platobný   rozkaz   sp.   zn.   32Ro/2957/06   bez   akejkoľvek špecifikácie len s požiadavkou o zaplatenie sumy 18.885,- Sk.

I.B   Napriek   nenáležitej   žalobe   Okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz   obratom   dňa 26. 09. 2006. Proti platobnému rozkazu bol včas podaný náležitý odpor dňa 08. 12. 2006. I.C   Na   pojednávaní   vyšlo   najavo,   že   sťažovateľ   nemal   nedoplatky,   ale   mal preplatky...

I.D   Napriek   jasnosti   merita   vo   veci   samej   zákonná   sudkyňa   nerozhodla...,   ale konanie prerušila... dňa 11. 06. 2008.

I.E   Sťažovateľ   sa   proti   prerušeniu   konania   odvolal,   ale   senát   odvolacieho   súdu potvrdil chybné rozhodnutie...

I.F   Sťažovateľ   podal   dovolanie   proti   chybnému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   a sťažovateľovi bol ustanovený advokát JUDr. G. A. K dovolaciemu konaniu však nedošlo. I.G Odo dňa prerušenia konania 50C/253/2007 zo dňa 11. 06. 2008, dňa 19. 5. 2010 žalobca vzal žalobu späť, po 2-rokoch zbytočných prieťahov Okresného súdu BA II...“

Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 50 C 253/2007 a na krajskom súde pod sp. zn. 12 Co 172/2008. Sťažovateľ uviedol, že jeho súdny spor trvá už od roku 2006 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu a krajského súdu vidí porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej namieta aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru krajským súdom, ktorý potvrdil uznesením č. k. 12 Co 172/2008-150 z 22. augusta 2008 uznesenie okresného súdu č. k. 50 C/253/2007-146 z 11. júna 2008 o prerušení konania vedeného pod sp. zn. 50 C 253/2007. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   odôvodnil   tým,   že   z   dôvodu   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom a krajským súdom je v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„II.A.   Okresný   súd   Bratislava   II   porušuje   základné   práva   D.   B.   v   konaní 50C/253/2007   garantované   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru.

II.B. Krajský súd Bratislava porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 EUR (pre opakované delikty) a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo   výške   50.000   EUR   (pre   opakované   delikty),   oba   súdy   v lehote   15   dní   odo   dňa právoplatnosti rozhodnutia.

II.D. V prípade omeškania sú obidva súdy povinné zaplatiť úrok z omeškania vo výške   200   EUR   za   každý   deň   omeškania   odo   dňa   povinnosti   zaplatiť   satisfakciu   do zaplatenia.

II.E. Ústavný súd prikazuje predsedníčke Okresného súdu Bratislava II podať podnet na   trestné   stíhanie   sudkyne   JUDr.   I.   D.   za   páchanie   trestnej   činnosti   §   326   Tr.   z. ZNEUŽÍVANIE PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA ods. 1 písm. a) b) c) ods. 3 písm. c

- kto marí uplatňovanie základných práv a § 344 Tr. z. ods. 2 - marenie spravodlivosti, v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.F. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní 50C/253/2007 konať bez ďalších prieťahov a rozhodnúť.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti listom zo 14. januára 2011 sp. zn. Spr. 3806/2010 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, v ktorom sa uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj obsahom predmetného spisu som zistila, že návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa B., a. s. Ž. c/a MUDr. D. B., o zaplatenie 18 885,- Sk s príslušenstvom bol podaný na tunajší súd dňa 19. 09. 2006. Vec bola vedená pod spisovou značkou 32Ro/2957/2006. Platobný rozkaz súd vydal dňa 26. 09. 2006. Sťažovateľ podal voči platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor a po výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor požiadal o priznanie oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku. Po vykonanom šetrení na zistenie pomerov u žiadateľa súd dňa 21. 06. 2007 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 26. 04. 2007 navrhovateľ požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že má informáciu o tom, že na Okresnom súde Bratislava II je pod spisovou značkou Ps/12/2004 vedené konanie o spôsobilosti na právne úkony sťažovateľa a toto nebolo doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko toto rozhodnutie súdu   má   zásadný   význam   pre   posúdenie   procesnej   spôsobilosti   sťažovateľa.   Vec   bola prevedená   z   registra   32Ro   do   registra   50C   a   je   vedená   pod   spisovou   značkou 50C/253/2007.   Zákonnou   sudkyňou   sa   stala   JUDr.   I.   D.   Vo   veci   nariadila   termín pojednávania na deň 18. 01. 2008, súd vypočul sťažovateľa MUDr. D. B. Pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 30. 01. 2008, 13. 02. 2008, 26. 03. 2008, 23. 04. 2008. Uznesením zo dňa 11. 06. 2008 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 8C/7/2005, v ktorom sa sťažovateľ domáha voči B., a. s. určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy a zaplatenia platieb   za   obdobie,   keď byt   nebol   spôsobilý na   užívanie.   Voči   tomuto uzneseniu podal odvolanie sťažovateľ, vec bola predložená dňa 25. 07. 2008 na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie   o   odvolaní.   Uznesením   č.   k.   12Co/172/2008-149   odvolací   súd   napadnuté uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Sťažovateľ   podal   dňa   28.   10.   2008   voči   týmto rozhodnutiam   dovolanie.   Uznesením   č.   k.   50C/253/2007-154   súd   vyzval   sťažovateľa   na odstránenie vád dovolania. Z písomnej reakcie sťažovateľa na výzvu súdu vyplynulo, že žiada o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Súd uznesením zo dňa 20. 01. 2009 ustanovil sťažovateľovi advokátku JUDr. I. B. Advokátka požiadala o zrušenie ustanovenia z dôvodu zabezpečenia objektívnosti v zastupovaní. Uznesením zo dňa

