znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   Ď.,   B.,   toho   času   vo   výkone   trestu,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupmi Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 PP 53/2008, Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33   PP   68/2008,   Generálneho riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom pod sp. zn. GR ZVJS-4-426/21/2008 a Krajského súdu v Prešove pri rozhodovaní o návrhu na   jeho   podmienečné   prepustenie   z výkonu   trestu   odňatia   slobody,   ako   aj   postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2009 doručená sťažnosť Ing.   P. Ď.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva podľa čl.   6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 PP 53/2008, Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 PP 68/2008, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálne   riaditeľstvo“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. GR ZVJS-4-426/21/2008   a   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“) pri rozhodovaní o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako   aj   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“).

Zo   sťažnosti   vyplýva   predovšetkým   to,   že   20.   apríla   2008   podalo   Občianske združenie   c.,   B.   (zastúpené   sťažovateľom),   okresnému   súdu   návrh   na   podmienečné prepustenie   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody,   avšak   okresný   súd   o tomto   návrhu   nikdy nerozhodol,   pretože   po   odročení   verejného   pojednávania   20.   júna   2008   zaslal   spis na „základe miestnej príslušnosti v zmysle § 417 ods. 1 TP...“ Okresnému súdu Prešov, o čom sťažovateľa upovedomil „listom zo 14. 8. 2008“.

Okresný súd Prešov 13. októbra 2008 uznesením sp. zn. 33 PP 68/2008 nevyhovel návrhu   a   neprepustil   sťažovateľa   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody.   Sťažovateľ   podal sťažnosť proti tomuto uzneseniu priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí.

Sťažovateľ   tvrdí,   že „v   zmysle   §   415   ods.   3   TP   súd   rozhodne   o   návrhu na podmienečné prepustenie najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

O predmetnom návrhu nebolo do dnešného dňa rozhodnuté s konečnou platnosťou. Sťažovateľ má za to, že ani on a ani navrhovateľ ich konaním nezapríčinili prieťahy v súdnom konaní. Na jedinú výzvu súdu reagoval sťažovateľ obratom.“.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   porušenie   svojich   označených   práv   generálnym riaditeľstvom   vidí   v tom,   že   ho   premiestnilo   na   základe   rozhodnutia   z 11.   júla   2008 z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. do iného ústavu v P. (oddelenie v S.), pričom neuviedlo   žiadny   závažný   dôvod.   Takýto   postup   podľa   neho „hraničí   so   svojvôľou a šikanovaním odsúdeného a aj v jeho dôsledku došlo k prieťahom v predmetnom konaní“. Následne   na   jeho   žiadosť   v zmysle „zákona   o informáciách“ mu   dosiaľ   neodpovedalo, preto   podal   žalobu   na   Krajskom   súde   v Bratislave,   kde   sa   vedie   konanie   pod   sp.   zn. 4 S 150/08.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv tiež v tom, že ministerstvo „ako ústredný orgán   štátnej   správy,   do   ktorého   pôsobnosti   patria   všetky   vyššie   označené   subjekty, doposiaľ   žiadnym   zákonným   a   ani   podzákonným   spôsobom   neupravilo   postup   ním riadených   subjektov   v   obdobných   prípadoch,   a   teda   významným   spôsobom   svojím nekonaním prispelo k prieťahom v predmetnom konaní...

Taktiež   je   potrebné   uviesť,   že   v   dôsledku   neprimeranej   dĺžky   konania,   ktorá niekoľkonásobne prekročila zákonom stanovenú 2-mesačnú lehotu, sa zásadným spôsobom zmenil právny stav veci.

Predmetom pôvodného návrhu na podmienečné prepustenie, uvedeného ako dôkaz č. 1, bolo podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 dňa 11. 4. 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 5. 2007, sp. zn. 3 To 23/2007. Dňa   30.   10.   2008   (t.   j.   po   viac   ako   4   mesiacoch   po   uplynutí   zákonnej   lehoty na rozhodnutie   o   návrhu   na   podmienečné   prepustenie)   bol   však   sťažovateľ   odsúdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 To 2/2008, na súhrnný trest odňatia slobody vo vyššej výmere, v dôsledku čoho došlo k zmene formálnej podmienky pre podmienečné   prepustenie,   t. j.   doby   výkonu   trestu,   po   vykonaní   ktorej   je   možné rozhodovať o podmienečnom prepustení.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný   súd   Trnava   porušil   práva   Ing.   P.   Ď.   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nerozhodnutím o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, sp. zn. 30 PP 53/2008.

2. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže porušilo práva Ing. P. Ď. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tým, že bez riadneho dôvodu premiestnilo Ing. P. Ď. do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, čím významne prispelo k nerozhodnutiu o   návrhu   na   jeho   podmienečné   prepustenie   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody,   sp.   zn. GR ZVJS-4-426/21/2008.

3. Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove porušili práva Ing. P. Ď. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nerozhodnutím o návrhu na jeho podmienečné v prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, sp. zn. 30 PP 53/2008.

4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky porušilo práva Ing. P. Ď. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   a   to   tým,   že   nedostatočne   upravilo   podmienky pre premiestňovanie   odsúdených   iného   ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody,   čím významne prispelo k nerozhodnutiu o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

5. Okresný   súd   Trnava   je   povinný   zaplatiť   Ing.   P.   Ď.   primerané   finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Generálne   riaditeľstvo   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   je   povinné   zaplatiť Ing. P.   Ď.   primerané   finančné   zadosťučinenie   10.000,- EUR   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný   súd   Prešov   je   povinný   zaplatiť   Ing.   P.   Ď.   primerané   finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Krajský   súd   v   Prešove   je   povinný   zaplatiť   Ing.   P.   Ď.   primerané   finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné zaplatiť Ing.   P. Ď. primerané finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

1. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupmi okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 PP 53/2008, Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 PP 68/2008 a generálneho riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. GR ZVJS-4-426/21/2008 pri rozhodovaní, resp. nerozhodovaní o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS   124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

V kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie označených práv - nerozhodnutie o návrhu sťažovateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (mutatis mutandis I. ÚS 6/03, II. ÚS 462/08).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel, že okresný súd o uvedenom návrhu rozhodovať nebude, teda o inom zásahu okresného súdu. Keďže okresný súd sťažovateľovi 14. augusta 2008 oznámil, že o návrhu občianskeho združenia zastúpeného sťažovateľom (teda o jeho návrhu)   rozhodovať   nebude,   sťažovateľ   sa   o namietaných   porušeniach   jeho   označených práv mohol dozvedieť najneskôr, keď mu bol tento list doručený, t. j. v auguste 2008.

Obdobne sa   to   týka   aj vo   vzťahu k postupu   generálneho riaditeľstva   (sťažovateľ sa dozvedel o rozhodnutí generálneho riaditeľstva z 11. júla 2008 najneskôr 15. júla 2008, keď bol   premiestnený   do   iného   ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody)   a   vo   vzťahu k postupu   (rozhodnutiu)   Okresného   súdu   Prešov   ešte   13.   októbra   2008,   pretože   tento uvedeného   dňa   rozhodol   na   verejnom   zasadnutí   tak,   že „návrhu“ na   podmienečné prepustenie sťažovateľa nevyhovel.

Pretože   predmetná   sťažnosť   bola   podaná   na   ústavnom   súde   v čase   (23.   januára 2009), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd jeho sťažnosť z uvedených dôvodov vo vzťahu k označeným porušovateľom odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. V ďalšej   časti   sťažnosti   namieta   sťažovateľ   porušenie   svojich   práv   postupmi krajského súdu (ktorého konanie však v sťažnosti neoznačil a sťažnosť vo vzťahu k nemu ani   vôbec   neodôvodnil)   a ministerstva,   ktoré   sa   podľa   neho   podieľalo   na   prieťahoch v konaní tým, že „doposiaľ žiadnym zákonným a ani podzákonným spôsobom neupravilo postup ním riadených subjektov v obdobných prípadoch“.

Keďže   v tejto   časti   (vo   vzťahu   ku   krajskému   súdu)   návrh   neobsahuje   zákonom predpísané   náležitosti   ustanovené   v   §   20,   §   49,   §   50   a   §   53   zákona   o ústavnom   súde a vo vzťahu   k ministerstvu   sa   javí   už   na   prvý   pohľad   zjavne   neopodstatnený   (pretože v danom prípade existuje množstvo právnych noriem upravujúcich postupy namietaných porušovateľov,   ktorými   sa   musia   riadiť   napr.   Trestný   poriadok,   zákon   o výkone   trestu odňatia slobody a podobne), ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných   náležitostí   vo   vzťahu   ku   krajskému   súdu   a   ako zjavne   neopodstatnenú vo vzťahu k ministerstvu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   stratilo   už   opodstatnenie, aby ústavný   súd   rozhodoval   o ďalších   požiadavkách   sťažovateľa (napr.   o   jeho   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009