znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 101/02-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   10.   júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., N. Z., vo veci porušenia základného práva upraveného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9 Er 1244/01-64 zo 14. januára 2002 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc.,   o d m i e t a   pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2002 doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. D., N. Z., ktorou namietal porušenie jeho „základného práva na súdnu ochranu“ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“), resp. porušenie práva sťažovateľa „na prerokovanie jeho veci“.

Porušenie   namietaného   základného   práva   mal   spôsobiť   Okresný   súd   Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 9 Er 1244/01-64 zo 14. januára 2002,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   26.   apríla   2002,   ktorým   nebol   sťažovateľ oslobodený   od   povinného   zaplatenia   súdneho   poplatku   za   jeho   námietky k nariadenému výkonu exekúcie, v ktorej bol sťažovateľ povinným subjektom.

Sťažovateľ okresnému súdu vytýkal to, „že za účelom rozhodnutia o návrhu sťažovateľa   na   jeho   oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   námietky   proti   exekúcii neskúmal jeho pomery pre účely § 138 ods. 1 O. s. p., čo je v rozpore s

a) čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

b) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o práve na prejednanie jeho veci“.

Sťažovateľ žiadal, aby „v súlade s čl. 48 ods. 2 a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   o sťažnosti   v ústavnoprávnej   veci sťažovateľa: Ing. M. P., CSc., zamestnanie: podnikateľ, bydlisko: N. Z., zástupca: JUDr. J. D., advokát, N. Z., na štátny orgán: Slovenská republika - Okresný súd Nové Zámky, Nové Zámky, Rákocziho 15, za porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, sťažnosti vyhovel a takto rozhodol:

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9 Er 1244/01-64 zo dňa 14. 1. 2002 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9 Er 1244/01-64 zo dňa 14. 1. 2002 zrušuje.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   (sťažnosť)   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   okresný   súd   napadnutým rozhodnutím porušil jeho právo na prerokovanie veci chránené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov   odmietnutia návrhu (sťažnosti) je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal navrhovateľ. O zjavnej   neopodstatnenosti   podnetu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený podnet je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie (napr. I. ÚS 24/98, I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/99).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone (medzi   ktoré   posudzovaný   prípad   nepatrí).   Vzhľadom   na obsah   sťažnosti   a najmä na jej petit vychádzajúc zo zmyslu a účelu ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým súdnym rozhodnutím a namietaným eventuálnym porušením   označeného základného práva,   reálnosť ktorého by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Pokiaľ   navrhovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 24/00 uviedol, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemožno v princípe podriadiť pod spor o občianskych právach a záväzkoch podľa citovaného článku dohovoru, tak ako sú tieto spory interpretované Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   preto   priame   uplatnenie   záruk   práva   na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu neprichádza do úvahy.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002