znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 100/08-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   občianskeho   združenia   L.,   so   sídlom   T.,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva „na prístup   procesu   preskúmania   pred   súdom   alebo   iným   nezávislým   a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek   rozhodnutia,   úkonu   alebo   opomenutia   podliehajúcemu   ustanoveniam“ Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia postupom a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade sp. zn. 2007/938/20 z 5. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2007 faxom a 14. júna 2007 poštou doručená sťažnosť občianskeho združenia L., so sídlom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   na priaznivé   životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy a práva „na prístup procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu   ustanoveniam“   Dohovoru   o prístupe   k informáciám,   účasti   verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a   rozhodnutím   Obvodného   lesného   úradu   v Poprade (ďalej len „obvodný úrad“) sp. zn. 2007/938/20 z 5. apríla 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Dňa 5.   4.   2007 Obvodný lesný úrad v Poprade vydal pod sp.   zn. 2007/938/20 rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 4. 2007, ktorým uložil Štátnym lesom TANAPu   Tatranská   Lomnica   vykonať   ochranné   opatrenia   podľa   §   28   ods.   1   písm.   i) Zákona   o   lesoch,   ktoré   znížia   riziko   premnoženia   podkôrneho   hmyzu   v   roku   2007   na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAPu ochranného obvodu Podbanské, Lesný celok Podbanské, v porastoch s HL a IV. stupňom ochrany (...).

Súčasťou   rozhodnutia   je   aj   upozornenie,   že pri   vykonávaní   ochranných   opatrení je potrebné dodržať osobitné predpisy, predovšetkým Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj ostatné ustanovenia Zákona o lesoch, ktoré ostávajú po tomto uložení ochranných opatrení nedotknuté.

Krajský úrad životného prostredia v Prešove, odbor ochrany prírody a krajiny vydal dňa 21. 9. 2006 pod sp. zn. 1/2006/00740-079/KM-R rozhodnutie, ktorým zastavil konanie vo veci   žiadosti   Štátnych   lesov   Tatranského   národného   parku   (ďalej   ŠL   TANAP) o povolenie výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona na zasiahnutie do lesného porastu a poškodzovanie   vegetačného   a   pôdneho   krytu   pre   čas   územia   postihnutého   vetrovou kalamitou z 19. 11. 2004 (...).

Z   odôvodnenia   napadnutého   rozhodnutia   vyplýva,   že   žiadateľ   teda   ŠL   TANAP požiadal o generálnu výnimku na území TANAPu - LHC Vysoké Tatry dotknutou kalamitou 19. 11. 2004 žiadosťou zo dňa 30. 11. 2004. V odôvodnení rozhodnutia KÚŽP uviedol postup v konaní o tejto žiadosti. Okrem iného je z neho zrejmé, že sťažovateľ je občianskym združením, ktoré písomne požiadalo v súlade s ustanovením § 82 ods. 6 Zákona c. 543/2002 Z.   z.,   aby   bol   upovedomovaný   o   správnych   konaniach   vedených   KÚŽP   a   v   súlade s ustanovením § 82 ods. 3 Zákona č. 543/2002 Z. z. oznámil účasť v konaní. (...)

Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   ŠL   TANAP   odvolanie. Ministerstvo   životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) rozhodnutím sp. zn. 11336/2006-3.1/KD zo dňa 18. 5. 2007   rozhodlo   tak,   že   napadnuté   rozhodnutie   KÚŽP   potvrdilo   a   odvolanie   odvolateľa zamietlo. (...)

Vzhľadom   na   to,   že   odvolateľ   vo   svojom   liste   zo   dňa   15.   6.   2006   jednoznačne potvrdil,   že   žiada   o udelenie   výnimky zo zákona   o ochrane   prírody,   z čoho   vyplynulo, že nežiada o žiadny súhlas podľa zákona o ochrane prírody, aj odvolací orgán posúdil rozhodnutie I. stupňového orgánu ako vecne správne.

