znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 100/07-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21. augusta 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť maloletého N. B., zastúpeného matkou V. B., obaja bytom T., právne zastúpených advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 231/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo maloletého N. B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15   C   231/98 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 231/98 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému   N.   B., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do rúk jeho matky, V. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť maloletému N. B., trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 100/07-9 zo 17. apríla 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť maloletého N. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného matkou V. B., podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 231/98.

Na základe výzvy ústavného súdu z 30. marca 2007 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr. 733/07 zo 14. júna 2007 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„V tomto konaní sa maloletý N. B., ako navrhovateľ, za účasti vedľajšej účastníčky - matky V. B., proti odporcovi: F. P., občanovi SRN, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca je otcom mal. N. B., zveril mal. N. do výchovy matky a odporcu zaviazal platiť na výživu maloletého N. sumu 2.500,- DM od 19. 02. 1998. (...)

V predmetnej veci, čo sa týka posúdenia skutkovej a právnej zložitosti sporu, podľa môjho názoru nejde o právne zložitú vec, nakoľko v súčasnom štádiu konania súd rozhoduje už len o výške výživného na maloletého navrhovateľa. Čo sa týka hodnotenia skutkovej zložitosti sporu v prejednávanej veci ide o skutkovo náročnú vec v tom smere, že odporca je štátnym občanom Nemecka, atak jeho výsluch, resp. zistenia ohľadne jeho majetkových a zárobkových   pomerov   musí   súd   vykonávať   cestou   príslušného   dožiadaného   súdu v Nemecku s tým, že odporca dostatočne neodpovedá na otázky tunajšieho súdu ohľadne jeho   pomerov,   preto   súd   musí   opakovane   vypracovávať   dožiadanie   na   ich   zistenie, čo v danom   prípade   spôsobuje,   že   toto   konanie   je   zdĺhavé,   nakoľko   všetky   dožiadania, resp. aj   rozhodnutia   v   prejednávanej   veci   musia   byť   naviac   zasielané   tlmočníčke na preklad.

Procesné úkony v prejednávanej veci:

- dňa 19. 11. 1998 bol v prejednávanej vec pribratý do konania tlmočník z jazyka nemeckého uznesením č. k. 15 C/231/98-4;

- dňa 19. 11. 1998 bol uznesením č. k. 15 C/231/98 v prejednávanej veci ustanovený opatrovník pre maloletého N., a to C. v zmysle § 37 zák. o rodine;

- dňa 15. 02. 1999 boli vo veci vytýčené termíny pojednávania na deň 18. 03. 1999, 13. 04. 1999, 13. 05. 1999;

- dňa 18. 03. 1999 v prejednávanej veci sa konalo pojednávanie, na ktorom došlo k vypočutiu matky maloletého, odporca, právny zástupca odporcu s tým, že pojednávanie bolo odročené na neurčito a bolo nariadené znalecké dokazovanie analýzou DNA;

- dňa   23. 03. 1999   bolo   rozhodnuté   o   návrhu   matky   maloletého   na   vydanie predbežného opatrenia s tým, že súd zaviazal odporcu platiť na výživu maloletého dňom 23. 03. 1999 sumu 100,- DM;

- dňa 23. 03. 1999 bol do konania pribratý znalec z odboru genetiky - Doc. V. F., a to uznesením č. k. 15 C/231/98-29;

- dňa 13. 07. 1999 uznesením č. k. 15 C/231/98-47 priznal súd znalcovi preddavok na znaleckú odmenu vo výške 3.500,- Sk;

- dňa 19. 01. 2000 uznesením č. k. 15C/231/98-53 súd priznal tlmočníčke Ing. J. J. tlmočné vo výške 3.625,- Sk;

- dňa 24. 02. 2000 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Trnave z dôvodu odvolania odporcu proti vydanému predbežnému opatreniu, ktoré odvolanie bolo podané dňa 30. 03. 1999;

- Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31. 05. 2000 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviazal odporcu predbežne platiť na výživu mal. N. sumu 35,- DM mesačne; spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 17. 07. 2000;

- dňa 06. 03. 2000 zaslal znalec Doc. V. F., znalecký posudok;

- dňa   19. 05. 2000   opatrením   predsedu   súdu   č.   Spr   582/00   bola   predmetná   vec prikázaná na ďalšie konanie sudkyni JUDr. D. M.;

