znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 101/06-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 292/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   292/2003 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   292/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava   j e   p o v i n n ý   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia P., s. r. o., na účet advokáta JUDr. M. M., B., vo výške 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemsto-osemdesiatosem slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti P., s. r. o., vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2006 doručená sťažnosť P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jej základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej len   „okresný   súd“)   v exekučnom   konaní sťažovateľky ako oprávnenej proti povinnému P. L. o vymoženie 6 730 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 17 Er 292/2003.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   účastníčkou   exekučného   konania vedeného na okresnom súde o vymoženie 6 730 Sk s prísl. Exekučným titulom je notárska zápisnica. Podľa názoru sťažovateľky dochádza v predmetnom súdnom konaní k zbytočným prieťahom.   Okresný   súd   uznesením   z 28.   decembra   2005   zamietol   žiadosť   o   udelenie poverenia pre súdneho exekútora. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie. Podľa sťažovateľky okresný súd porušil 15-dňovú lehotu na rozhodnutie o udelení   poverenia   súdnemu   exekútorovi   podľa   §   44   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Do   dnešného   dňa   nie   je   právna   vec   vedená   pod   sp.   zn.   17   Er   292/2003   právoplatne skončená.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľka   v tom,   že   exekučné   konanie   vedené   okresným   súdom, ktoré bolo začaté podaním návrhu na exekúciu 17. októbra 2003, do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza u sťažovateľky k stavu právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný   súd   Trnava   v konaní   sp.   zn.   17   Er   292/2003   porušil   základné   právo spoločnosti P., s. r. o., na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava, aby vo veci sp. zn. 17 Er 292/2003 konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 15.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia 5.794,-   Sk,   spočívajúce   v zmysle   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 2.733,- Sk a dvoch režijných paušáloch po   164,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   zaplatiť   v rovnakej   lehote   na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 Sk. Dôvodom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je stav právnej neistoty sťažovateľky spôsobený podľa jej názoru dlhotrvajúcim konaním.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti   vyjadrila predsedníčka okresného súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   z 15.   mája 2006   uviedla   prehľad úkonov   vykonaných okresným súdom, pričom sťažnosť považuje za čiastočne dôvodnú, pretože úkony vo veci boli vykonané s určitým odstupom, čo bolo spôsobené vybavovaním veľkého množstva vecí.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 15.   mája   2006   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky v podaní zo 6. júna 2006 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 101/06-13 z 29. marca 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pri   skúmaní   prvého   kritéria   ústavný   súd   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 17 Er 292/2003, v rámci ktorého sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, hodnotí ako konanie, ktoré nie je náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním nespôsobila prieťahy v konaní.

Pri skúmaní tretieho kritéria, a to postupu samotného okresného súdu, ústavný súd vychádzal   zo   sťažnosti,   z vyjadrenia   okresného   súdu,   ale   najmä   zo   spisu sp.   zn. 17 Er 292/2003, pričom zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 17. októbra 2003 bol podaný súdnemu exekútorovi návrh na exekúciu.Dňa 31. októbra 2003 súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa   19.   novembra   2003   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   oprávneného, aby súdu   preukázal,   či   povinný   súhlasil,   aby   sa   pri   spísaní   zápisnice   dal   advokát oprávneného zastúpiť iným zástupcom (svojim advokátskym koncipientom).

Dňa 5. decembra 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu oprávneného.

Dňa   22.   januára   2004   bol   daný   pokyn   na   predloženie   spisu   vyššiemu   súdnemu úradníkovi na rozhodnutie.

Dňa   26.   augusta   2005   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   oprávneného na predloženie   plnenej   moci,   v ktorej   budú   identifikovaní   účastníci   exekúcie   a predmet pohľadávky.

Dňa 29. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie advokáta oprávneného.

Dňa   28.   decembra   2005   okresný   súd   uznesením   zamietol   žiadosť   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa 16. januára 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa 14. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vyznačenie doložky právoplatnosti na uznesení, ktoré bolo prílohou jeho žiadosti.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 17 Er 292/2003 došlo k zbytočným prieťahom od 22. januára 2004 (pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu   úradníkovi)   do   26.   augusta   2005   (výzva   na   predloženie   plnej   moci)   v trvaní 19 mesiacov.   Tieto   prieťahy   hodnotí   ústavný   súd   ako   zbytočné   a   také,   ktoré   mali za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu označených práv došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 17 Er 292/2003 konať.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk. Svoj   návrh   na jeho priznanie odôvodnila   tak,   že nekonaním okresného   súdu   je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 Er 292/2003 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej práva porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 15 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka bola vo veci sčasti úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk. Právny   zástupca   sťažovateľky   si   v   sťažnosti   uplatnil   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 5 794 Sk za dva úkony právnej služby. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk za dva úkony právnej služby,   a to   prevzatie   a   prípravu   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom a napísanie sťažnosti (odmena za jeden úkon je 2 730 Sk plus režijný paušál 164 Sk), ktoré zaviazal uhradiť okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006