Podľa   rozhodnutia   Ministerstva   životného   prostredia   SR   zo   dňa   30.   4.   2007 č. 4822/2007-2.1   tento   orgán   zastavil   konanie   vo   veci   žiadosti   ŠL   TANAP   o   povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v zmysle § 35 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z., za účelom realizovania   zakázaných   činností   voči   chráneným   druhom   živočíchov. Z   odôvodnenia predmetného   rozhodnutia   vyplýva,   že   dňa   9.   3.   2007   bola   na   Krajský   úrad   životného prostredia v Prešove doručená žiadosť žiadateľa A/2007/0026 zo dňa 9. 3. 2007, v ktorej žiadal o určenie podrobnejších podmienok vykonania činnosti spracovania kalamitného dreva v JPRL so štvrtým stupňom ochrany v NPR Tichá dolina a v NPR Kôprová dolina. Vzhľadom na to, že KÚŽP v Prešove posúdil podanie ako žiadosť o začatie správneho konania, na ktoré je príslušné MŽP SR a OÚ ŽP, postúpil konanie na MŽP SR na ďalšie konanie.   Svoju   žiadosť,   bez   konkrétnej   špecifikácie,   o   čo   konkrétne   žiadateľ   žiada a na základe ktorých ustanovení zákona,   odôvodňoval žiadateľ - ŠL TANAP výsledkami štúdie posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. Citované rozhodnutie uvádza, že účasť v tomto konaní oznámil okrem iného aj sťažovateľ. Ďalej sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vzhľadom na to, že doručené podanie neobsahovalo všetky potrebné náležitosti, bol žiadateľ listom ministerstva zo dňa 21. 3. 2007 vyzvaný na jeho doplnenie o údaje potrebné na posúdenie predmetného podania. Žiadateľ doplnil svoje podanie listom zo dna 26. 3. 2007 a uviedol, že nepodal žiadosť na začatie správneho konania vo vecí podľa povolenia výnimky v zmysle § 35 ods. 1 zákona, ani o vydanie súhlasu v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 12 písm. g) zákona. V citovanom rozhodnutí je ďalej uvedené: „Nakoľko podanie žiadateľa bolo podľa jeho obsahu v súlade so Správnym poriadkom posúdené ako žiadosť na povolenie výnimky podľa § 35 zákona a vydanie súhlasu v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 12 písm. g) zákona, o ktorej je ministerstvo kompetentné rozhodnúť (v prípade § 14 ods. 2 písm. a) v znení   §   12   písm.   g)   na   základe   vyhradenej   pôsobností)   a   vykonalo   príslušné   úkony, správne konanie možno považovať za začaté v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku a je potrebné ho ukončiť“. (...)

Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z. - na konanie podľa tohto zákona   sa   vzťahujú   všeobecné   predpisy   o   správnom   konaní,   112)   ak   tento   zákon neustanovuje inak. (...)

Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 Zákona č. 543/2002 Z. z. (...) Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia - účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie   výnimky   je   v   prípadoch   uvedených   v   odseku   2   len   žiadateľ,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania podľa tohto zákona je aj občianske združenie, 114) ktorého   cieľom podľa   stanov   alebo   ich zmien   platných najmenej   jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7. (...)

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia - občianske združenie podľa odseku 3 môže písomne   požiadať   orgán   ochrany   prírody,   aby   ho   písomne   upovedomil   o   začatých správnych   konaniach,   v   ktorých   môžu   byť   dotknuté   záujmy   ochrany   prírody   a   krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov občianskeho združenia, jeho   sídlo,   identifikačné   číslo,   meno   a   priezvisko   osoby   oprávnenej   konať   v   mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť občianske združenie upovedomené; prílohou k žiadosti mútia byť zaregistrované stanovy občianskeho združenia a ich zmeny.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia orgán ochrany prírody, ktorému žiadosť podľa odseku 6 bola doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o začatých správnych   konaniach,   v   ktorých   môžu   byť   dotknuté   záujmy   ochrany   prírody   a   krajiny chránené týmto zákonom, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia - ustanovenia odseku 3 druhej vety a odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na konanie podľa § 44 ods. 2, konania uvedené v § 81 ods. 2 (...). Podľa   ustanovenia   §   250   ods.   1   O.   s.   p.   -   účastníkmi   konania   sú   žalobca a žalovaný.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá   o   sebe   tvrdí,   že   ako   účastník   správneho   konania   bola   rozhodnutím   a   postupom správneho   orgánu   ukrátená   na   svojich   právach.   Podať   žalobu   môže   aj   fyzická   alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Vydaním   rozhodnutia   Obvodného   lesného   úradu   v   Poprade   sp.   zn.   2007/938/20 zo dňa 5. 4. 2007, týmto rozhodnutím a postupom, ktorým mu predchádzal, bolo porušené právo sťažovateľa