- uznesením zo dňa 02. 08. 2000 č. k. 15 C/231/98-67 bolo v prejednávanej veci znalcovi priznané znalečné vo výške 4.230,- Sk;

- dňa 28. 09. 2000 bolo v prejednávanej veci pojednávanie s tým, že bolo odročené na neurčito z dôvodu odchodu sudkyne na materskú dovolenku;

- dňa 30. 10. 2000   bola predmetná   vec opatrením predsedu súdu č.   Spr   1094/00 prikázaná na ďalšie konanie Mgr. R. G.;

- dňa 13. 11. 2000 bol vyzvaný právny zástupca matky, aby predložil súdu všetky listinné doklady preukazujúce výšku nákladov detskej výbavičky;

- dňa 18. 10. 2001 bolo v prejednávanej veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok,   na   základe   ktorého   súdu   určil,   že odporca   je   otcom maloletého   N.,   zveril maloletého N. do výchovy a opatery matky; otca zaviazal platiť na jeho výživu s účinnosťou od 19. 02. 1998 sumu 300,- DM mesačne; nedoplatok výživného k 31. 10. 2001 vo výške 13.403,50 DM povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- DM;

- dňa   25. 01. 2002   podal   proti   predmetnému   rozsudku   právny   zástupca   odporcu odvolanie, a to v časti, v ktorej súd rozhodol o výživnom;

- dňa 05. 02. 2002 proti predmetnému rozsudku podal odvolanie aj právny zástupca matky, a to v časti, v ktorej súd určil výšku výživného;

- dňa 13. 03. 2002 bol predmetný spis postúpený odvolaciemu súdu Krajskému súdu v Trnave;

- uznesením   odvolacieho   súdu   zo   dňa   09. 08. 2002,   doručené   tunajšieho   súdu dňa 26. 09. 2002, bol rozsudok prvostupňového súdu v časti výživného zrušený a vrátený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie; ďalej odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 23. 03. 1999 č. k. 15 C 231/1998-27 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2000 č. k. 11 Co/121/00-56 s tým, že zároveň zaviazal odporcu predbežne platiť na výživu maloletého N. sumu 50,- EUR mesačne počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia;

- dňa 02. 10. 2002 bolo predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu zaslané účastníkom konania;

- dňa   31. 07. 2003   bol   v   prejednávanej   veci   vytýčený   termín   pojednávania na deň 23. 10. 2003;

- pojednávanie dňa 23. 10. 2003 bolo odročené na neurčito, a to z dôvodu, že právny zástupca odporcu faxovým podaním oznámil súdu, že svojho klienta - odporcu - nemôže riadne   v   prejednávanej   veci   zastupovať,   nakoľko   sa   mu   nepodarilo   od   augusta   2003 s ním kontaktovať,   keďže   nemá   žiadne   listinné   doklady,   na   ktoré   ho   vyzval   súd,   žiada pojednávanie   odročiť   stým,   že   sa   bude   snažiť   s   odporcom   kontaktovať   a   urgovať o ich zaslanie;

- podaním   zo   dňa   28. 11. 2003   zaslaným   súdu   dňa   01. 12. 2003,   oznámil   právny zástupca   odporcu,   že   ukončuje   zastupovanie   odporcu   v   prejednávanej   veci   z   dôvodu neposkytovania   súčinnosti   a   zároveň   oznámil   súdu   poslednú   známu   adresu,   kde   by   sa odporca mal v Nemecku zdržiavať;

- dňa   16. 07. 2004   bola   vyzvaná   matka,   aby   oznámila   adresu,   kde   by   sa   mohol odporca v Nemecku zdržiavať, a taktiež bol vyzvaný právny zástupca odporcu a kolízny opatrovník,   aby   súdu   oznámili,   či   sa   chcú   zúčastniť   výsluchu   odporcu   v   SRN alebo či súhlasia, aby výsluch prebehol v ich neprítomnosti;

- dňa 16. 07. 2004 bola tlmočníčka Ing. J. J. požiadaná o preklad otázok pre odporcu do jazyka nemeckého;

- dňa 27. 08. 2004 tlmočníčka zaslala súdu preklad predmetných otázok a zároveň požiadala o priznanie tlmočného;

- opatrením predsedu súdu zo dňa 04. 11. 2004 č. Spr 1661/2004 bola predmetná vec pridelená na ďalšie konanie sudkyni JUDr. P. K. z dôvodu odchodu Mgr. R. G. na materskú dovolenku;

