znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 100/2015-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí 30.   septembra   2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa)   a sudkyne   Jany   Baricovej   v   konaní   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátom   JUDr. Daliborom   Kuciaňom, Advokátska   kancelária,   Nitrianska   5,   Piešťany,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 107/2010, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   107/2010   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 107/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   500   € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú   j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 107/2010.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení odporcu   v 2.   rade   účastníkom   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 3 C 107/2010 o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom, pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 Ro 9/2009.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «Navrhovateľ podal dňa 02.12.2008 faxom návrh na   vydanie   platobného   rozkazu   na   Okresný   súd   Trnava,   ktorý   tento   návrh   postúpil porušiteľovi, ktorému tento bol doručený dňa 26.01.2009. Dňa 22.03.2010 teda po takmer po 14tich mesiacoch bol platobný rozkaz porušovateľom vydaný pod sp. zn. 7Ro/9/2009. Po podanom odpore zo strany sťažovateľa, a to dňa 29.04.2010 bol platobný rozkaz zrušený a vec je tohto času vedená pod sp. zn. 3C/107/2010. V celom, zatiaľ 6 ročnom konaní o zaplatenie boli porušovateľom vytýčené 2 pojednávania, pričom 1. bolo vytýčené dňa 09.12.2013 (bez ohľadu na odročenie pre objektívnu prekážku na strane právneho zástupcu sťažovateľa, súd vytýčil 1. pojednávanie po takmer 5 rokov od nápadu veci porušovateľovi) a 2. pojednávanie na deň 16.06.2014, pričom toto neviedlo k meritórnemu rozhodnutiu. Okresný súd Piešťany je teda v celom 6 ročnom konaní viac ako 5 rokov nečinný. Výsledkom nečinnosti je teda do dnešného dňa nerozhodnutie vo veci samej, čo by malo za následok odstránenie právnej neistoty.

Účastníci sú si v konaní pred súdom rovní, to znamená, že tak ako uplatňovanie práva   navrhovateľa   na   súde   požíva   ústavnú   ochranu,   túto   požíva   i   odporca   pri   jeho bránení. U sťažovateľa napriek tomu, že je odporcom prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu   brániť   akokoľvek   a   kdekoľvek   svojich   práv.   Nečinnosť   súdu   má   vplyv   i   na prípadný výsledok a to nielen vzhľadom na úroky z omeškania, ale i na domáhanie sa solidárnej   povinnosti,   čo   má   v   podstate   význam   pre   sťažovateľa   v   povinnosti   zaplatiť i za spolužalovaného, čo je pre sťažovateľa likvidačné a s prihliadnutím na postoj odporcu v I.   rade,   ktoré   viedlo   k   podaniu   žaloby   (omeškanie   s   platbou   poistného,   neohlásenie škodovej udalosti) i za nespravodlivé, nakoľko sa objektívne spoliehal po jeho ohlásení odporcovi v I. rade, že tak i učiní vo vzťahu k poisťovateľovi, avšak až doručením návrhu sťažovateľovi, sťažovateľ zistil, že nenahlásil udalosť z dôvodu nezaplatenia poistného, čo samo o sebe zakladá postihové právo poisťovateľa voči odporcovi v I. rade. U sťažovateľa teda   oprávnene   prieťahy   spôsobované   porušiteľom   bez   právoplatného   ukončenia   veci neustále vyvolávajú hrozbu neprimeraných výdavkov a obavy zo znášania zodpovednosti za porušenie primárnej zmluvnej povinnosti odporcu v I. rade - platiť poistné riadne a včas. Sťažovateľ je teda pod tlakom a musí sa spoliehať na milosť a nemilosť nielen navrhovateľa, ale i porušovateľa a byť 100% úspešný, pretože v opačnom prípade neúspech má dopad na uspokojovanie základných životných potrieb seba ako i svojej rodiny.

Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní vedeného pod sp. zn. 3C/107/2010 a takto je stále porušované garantované právo podľa čl. 48 Ústavy SR. Neúmerná   dĺžka   konania   pred   súdom   má   teda   dopad   najmä   na   jeho   psychickú stránku a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže byť uzavretá kapitola v živote sťažovateľa, a to definitívne vyporiadanie sa s navrhovateľom, ktorý sa domáha cez súd svojho práva pričom nekonanie má priamy vplyv na sťažovateľa, ktorý   nemôže   brániť   svoje   práva   a   keď   ich   i   môže   brániť,   rozhodnutie   súdu   v   jeho neprospech je v podstate „dobrou“ investíciou s „dobrým“ úročením pre navrhovateľa. Povaha   veci,   konanie   a   prístup   Okresného   súdu   Piešťany   si   od   začiatku   vyžadoval   a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty. Napriek tomu porušovateľ nekoná a vytvára u sťažovateľa zbytočný pocit oprávnenosti nároku navrhovateľa s hrozbou sankcií v podobe nielen úrokov z omeškania, ktoré sa nečinnosťou súdu znásobili, ale i prenesenie zodpovednosti na jeho plecia za porušenie elementárnych   povinností   odporcu   v   l.   rade   ako   zmluvnej   strany   poistnej   zmluvy   - neplatenie poistného.

... Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po 6 rokoch od podania návrhu   na   začatie   konania   a   takmer   6   rokov   od   napadnutia   porušovateľovi   nebolo rozhodnuté   v   merite   veci   a   súd   nevykonal   ani   jeden   relevantný   úkon,   ktorý   by   viedol k odstráneniu   právnej   neistoty)   nemožno   podľa   názoru   sťažovateľa   ničím   ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov. Celé konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany je tvorené v podstate jedným súvislým 6 ročným prieťahom.

Nevyužitie   všetkých   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   na   ochranu   jeho základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   tak   aby   boli   odstránené   prieťahy   v   konaní, odôvodňujeme   jednak   tým,   že   uskutočnené   prieťahy   nemožno   konvalidovať   pro   forma vytýčeným pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť. Ide o rozsudky ESĽP z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický (č.6) proti Slovenskej republike.»

4. Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„I.   Základné   právo   sťažovateľa,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/107/2010 (pôvodne 7Ro/9/2009) porušené. II.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3C/107/2010 konal bez ďalších prieťahov.

III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000 € (slovom; šesťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... v sume 284,08 €..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 100/2015-10 z 24. marca 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

6.   Ústavný súd po prijatí   sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

7.   Predsedníčka   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu   reagovala   podaním z 11. mája   2015,   doručeným   ústavnému   súdu   15.   mája   2015,   v   ktorom   uviedla   rozpis procesných úkonov vo veci sp. zn. 3 C 107/2010 a ďalej uviedla: „Skutočnosť, že prvý termín   pojednávania   v   danej   veci   bol   vytýčený   takmer   po   piatich   rokoch   od   podania návrhu, bola jednak podmienená tým, že bolo potrebné prešetrovať pobyt odporcu v 1. rade, ale najmä tým, že všetci sudcovia Okresného súdu Piešťany od jeho znovuobnovenia v roku 2008   mali   pridelených   viac   ako   700   vecí   v   pojednávacej   agende,   v   ktorých   nebolo objektívne možné konať v kratších časových   intervaloch.   Sudcovia v zásade vybavujú veci podľa poriadia nápadu s prihliadnutím na veci, ktoré vyžadujú prednostné vybavenie, ako   aj   procesné   prekážky   v   jednotlivých   konaniach,   ktoré   bránia   vytýčeniu   termínu pojednávania.

Po preložení zákonného sudcu JUDr. Ondreja Kekeňáka na iný súd, bolo potrebné prerozdeliť z jeho senátu viac ako 550 nevybavených vecí v pojednávacej agende, pričom sudkyni Mgr. Andrei Hadnagyovej bolo pridelených v pojednávacej agende 66 vecí, z toho 9 vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré vybavovala prednostne. Z tohto dôvodu, nebolo možné vo všetkých prerozdelených veciach, ktoré bolo potrebné znovu naštudovať, vytýčiť skôr termín pojednávania.

Z dôvodu počtu vecí v senátoch sudcov, ktorí danú právnu vec vybavovali, sú medzi jednotlivými úkonmi aj dlhšie časové obdobia.