-   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

-   na   priaznivé   životné   prostredie   podľa   článku   44   ods.   1   Ústavy   SR   v   spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR,

- na prístup procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek   rozhodnutia,   úkonu   alebo   opomenutia   podliehajúcemu   ustanoveniam Dohovoru   o   prístupe   k   informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovaní   a   prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Ako   vyplýva   z   predložených   listinných   dôkazov,   sťažovateľ   je   združením,   ktoré v súlade s ustanovením § 82 ods. 3, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. písomne požiadalo orgán ochrany prírody, aby bol písomne upovedomený o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Tomuto postupu sťažovateľa zodpovedá povinnosť orgánu ochrany a prírody písomne upovedomiť občianske združenie o začatých   správnych konaniach,   v ktorých môžu   byť   dotknuté záujmy   ochrany prírody a krajiny, chránené zákonom č. 543/2002 Z. z. Rovnako je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sťažovateľ vo veci týkajúcej sa spracovania kalamity drevnej hmoty v NPR Tichá   dolina   a   v   NPR   Kôprová   dolina   oznámil   svoju   účasť   v   konaniach   v   súlade s ustanovením § 82 ods. 7.

Pre   posúdenie   otázky,   či   došlo   k   porušeniu   práv   sťažovateľa   je   však   podstatná skutočnosť, že sťažovateľ je združením, ktoré postupovalo v súlade s ustanovením § 82 ods. 6,   teda   je   subjektom   (združením),   ktoré   má   právo   byť   upovedomované   o   začatých správnych konaniach týkajúcich u záujmov ochrany prírody a krajiny chránených zákonom č. 543/2002   Z.   z.,   má   právo   sa   rozhodnúť   o   tom,   či   je   účastníkom   takýchto   konaní a ak sa tak   rozhodne,   má   právo   využívať   všetky   procesné   oprávnenia   účastníka správneho konania vrátane podania žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom.

Podľa   názoru   sťažovateľa   teda   niet   sporu   o   tom,   že   na   postavenie   sťažovateľa vo vzťahu   k   správnym   orgánom,   ktoré   písomne   požiadal   o   upovedomenie   o   začatých správnych konaniach a na tieto správne konania sa vzťahuje ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR. (...)

Na základe predložených listinných dôkazov a predovšetkým z naposledy citovaného stanoviska je   možné uzavrieť,   že činnosť   -   spracovanie   kalamity   drevnej   hmoty   v NPR Tichá dolina a v NPR Kôprová dolina na území so štvrtým stupňom ochrany, je činnosťou, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. a to predovšetkým z toho hľadiska, že ide o činnosť, ktorá si vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 12 písm. g) v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) Zákona č. 543/2002 Z. z. a udelení výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. g) zákona. Sťažovateľ mal teda právo byť účastníkom takýchto konaní. (...) Ustanovenie   §   103   zákona   č.   543/2002   Z.   z.   umožňuje   orgánu   štátnej   správy vo všeobecnosti   rozhodnúť   v   konaní   o   veci,   ktorou   môžu   byť   dotknuté   záujmy   ochrany prírody   a   krajiny   najskôr   po   tom,   ako   mu   bolo   doručené   rozhodnutie   orgánu   ochrany prírody krajiny o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.

Je   nepochybné,   že   ani   rozhodnutie   o   udelení   súhlasu   orgánu   ochrany   prírody a krajiny podľa ustanovenia § 12 písm. g) v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a), ani rozhodnutie o povolení alebo nepovolení výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č.   543/2002   Z.   z.   nebolo   vydané.   Z   listinných   dôkazov   predložených   k   tejto   sťažnosti vyplýva,   že   ŠL   TANAPu   ani   žiadosť   o   takéto   rozhodnutie   nepodali   a   aj   v   prípade, ak ich nejasné podanie bolo kvalifikované ako takáto žiadosť, na výzvu orgánu ochrany prírody a krajiny nereagovali, teda konanie bolo zastavené.