- dňa 30. 11. 2004 Mgr. D. K., vyšší súdny úradník, v prejednávanej veci rozhodol o tlmočnom Ing. J. J.;

- dňa 07. 12. 2004 požiadal vyšší súdny úradník tlmočníčku o preklad dožiadania o vykonanie dôkazu do jazyka nemeckého v zmysle článku 4 nariadenia rady č. 1206/2001 z 28. mája 2001;

- dňa 29. 12. 2004 tlmočníčka zaslala súdu vyúčtovanie, ako aj predmetný preklad;

- dňa   04. 01. 2005   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   15 C/231/98-182   o   priznaní tlmočného Ing. J. J. vo výške 2.520,- Sk;

- dňa   04. 01. 2005   bol   zaslaný   originál   prekladu   príslušnému   nemeckému   súdu Amtsgericht Waiblingen Eingegangen;

- dňa 19. 04. 2005 bola požiadaná tlmočníčka o preklad rozhodnutia odvolacieho súdu   zo dňa   09.   08.   2002   č.   k.   11 Co/131/02-130,   ktoré   tlmočníčka   zaslala   súdu dňa 22. 06. 2005 s tým, že žiadala priznať tlmočné vo výške 7.722,- Sk;

- dňa   05. 10. 2005   uznesením   č.   k.   15 C/231/98-193   bolo   priznané   tlmočníčke Ing. J. J. tlmočné vo výške 7.722,- Sk;

- dňa 24. 01. 2006   bola požiadaná   tlmočníčka o   preklad zápisnice z neverejného zasadnutia s odporcom zo dňa 31. 03. 2005;

- dňa   14. 02. 2006   bolo   v   predmetnej   veci   vytýčené   pojednávanie   na   deň 31. 03. 2006;

- uznesením č. k. 15 C/231/1998-206 zo dňa 15. 02. 2006 bolo tlmočníčke priznané tlmočné vo výške 1.200,- Sk;

- dňa 31. 03. 2006 bolo pojednávanie odročené na dni: 13. 10. 2006, 20. 10. 2006, 27. 10. 2006, 03. 11. 2006, 10. 11. 2006, 24. 11. 2006, 15. 12. 2006 s tým, že bude urobené nové   dožiadanie   na   súd   v   Nemecku   za   účelom   zistenia,   kde   odporca   bol   zamestnaný v rokoch 2002 - 2006, aký príjem poberal v jednotlivých rokoch s tým, že odporcovi bude zaslaná   a   preložená   zápisnica z pojednávania a   dožiadaný   súd   mu doručí   predvolania na pojednávania vo vyššie uvedených termínoch;

- dňa 13. 04. 2006 bolo tlmočníčke zaslané tlačivo a dožiadanie na vykonanie dôkazu na preklad spolu so zápisnicou z pojednávania zo dňa 31. 03. 2006;

- tlmočníčka zaslala súdu predmetný preklad dňa 07. 06. 2006;

- dňa 19. 07. 2006 JUDr. P. K. z dôvodu dočasného pridelenia sudcu na výkon sudcu na Krajskom súde v Trnave zrušila termíny pojednávania v zmysle uznesenia vyhlásenom na pojednávaní dňa 31. 03. 2006;

- opatrením predsedu súdu č. Spr 1514/06 zo dňa 04. 09. 2006 bola určená na ďalšie konanie sudkyňa Mgr. R. G.;

- dňa   05. 01. 2007   bolo   tlmočníčke   zaslané   na   preklad   podanie   dožiadaného nemeckého súdu a zároveň bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie o tlmočnom;

- vyššia súdna úradníčka dňa 29. 01. 2007 priznala Ing. J. J. za preklad tlmočné vo výške 18.640,- Sk;

- dňa 26. 02. 2007 zaslala tlmočníčka predmetný preklad;

- dňa 10. 04. 2007 zaslal nemecký dožiadaný súd v predmetnej veci podanie, ktoré bolo zaslané tlmočníčke na preklad dňa 20. 04. 2007;

- dňa 23. 04. 2007 uznesením č. k. 15C/231/98-293 vyššia súdna úradníčka rozhodla o priznaní tlmočného vo výške 3.000,- Sk;

- dňa 28. 05. 2007 bola urgovaná tlmočníčka o zaslanie predmetného prekladu.