12.   03.   2009   súd   ustanovil   sťažovateľovi   advokáta   JUDr.   G.   A.   Právny   zástupca sťažovateľa písomným podaním doručeným súdu dňa 03. 07. 2009 doplnil na výzvu súdu dovolanie. Spis bol dňa 23. 07. 2009 predložený na Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k. 5Cdo/209/2009-220 zo dňa 13. 08. 2009 dovolanie odmietol. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 21. 09. 2009.

S   poukazom   na   obsah   podaní   sťažovateľa,   ktoré   sú   plné   urážok   a   vulgarizmov znevažujúcich   osobu   a   prácu   zákonnej   sudkyne,   ktoré   nie   je   vhodné   v   rámci   tohto vyjadrenia reprodukovať, oznámila JUDr. D. s poukazom na § 15 ods. 1 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP, že sa cíti byť vo veci zaujatá, pričom voči sťažovateľovi podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a žalobu na ochranu osobnosti.

Opatrením predsedníčky súdu zo dňa 08. 12. 2009 bola vec prikázaná na konanie JUDr. G. D. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo prerušené, súd sledoval stav konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline. Dňa 19. 05. 2009 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu na začatie konania. Uznesením č. k. 50C/253/2007-271 zo dňa 07. 07. 2010 súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11. 06. 2008, ktorým bolo konanie prerušené a nariadil vo veci pojednávanie na deň 22. 09. 2010. Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ani sťažovateľ, súd konštatoval, že sťažovateľ na tunajšom súde podal voči JUDr.   G.   D.   žalobu   na   ochranu   osobnosti,   ktorá   je   vedená   pod   spisovou   značkou 13C/179/2010. Zákonná sudkyňa predložila vec v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 OSP predsedníčke súdu na prikázanie veci inému sudcovi. Opatrením predsedníčky súdu bola vec prikázaná dňa 06. 12. 2010 na konanie JUDr. M. G., ktorá je práceneschopná, ihneď po jej návrate bude upozornená na skutočnosť, že je potrebné čo najskôr rozhodnúť o späťvzatí návrhu.

S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že k prieťahom v konaní zo strany súdu nedošlo, aj keď vec doposiaľ nebola rozhodnutá. Dovoľujem si preto požiadať ctený Ústavný súd SR, aby boli vzaté uvedené skutočností na vedomie a nebolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenia to z dôvodu, že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany konajúcich sudcov nedošlo a na konanie súdu v predmetnej veci mali vplyv objektívne skutočnosti súvisiace s procesnými návrhmi účastníkov, i samotného sťažovateľa, ako aj samotným postojom sťažovateľa k práci súdu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 253/2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 172/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

1. Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že posudzované konanie začalo 9. septembra 2006, keď bol na okresnom súde pod sp. zn. 32 Ro 2957/06 navrhovateľom   B.,   a.   s.,   Ž.,   podaný   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   proti sťažovateľovi.   Dňa   26.   septembra   2006   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz.   Dňa   18. decembra   2006   podal   sťažovateľ   odpor   proti   platobnému   rozkazu.   Dňa   11.   júna   2008 okresný súd prerušil súdne konanie sp. zn. 50 C/253/2007 do právoplatného rozhodnutia vo veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Žilina   pod   sp.   zn.   8   C/7/2005   o neplatnosť   zmluvy   o výkone správy. Dňa 27. júna 2008 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu   o   prerušení   konania.   Dňa   22.   augusta   2008   krajský   súd   uznesením   č.   k.   12   Co 172/2008-150 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania.