Vo   vzťahu   ku   konaniu na   Okresnom   súde   Piešťany   uvádzam,   že sudcovia   podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať, že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700 vecí   v   senáte,   čo   im   objektívne   neumožňuje   vo   všetkých   veciach   konať   plynulo   a   bez prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“V závere   vyjadrenia   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

8. Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu reagoval stanoviskom z 22. mája 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. mája 2015. V úvode vyjadril súhlas s upustením od ústneho   pojednávania   a ďalej   v podstatnom   uviedol: «K   rozpisu procesných   úkonov: Okresný súd Piešťany až po 9 mesiacoch od postúpenia vyzval navrhovateľa na doloženie dôkazov. Pred pridelením veci novej zákonnej sudkyni Mgr. Hadnagyovej dňa 11.01.2012 uplynulo od posledného úkonu (24.01.2011) takmer 1 rok, pričom od postúpenia veci na Okresný súd Piešťany uplynuli takmer   3 roky. Zákonná   sudkyňa vytýčila 1. termín od pridelenia   po   viac   ako   20   mesiacov   na   09.12.2013   teda   takmer   po   piatich   rokov   od postúpenia   veci   na   vec   prejednávajúci   súd,   čím   najmä   s poukazom   na   uvedené   nižšie vytvoril zbytočné, viac ako 5 ročné úročenie solidárnej istiny.

...

Súd   na   ostatnom   pojednávaní   dňa   05.05.2015   predbežne   právne   posúdil   vec a uviedol, že návrh je tohto času dôvodný. Samozrejme, bude vecou ďalšieho dokazovania, či predbežné právne posúdenie vo veci bolo správne alebo nie, avšak u sťažovateľa, pri zohľadnení, o čo v tomto konaní „ide“ (sťažovateľ je žalovaný na solidárnu povinnosť vo výške 1.529,31 € s úrokom z omeškania vo výške 7% od 01.05.2006 do zaplatenia, čo znamená, že ak by bolo právoplatne rozhodnuté v jeho neprospech, navrhovateľ by mohol vymáhať len od neho istinu spolu s úrokom vo výške spolu takmer 2.500 €) spôsobuje a znásobuje pocit nespravodlivosti s prihliadnutím, že práve odporca v I. rade spôsobil podanie žaloby na sťažovateľa, neplnením si primárnej povinnosti poistníka zaplatiť poistné a nesplnením si jeho povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu spôsobenú v zahraničí pred 10 rokmi, o to viac, keď bol pri predmetnej dopravnej nehode spolu so sťažovateľom, ktorý sa o neplnení   a   nesplnení   povinností   dozvedel   až   viac   ako   5   rokov   po   nej,   po   prevzatí platobného rozkazu. I v prípade nahlásenia dopravnej nehody sťažovateľom sa na veci nič nemení,   že   odporca   v   I.   rade   nemal   zaplatené   poistné,   čím   by   z   tohto   titulu   bol navrhovateľom žalovaný výlučne sám.»

9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

13. Podľa   § 30 ods. 2 zákona o ústavnom   súde od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010). Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

19. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

20. Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

21. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

-   2. december 2008  podaný návrh na Okresnom súde Trnava,

- 26. január 2009  vec postúpená na Okresný súd Piešťany a pridelená náhodným výberom  sp. zn. 7 Ro 9/2009,

- 25. január 2010  výzva navrhovateľovi na doloženie listinných dôkazov (poistná zmluva, správy o nehode...),

- 18. marca 2010  navrhovateľ uhradil súdny poplatok,

- 22. marca 2010  vydaný platobný rozkaz sp. zn. 7 Ro 9/2009,

- 29. apríla 2010  podaný odpor odporcu v 2. rade proti platobnému rozkazu,

- 28. mája 2010  výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, zaslanie odporu na vyjadrenie navrhovateľovi,

- 2. augusta 2010  zaplatený súdny poplatok za odpor,

- 3. augusta 2010  vyjadrenie k odporu doručované odporcovi v 2. rade a zároveň odporca v 2. rade bol vyzvaný oznámiť adresu odporcu v l. rade; zisťovanie adresy odporcu v l. rade prostredníctvom Mestského úradu Piešťany  evidencia obyvateľov,