- dňa 08. 06. 2007 boli v prejednávanej veci vytýčené termíny pojednávaní na dni: 27. 09. 2007 o 11.30 hod., č. dverí 219, 09. 10. 2007 o 11.00 hod., č. dverí 243, 23. 10. 2007   o 11.00   hod.,   č.   dverí   243,   13. 11. 2007   o   11.00 hod.,   č.   dverí 243,   27. 11. 2007 o 11.00 hod.,   č.   dverí   243,   11. 12. 2007   o   11.00   hod.,   č.   dverí   243   a   taktiež   bolo vypracované   dožiadanie   na   príslušný   súd   v   Nemecku   ohľadne   zistenia   aktuálnych majetkových pomerov odporcu, aby súd mohol v prejednávanej veci rozhodnúť. (...) Podľa môjho názoru sťažovateľ maloletý N. B., zastúpený matkou V. B., v predmetnej veci prieťahy nespôsobil, nakoľko reagoval na všetky výzvy súdu a zasielal všetky listinné doklady, o ktoré ho súd požiadal, a taktiež sa zúčastňoval všetkých pojednávaní.

Prieťahy v konaní boli spôsobené jednak súdom a jednak tým, že odporca sa zdržiava v Nemecku, takže je sťažený kontakt s týmto účastníkom.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 231/98.

Ústavný súd navyše zistil, že zákonná zástupkyňa sťažovateľa podala 5. januára 1999 návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci určenia výživného, o ktorom okresný súd rozhodol 23. marca 1999. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané 30. marca 1999 právnym zástupcom odporcu odvolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu 1. apríla 1999.

Dňa 4. augusta 1999 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“),   ktorý   ho   21. septembra 1999   vrátil   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený, pretože   splnomocnenie   pre   právneho   zástupcu   bolo   vyhotovené   a   označené   pod   inou spisovou značkou. Na základe vyjadrenia právneho zástupcu zo 7. januára 2000 bol spis opätovne doručený krajskému súdu 3. marca 2000.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zo 14. júna 2007 v podaní z 28. júna 2007 okrem iného uviedol:

„Z   obsahu tohto vyjadrenia   vyplýva,   že okresný   súd vôbec nespochybňuje   mnou uvádzanú existenciu prieťahov v konaní a stotožňuje sa s väčšinou argumentov uvedených v mojej sťažnosti, t. j. akceptuje, že nejde o právne zložitý prípad, uznáva, že sťažovateľ neprispel   k   prieťahom   a   v   konečnom   dôsledku   priznáva,   že   prieťahy   v   konaní   boli spôsobené aj súdom. I zo súdom predloženého prehľadu jednotlivých procesných úkonov vyplýva, že v konaní sa vyskytli okolnosti, ktoré sú výlučne prisúditeľné na vrub súdu a ktoré   priamo   alebo   nepriamo   k   prieťahom   prispeli   (štyri   zmeny   zákonného   sudcu, neefektívne doručovanie, rušenie vytýčených termínov pojednávania a pod.). I keď druhým podstatným   faktorom   spôsobujúcim   prieťahy   v   konaní   je   konanie   samotného   odporcu, je nespochybniteľným   faktom,   že   dĺžka   predmetného   súdneho   konania   je   neprimeraná a došlo   a   stále   dochádza   k   prieťahom   v   konaní.   Primárne   zodpovedným   subjektom za naplnenie ústavného práva na súdnu ochranu, a to bez zbytočných prieťahov je pritom súd.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 231/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods. 2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Priznanie   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn.   15 C 231/98   bolo rozhodovanie   o   návrhoch   o   určenie   otcovstva,   zverenie   maloletého   do   výchovy   matky a o určenie výživného podaných Okresným úradom v Trnave, oddelením sociálnych vecí, 17. novembra 1998. O dvoch návrhoch bolo už právoplatne rozhodnuté, v súčasnosti nie je rozhodnuté   iba   o   výške   výživného.   Nejde   teda   o   právne   zložitú   vec,   ale   ústavný   súd čiastočne   akceptuje   vyjadrenie   okresného   súdu,   že   rozhodovanie   v   konkrétnej   veci sa predĺžilo,   pretože „... odporca   je   štátnym   občanom   Nemecka...“ a „... dostatočne neodpovedá   na   otázky   tunajšieho   súdu   ohľadne   jeho   pomerov...“. Ide   o   vec s medzinárodným prvkom, v dôsledku čoho si vykonávanie všetkých procesných úkonov vyžaduje okrem   aplikácie medzinárodných   dohovorov   aj súčinnosť   s orgánmi   cudzieho štátu a preklady listín do cudzieho jazyka. Keďže v danom prípade odporca neposkytoval súčinnosť v požadovanom rozsahu, mohlo to mať určitý vplyv na priebeh konania (obdobne napr. II. ÚS 52/06).