Ustanovenie § 103 ods. 6 však stanovuje podmienku vydania rozhodnutia o povolení alebo nepovolení výnimky, vydaní alebo nevydaní súhlasu. Neumožňuje však rozhodnúť na základe   rozhodnutí   o   zastavení   konania,   keďže   takéto   rozhodnutie   nespĺňa podmienku rozhodnutia o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo udelení alebo neudelení výnimky.

Tým,   že   Obvodný   lesný   úrad   v   Poprade   takéto   rozhodnutie   vydal,   odňal   tým sťažovateľovi právo zúčastniť sa konania, o udelení súhlasu podľa § 12 písm. g) v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) a o udelení výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

Sťažovateľ   týmto   právom   -   právom   byť   účastníkom   vyššie   uvedených   konania zároveň   realizuje   v   súlade   s   ustanoveniami   zákona   č.   543/2002   Z.   z.   svoje   právo   na priaznivé životné prostredie.

Vydaním napadnutého rozhodnutia zároveň Obvodný lesný úrad v Poprade porušil právo   sťažovateľa   na   prístup   procesu   preskúmania   pred   súdom   alebo   iným   nezávislým a nestranným   orgánom   ustanoveným   na   základe   zákona   na   účely   napadnúť   vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu ustanoveniam   Dohovoru   o   prístupe   k   informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Vydaním rozhodnutia pred tým, než boli právoplatne skončené konania o záujmoch ochrany   prírody   a   krajiny   odňal   sťažovateľovi   právo   procesnými   prostriedkami,   ktoré mu zákon č. 543/2002 Z. z. a Správny poriadok v takýchto konaniach priznávajú, vrátane práva   podávať   opravné   prostriedky   a   žaloby   na   preskúmanie   rozhodnutia   správneho orgánu. (...)»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľa

-   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

-   na   priaznivé   životné   prostredie   podľa   článku   44   ods.   1   Ústavy   SR   v   spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR,

- na prístup procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek   rozhodnutia,   úkonu   alebo   opomenutia   podliehajúcemu   ustanoveniam Dohovoru   o   prístupe   k   informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovaní   a   prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

vydaním   rozhodnutia   Obvodným   lesným   úradom   v   Poprade   sp.   zn.   2007/938/20 zo dňa   3.   4.   2007,   týmto   rozhodnutím   a   postupom,   ktorým   mu   predchádzal, bolo porušené.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Poprade sp. zn. 2007/938/20 zo dňa 5. 4. 2007 a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný   súd   SR   zakazuje   Obvodnému   lesnému   úradu   v   Poprade   pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyžiadaného spisu obvodného úradu sp. zn. 2007/20, ako   aj   z vyjadrenia   prednostu   obvodného   úradu   sp.   zn.   20072229/20   z 30.   júla   2007 ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal rozhodnutie obvodného úradu sp. zn. 2007/938/20 z 5. apríla 2007, ktoré bolo vydané v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. c) v spojení s § 60 ods. 1 písm. j) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) a v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Sťažovateľ sa domnieval, že uvedeným rozhodnutím boli dotknuté jeho označené práva, ktorých porušenie namieta, čo v podstate odôvodnil takto: „Tým, že Obvodný lesný úrad v Poprade takéto rozhodnutie vydal, odňal tým sťažovateľovi právo zúčastniť sa konania, o udelení   súhlasu   podľa   §   12   písm.   g)   v spojení   s ustanovením   §   14   ods.   2   písm.   a) a o udelení výnimky podľa ustanovenia § 470 ods. 3 Zákona č. 543/2002 Z. z.“. Sťažovateľ sa   zároveň odvolával na rozhodnutie odboru   ochrany prírody   a krajiny Krajského úradu životného   prostredia   v Prešove   (ďalej   len   „KÚŽP“)   sp.   zn.   1/2006/00740-079/KM-R z 21. septembra   2006,   z ktorého   podľa   jeho   vyjadrenia   vyplýva,   že „sťažovateľ je občianskym   združením,   ktoré   písomne   požiadalo   v súlade   s ustanovením   §   82   ods.   6 Zákona   č.   543/2002   Z.   z.,   aby bol upovedomovaný   o správnych   konaniach   vedených KÚŽP a v súlade   s ustanovením   § 82   ods. 3   Zákona   č.   543/2002   Z.   z.   oznámil   účasť v konaní.“