-   17.   septembra   2010   –   zaslanie   vyjadrenia   k   odporu   na   vedomie   právnemu zástupcovi a návrh s prílohami doručovaný odporcovi v 1. rade,

- 4. novembra 2010  obsah zásielky doručovaný odporcovi v l. rade prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru,

- 9. decembra 2010  vyjadrenie odporcu v l. rade doručované právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade a navrhovateľovi,

- 12. januára 2012  spis pridelený v zmysle opatrenia č. l SprR/3/2012 náhodným výberom sudkyni Mgr. Hadnagyovej z dôvodu preloženia zákonného sudcu JUDr. Ondreja Kekeňáka na iný súd,

- 19. septembra 2013  nariadený termín pojednávania na 9. december 2013,

-   15.   novembra   2013  žiadosť   o   doručenie   predvolania   odporcovi   v   l.   rade prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru (5.decembra 2013  oznámenie obvodného oddelenia Policajného zboru  zásielka nedoručená),

- 5. decembra 2013  žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu v 2. rade na pojednávaní,

-   9.   december   2013  úradný   záznam  telefonicky   kontaktovaný   navrhovateľ, ktorému bolo oznámené, že pojednávanie bude odročené z dôvodu, že odporca v 1. rade nemá vykázané doručenie a právny zástupca odporcu v 2. rade sa ospravedlnil,

-   9. december 2013 – pojednávanie, odročené na neurčito,

- 30. január 2014  zisťovanie pobytu odporcu v l. rade prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru a mestského úradu,

- 13. február 2014  správa z obvodného oddelenia Policajného zboru – oznámenie adresy, na ktorej sa zdržiava odporca v 1. rade,

- 15. marec 2014  nariadený termín pojednávania na 16. jún 2014,

- 16. jún 2014 – pojednávanie – odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne na neurčito,

- 7. február 2015  nariadený termín pojednávania na 5. máj 2015,

-   5.   máj   2015  pojednávanie   odročené   na   30.   jún   2015   na   účely   doplnenia dokazovania.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu   (3).   V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

22.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Zo spisu ústavný súd nezistil, že by počas konania vznikla potreba znaleckého dokazovania, výsluchu viacerých svedkov, prípadne   iná   skutočnosť,   na   základe   ktorej   by   bolo   možné   konštatovať,   že   vec prerokovávaná na okresnom súde bola skutkovo zložitá. Okresný súd v priebehu konania prešetroval pobyt odporcu v 1. rade, ale táto skutočnosť sama osebe nemôže odôvodniť skutkovú zložitosť prerokovanej veci.

22.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   nezistil   významné   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

22.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní   a   predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   viac   ako   6-ročné   trvanie   preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd identifikoval niekoľko dlhších období nečinnosti, a to od 26. januára 2009 do 25. januára 2010 (12 mesiacov), od 9. decembra 2010 do 12. januára 2012 (13 mesiacov), od 12. januára 2012 do 19. septembra 2013 (20 mesiacov), od 16. júna 2014 do 7. februára 2015 (8 mesiacov).

Uvedený postup okresného súdu možno považovať za neefektívny najmä s ohľadom na celkovú dĺžku konania, ktorá je viac ako 6 rokov. Takýto postup okresného súdu je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   k uvedeným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku právnej či faktickej zložitosti veci, ale z dôvodu neefektívneho postupu okresného súdu. Vzhľadom   na   uvedené   neobstojí   ani   obranná   argumentácia   okresného   súdu o nadmernej   zaťaženosti   sudcov,   pretože   podľa   judikatúry   ústavného   súdu   ani   prípadné nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

23. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

24. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2   ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o   ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

25.   Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 1 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

26. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) vykonané v roku 2014 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 (vyjadrenie) v súlade s § 1 ods.   3,   §   11   ods. 3,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   a   §   18   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál 8,04 €, odmena za jeden   úkon právnej služby v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, t. j. v celkovej výške 432,30 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 30. septembra 2015