Ústavný   súd   však   vychádzajúc   zo   samotnej   dĺžky   konania,   jeho   doterajšieho priebehu   a   z   dosiahnutých   výsledkov   konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré by odôvodňovali viac ako deväťročné trvanie konania o návrhu na určenie výživného jeho skutkovou zložitosťou.

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd so zreteľom na povahu veci a jej   špecifickosť   mal   konaniu   vo   veci   starostlivosti   o   maloletého   venovať   zvýšenú pozornosť. Takýto postup v konaniach súdu vo veci starostlivosti o maloletých prikazujú aj viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (najmä § 6, § 100, § 101 a § 117 ods. 1).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru.   Keďže   v   danom   prípade   je   sťažovateľom   maloletý,   neprichádza do úvahy   hodnotiť   jeho   správanie   ako   účastníka   konania.   Preto   ústavný   súd   mohol preskúmať   iba   správanie   jeho   matky   (právneho   zástupcu)   a   vyhodnotil   ho   ako   aktívne a súčinnostné, ktoré spočívalo najmä vo včasnom predkladaní dôkazov, urgovaní plynulosti postupu   okresného   súdu   a   zúčastňovaní   sa   jednotlivých   pojednávaní.   Ani   okresný   súd nepoukázal   na   to,   že   by   prieťahy   v   konaní   spôsobila   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa alebo ich   právny   zástupca,   ktorí   využívali   len   zákonom   prípustné   procesné   prostriedky (5. januára 1999   podali   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   vo   veci   určenia výživného   a   5. februára 2002   podali   odvolanie   proti   časti   rozsudku   okresného   súdu z 18. októbra 2001, ktorým bolo rozhodnuté o výške výživného pre sťažovateľa).

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Pri hodnotení jeho postupu ústavný súd bral do úvahy, že v rámci konania bolo nutné rozhodovať o ďalších dvoch návrhoch sťažovateľa (o určenie otcovstva a zverenie maloletého do výchovy matky), ktoré nadobudli v časti právoplatnosť na základe rozsudku okresného súdu z 18. októbra 2001, ale i o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Keďže sa proti rozsudku v časti o určenie výživného odvolali obaja účastníci konania, od 9. augusta 2002, keď bol rozsudok v tejto časti zrušený krajským súdom a vec mu bola vrátená 26. septembra 2002, okresný súd nedokázal   svoju   prácu   organizovať   tak,   aby   bolo   konanie   aj   v   tejto   časti   právoplatne skončené, a tým odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   bližšie   vymedzoval   jednotlivé   obdobia   nečinnosti okresného súdu (najmä od novembra 2000 až do októbra 2005 a od apríla 2006 do januára 2007),   možno   konštatovať,   že   okresný   súd   v   konaní   o   návrhu   na   určenie   výživného vedeného pod sp. zn. 15 C 231/98 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod   sp. zn. 15 C 231/98 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   vec   nie   je   dosiaľ právoplatne skončená.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj o   priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   na   základe   tohto   stavu   konania   pred   okresným   súdom,   zohľadniac predovšetkým to, že o návrhu na určenie výživného mohol okresný súd začať konať vo veci samej   iba   po   právoplatnosti   rozsudku,   ktorým   určil   žalovaného   za   otca   maloletého sťažovateľa, t. j. po februári 2002, ako aj skutočnosť, že konanie o tomto návrhu nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval priznanie sumy 80 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Preto vo zvyšnej časti žiadosti sťažovateľa nevyhovel.

Ústavný   súd   rozhodol   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. C. Pri priznaní trov   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11   ods. 2   a   § 14   ods. 1   písm. a)   a c) vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za každý úkon po 2 970 Sk. K tomu   mu   ústavný   súd   priznal   režijný   paušál   v   sume   2 x 178 Sk   (§ 16   vyhlášky). Sťažovateľovi bola priznaná úhrada v celkovej sume 6 296 Sk.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007