Podľa   §   28   ods.   1   písm.   i)   zákona   o lesoch   obhospodarovateľ   lesa   je   povinný vykonávať   preventívne   opatrenia   s   cieľom   predchádzať   poškodeniu   lesa   a   vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva (...).   Podľa   odseku   4   citovaného   ustanovenia   ak   sa   mimo   lesa   alebo   na   sklade   dreva vyskytne   biotický   škodlivý   činiteľ   ohrozujúci   les,   môže   orgán   štátnej   správy   lesného hospodárstva   uložiť vykonanie opatrení proti   jeho rozšíreniu   právnickým   osobám alebo fyzickým osobám, ktoré užívajú dotknuté pozemky alebo skladujú drevo.

Podľa   §   56   ods.   1   písm.   c)   zákona   o lesoch   štátnu   správu   na   úseku   lesného hospodárstva vykonáva obvodný lesný úrad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch obvodný lesný úrad je prvostupňovým orgánom v konaniach o uložení opatrení na ochranu lesa [§ 28 ods. 1 písm. i) a ods. 4].

Podľa   §   67   ods.   1   zákona   o lesoch   na   konanie   podľa   tohto   zákona   sa   vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   67   ods.   4   zákona   o lesoch   ak   združenie   s   právnou   subjektivitou   nie   je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním   a   ochranou   lesného   majetku   a   ak   písomne   oznámi svoju   účasť   v   konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.

Podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán   štátnej   správy   lesného   hospodárstva,   aby   ho   upovedomil   o   začatých   správnych konaniach,   v   ktorých   môžu   byť dotknuté   jeho záujmy. Žiadosť   musí   obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v   mene občianskeho združenia a   určenie   konania, o   ktorého   začatí chce   byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté.

Podľa   §   67   ods.   6   zákona   o lesoch   orgán   štátnej   správy   lesného   hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku   4 o začatých   správnych   konaniach, v ktorých   môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania   je   aj   ten,   kto   tvrdí,   že   môže   byť   rozhodnutím   vo   svojich   právach,   právom chránených   záujmoch   alebo   povinnostiach   priamo   dotknutý,   a   to   až   do   času, kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa   §   46   správneho   poriadku   rozhodnutie   musí   byť   v   súlade   so   zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote,   na   ktorý   orgán   a   kde   možno   odvolanie   podať.   Poučenie   obsahuje   aj   údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa   §   244   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   správnom   súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného   v   správnom   konaní   je   predpokladom   postupu   podľa   tejto   hlavy,   aby   išlo o rozhodnutie,   ktoré   po   vyčerpaní   riadnych   opravných   prostriedkov,   ktoré   sa   preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa   §   250   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   žalobcom   je   fyzická   alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Z citovaných   ustanovení   zákona   o lesoch   je   zrejmé,   že   ak   by   sťažovateľ   nebol účastníkom konania podľa tohto zákona, bol by zúčastnenou osobou, ale len pri splnení podmienok uvedených v § 67 ods. 4, 5 a 6 citovaného zákona, teda   ak by predmet jeho činnosti   súvisel   s   využívaním   a   ochranou   lesného   majetku   a požiadal   by   orgán   štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých konaniach, v ktorých by mohli byť   dotknuté   jeho   záujmy.   V takomto   prípade   by   ho   tento   orgán   musel   upovedomiť o začatých konaniach a sťažovateľ by musel v lehote ustanovenej zákonom oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva svoju účasť v konkrétnom konaní. Ústavný súd však zistil,   že   sťažovateľ   danú   možnosť   nevyužil,   čo   vyplýva   aj   z vyjadrenia   prednostu obvodného   úradu   sp.   zn.   20072229/20   z 30.   júla   2007   doručeného   ústavnému   súdu 3. augusta 2007, pretože žiadosť sťažovateľa, aby bol upovedomený o začatých správnych konaniach podľa zákona o lesoch, bola obvodnému úradu doručená 16. júla 2007, pričom konanie,   výsledkom   ktorého   bolo   namietané   rozhodnutie   obvodného   úradu   sp.   zn. 2007/938/20 z 5. apríla 2007, bolo právoplatne skončené 10. apríla 2007. Teda sťažovateľ právo   priznané   mu   zákonom   o lesoch   nevyužil   včas.   Zároveň   ústavný   súd   nezistil, aby sa sťažovateľ domáhal účastníctva v konaní podľa zákona o lesoch, ktorý v § 67 ods. 1 poukazuje   na   použitie   všeobecného   predpisu   o správnom   konaní   (správneho   poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak. Správny poriadok totiž v ustanovení § 14 ods. 1 počíta ako s účastníkom konania aj s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť konkrétnym rozhodnutím priamo dotknuté alebo ktorá tvrdí, že takýmto rozhodnutím by mohla byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom   chránených   záujmoch.   V druhom   z uvedených   prípadov   by   sa   však   svojho účastníctva   musela   domáhať   a toto   právne   postavenie   by   sa   jej   muselo   priznať a za účastníka konania by ju bolo potrebné považovať až do času, kým by sa nepreukázal opak, a to rozhodnutím správneho orgánu (obdobne napr. II. ÚS 22/02, III. ÚS 359/05).