Ústavný súd k danej veci už vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 11/09-6 z 15. januára 2009 uviedol: „Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka   konania   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Tento   účel   spravidla   nemožno   dosiahnuť   po právoplatnom   prerušení   konania,   ku   ktorému   došlo   v súlade   so   zákonom.   Ústavný   súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ku ktorému došlo podľa zistenia ústavného súdu právoplatným uznesením okresného súdu č. k. 50 C 253/2007-146   v spojení   s uznesením   krajského   súdu č.   k.   12 Co 172/2008-150...) možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov,   a tým   aj   k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej prekážky   jeho   postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03).“

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   počas   prerušenia   súdneho   konania   okresný   súd pravidelne zisťoval stav konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C/7/2005 o neplatnosť zmluvy o výkone správy.

Dňa 28. októbra 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   o   prerušení   konania.   Dňa   13.   augusta   2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 Cdo 209/200-220 odmietol dovolanie sťažovateľa.

Po   doručení   späťvzatia   návrhu   navrhovateľom   (19.   mája   2010)   z dôvodu,   že „odporca   po   podaní   návrhu   uvedenú   čiastku   navýšenú   aj   o ďalšie   zmeškané   platby... uhradil dňa 3. 5. 2010“, okresný súd uznesením č. k. 50 C 253/2007-271 zo 7. júla 2010 zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktorým sa konanie prerušilo, a ďalej vykonával úkony smerujúce k ukončeniu veci. Dňa 9. septembra 2010 právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatím návrhu. Dňa 22. septembra 2010 sa na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie   (za   účasti   sťažovateľa),   na   ktorom   zákonná sudkyňa konštatovala, že „20. 9. 2010 žalovaný podal na tunajší súd žalobu na ochranu osobnosti aj proti zákonnej sudkyni... v tomto konaní“, preto „bude postupovať v súlade s § 15 O. s. p.“. Po vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovávania a rozhodovania danej veci bola vec opatrením sp. zn. Spr. 3830/2010 zo 6. decembra 2010 pridelená inému sudcovi, ktorý bude ďalej rozhodovať o späťvzatí návrhu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   podania   sťažovateľa   v   konaní pred   okresným   súdom a krajským   súdom   boli   plné   urážok   a   vulgarizmov.   To   viedlo   k   podaniu   trestného oznámenia zo strany zákonnej sudkyne na sťažovateľa a žaloby o ochranu osobnosti proti sťažovateľovi. Z dôvodu vulgárnych podaní a urážok zákonní sudcovia vyslovovali svoju zaujatosť   voči   sťažovateľovi,   čo   viedlo   k   zmene   zákonných   sudcov   a   prispelo   to   tiež k predĺženiu celého konania.

Podania sťažovateľa neboli kvalifikované a bolo treba ich dopĺňať (napr. dovolanie sťažovateľa).   Sťažovateľ   podával   nedôvodné   opravné   prostriedky   (odvolanie   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 50 C/253/2007-146 z 11. júna 2008 o prerušení konania, dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 12 Co 172/2008-150 z 22. augusta 2008 o potvrdení uznesenia prvostupňového súdu o prerušení konania), čo viedlo k predĺženiu súdneho konania. Z uvedeného   vyplýva, že sťažovateľ v dôsledku   uplatňovania svojich procesných práv prispel k predĺženiu celého súdneho konania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   preto   považovať   sťažnosť,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04, III. ÚS 170/06).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu   v napadnutom   konaní   nemožno   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2.   Z rovnakého   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   aj   sťažnosť   sťažovateľa   v časti smerujúcej proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 172/2008, ktoré bolo právoplatne skončené 23. októbra 2008, a teda v súčasnosti pred ním žiadne konanie týkajúce sa posudzovanej veci neprebieha.

3. Podľa § 53 ods. l zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia označených práv, považuje ústavný   súd   za   účinný   prostriedok   nápravy   postupu   všeobecného   súdu   (ktorý môže   prispieť   k   urýchleniu   konania,   resp.   odstráneniu   nečinnosti   súdu)   sťažnosť   na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Keďže sťažovateľ v posudzovanej veci nepreukázal, že tento prostriedok ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta, využil, v danom prípade prichádzalo do úvahy aj odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

4. Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 13 dohovoru, ktorý zaručuje právo na účinný prostriedok   nápravy,   avšak   vo   svojej   sťažnosti   neuviedol,   akým   konaním   mohlo   dôjsť k tomuto porušeniu, preto ústavný súd túto námietku nemohol ani preskúmať.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2011