znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Miloša   Lamanca,   bytom   B.,   ktorou   namietal   porušenie svojich   práv   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 C rod 191/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Miloša   Lamanca   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2005 doručené podanie Miloša Lamanca, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zo 7. februára 2005,   ktorým   namietal   nečinnosť   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bardejov   pod sp. zn. 2 C rod 191/03. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd jeho prípad prešetril a priznal mu „finančnú náhradu“.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala   označenie   základných   práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namietal, ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (napr.   III.   ÚS   17/03, III. ÚS 234/04).

Ústavný súd listom z 21. februára 2005 (doručeným podľa doručenky 22. februára 2005) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti   odstránil,   pokiaľ   nemá   byť   sťažnosť   odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ v stanovenej lehote, ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nereagoval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.Aj napriek výzve ústavného súdu nebolo k sťažnosti pripojené splnomocnenie pre advokáta   na   zastupovanie   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahuje   označenie   základných   práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], ani návrh rozhodnutia (petit), ktorého   sa   sťažovateľ   od   ústavného   súdu   domáha,   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, t. j. ktorého formulácia nevyvoláva pochybnosti o tom, porušenie ktorého základného práva, ktorým orgánom verejnej moci, v akej veci a akým spôsobom   (zásahom)   žiada   sťažovateľ   vysloviť,   prípadne   akých   konkrétnych   ďalších opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom   súde sa   sťažovateľ   od   ústavného   súdu   domáha.   Sťažovateľov   návrh   na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje ustanovenie   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   a sťažovateľ   neuviedol   ani   výšku finančného   zadosťučinenia,   ktorú   požaduje.   Rozhodovanie   o návrhu   na   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   navyše   podmienené vyslovením   porušenia základného práva, porušenie ktorého sa pred ústavným súdom namieta, teda vyhovením sťažnosti zo strany ústavného súdu v merite veci (III. ÚS 30/03).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005