Vychádzajúc   z uvedeného   sa   ústavný   súd   pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva „na prístup procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým   a nestranným   orgánom   ustanoveným   na   základe   zákona   na   účely   napadnúť vecnú   a procesnú   zákonnosť   akéhokoľvek   rozhodnutia,   úkonu   alebo   opomenutia podliehajúcemu ustanoveniam“ dohovoru, riadil princípom subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.   Toto   citované   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody   sa na ústavnom   súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   označené   rozhodnutie   obvodného   úradu   mohol účastník konania v súlade s § 67 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 53 správneho poriadku napadnúť odvolaním. Zároveň podľa poučenia, ktoré je súčasťou namietaného rozhodnutia, bolo   možné   podať   návrh   na   jeho   preskúmanie   súdom.   Takýmto   spôsobom   by   došlo k aplikácii   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   pojednávajúcich o správnom súdnictve (§ 244 a nasl.). Sťažovateľ však včas nevyužil možnosť, aby bol upovedomený o prebiehajúcom správnom konaní a ani sa nedomáhal postavenia účastníka v tomto konaní. Zo zrejmých dôvodov teda namietané rozhodnutie nenapadol odvolaním a následne sa ani nedomáhal ochrany svojich práv žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu. Ústavný súd zastáva názor, že toto zistenie nemení nič na skutočnosti, že predtým, ako sťažovateľ uplatnil ochranu svojich práv na ústavnom súde, mal možnosť hájiť tieto práva pred iným orgánom a napokon pred všeobecným súdom. Keďže v danom prípade pred   právomocou   ústavného   súdu   ešte   stále   existoval   iný   (všeobecný)   súd,   ktorý   bol v prvom   rade   povolaný   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa,   ktorých porušenie namieta, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej   prerokovanie   (obdobne   napr.   III.   ÚS   135/04,   IV. ÚS 405/04,   III. ÚS 133/05, III. ÚS 310/07).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na priaznivé životné   prostredie   podľa   čl.   44   ods.   1   ústavy   rozhodnutím   obvodného   úradu   sp.   zn. 2007/938/20 z 5. apríla 2007.

Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Účelom   tohto   základného   práva   je   garancia   priaznivého   životného   prostredia pre každú fyzickú osobu, ktorá, keďže ide o jej subjektívne právo verejnoprávnej povahy, má   voči   štátu   nárok   sa   ho   domáhať.   Toto   základné   právo   je   úzko   späté   s výsledkami vedecko – technického rozvoja, ich dopadu na životné prostredie, ako aj s požiadavkami človeka   na   dôstojný   život.   Logickým   výkladom,   hlavne   použitím   jednej   zo   smerníc logického výkladu, podľa ktorej právne normy sú určené ľuďom, a to treba mať na pamäti (omne ius hominum causa constitutum), možno jednoznačne dospieť k záveru, že subjektom základného práva podľa čl. 44 ods. 1 ústavy je každá fyzická osoba a zo zrejmých dôvodov sa   ho   nemôže   domáhať   právnická   osoba,   keďže   stav   a úroveň   životného   prostredia jednoznačne determinuje kvalitu ľudského života, teda kvalitu života človeka. Vzhľadom na   to,   že   sťažovateľ   je   občianskym   združením,   teda   právnickou   osobou,   ústavný   súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.  

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2008