znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 100/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Jána   Rajňáka,   bytom   H.,   zastúpeného   JUDr.   J.   U., Advokátska kancelária, V. n. T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/02, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Rajňáka   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2005   doručená   (doplnená   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   17.   marca   2005)   sťažnosť Jána Rajňáka, bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   JUDr. J.   U.,   Advokátska kancelária, V. n. T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/02.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 30. januára 2002 podal na okresnom súde návrh na zaplatenie 600 USD s príslušenstvom. Termín prvého pojednávania bol určený na 11. jún 2002. Vzhľadom na to, že po podaní sťažovateľovho návrhu bol na žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz, došlo k úprave žalobného návrhu v časti označenia účastníkov konania. Na základe toho okresný súd uznesením č. k. 5 C 239/02-42 z 9. decembra 2002 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil s tým, že nárok sťažovateľa voči žalovanému v 1.   rade   vylúčil   na   samostatné   konanie.   Odvtedy   však   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa okresný   súd   nevykonal   žiadny   úkon.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   takýmto   postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, aby predložil sťažnosť, ktorú adresoval orgánu štátnej   správy   súdov   a ktorou   namietal   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   reagoval doplnením sťažnosti doručenej ústavnému súdu 17. marca 2005. V doplnení tejto sťažnosti sťažovateľ   uviedol,   že   predmetnú   sťažnosť   orgánu   štátnej   správy   súdov   nepodal,   lebo je toho   názoru,   že   ústavná   sťažnosť   je   jednou   zo   zákonných   možností   na   dosiahnutie nápravy v jeho veci, teda na odstránenie prieťahov v konaní okresného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „I. Okresný súd v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/02 porušil právo Jána Rajňáka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

II. Okresnému súdu v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 600,- USD.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   podľa ustanovenia § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde o neprípustnosť.

Podľa   ustanovenia   § 17   ods.   1   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) sa môžu fyzické osoby a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní (...).

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného   ustanovenia   orgánmi   štátnej   správy   súdov   sú   predseda   a podpredseda najvyššieho   súdu,   predsedovia   a   podpredsedovia   krajských   súdov,   predsedovia a podpredsedovia okresných súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažovateľ   sa   mohol   domáhať   ochrany   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podaním   sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu adresovanej príslušnému orgánu štátnej správy súdov. Práve   využitím   podania   sťažnosti   mohol   sťažovateľ   docieliť   nápravu,   pretože   ako ustanovuje vyššie citované ustanovenie zákona o štátnej správe súdov, možno pred orgánom štátnej správy súdov namietať postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ustanovenie čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy a ustanovením § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde limituje hranice poskytovania ústavnej ochrany základným právam zo strany ústavného súdu na jednej strane a iných orgánov štátu na strane druhej. Ústavný   súd   neposkytuje   takúto   ochranu   základným   právam   ako   jedna   z paralelných možností.   Jeho   pozícia   vyplýva   z princípu   subsidiarity,   kedy   sa   jeho   ústavnej   ochrany možno domáhať v prípade, ak sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   podľa   ustanovenia   §   17   ods.   1   v spojení s ustanovením   §   8   zákona   o štátnej   správe   súdov   môže   byť   iným   spôsobom   ochrany základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ však tento prostriedok nápravy, ktorý v konaní okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 239/02 mohol urýchliť konanie, nevyužil.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005