znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 100/02-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Juraja   Babjaka a Eduarda Baránya prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie   nesúladu   ustanovenia   §   6   ods.   1   písm.   b)   a e)   všeobecne   záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   v znení   všeobecne   záväzného nariadenia č. 3/2002 zo 14. marca 2002 s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov,   §   11   ods.   5   písm.   a)   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2002 zo 14. marca 2002   n i e   j e   v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení neskorších predpisov a § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. mája 2002   doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“) na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne záväzného   nariadenia   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   č.   12/2001 z 8.   novembra   2001   o nakladaní   s komunálnymi   odpadmi   a drobnými   stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení všeobecne záväzného   nariadenia   č.   3/2002   zo   14.   marca   2002   (ďalej   aj   „všeobecne   záväzné nariadenie   o nakladaní   s   odpadmi“)   s Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“),   zákonom Slovenskej   národnej   rady   č.   377/1990   Zb.   o hlavnom   meste   Slovenskej   republiky Bratislave   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o hlavnom   meste Slovenskej republiky Bratislave“) a zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o odpadoch“).

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna 2002   a v   liste   zo   4.   novembra   2002   uviedol,   že   netrvá   na   verejnom   ústnom pojednávaní.   Ďalej   uviedol,   že   Mestské   zastupiteľstvo   v Bratislave   uznesením č. 784/2002 zo 14. marca 2002 čiastočne vyhovelo protestu krajského prokurátora v Bratislave   č.   k.   Kc   2010/02-8   zo   6.   februára   2002   podanému   proti   všeobecne záväznému nariadeniu   hlavného mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   č.   12/2001 z 8.   novembra   2001   o nakladaní   s komunálnymi   odpadmi   a drobnými   stavebnými odpadmi   na   území   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   a súčasne schválilo všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2002, ktorým sa uvedené nariadenie mení a dopĺňa. Niektoré jeho ustanovenia napadnuté protestom ostali nedotknuté.

Podľa   ustanovenia   §   6   ods.   1   písm.   b)   všeobecne   záväzného   nariadenia o nakladaní s odpadmi správca nehnuteľnosti je povinný mimo dní odvozu zmesového odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 m vo všetkých smeroch.

Podľa   ustanovenia   §   6   ods.   1   písm.   e)   všeobecne   záväzného   nariadenia o nakladaní s odpadmi správca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup k stanovišťu za účelom vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov.

Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej   územnej   pôsobnosti   na   základe   splnomocnenia   v zákone   a v jeho   medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Všeobecne záväzné nariadenie možno hodnotiť ako všeobecne záväzné nariadenie vydané pri výkone úloh štátnej správy prenesených   na   obec   podľa   splnomocnení   zákona   o hlavnom   meste   Slovenskej republiky Bratislave a zákona o odpadoch.

Ústavný súd už vyslovil názor, že rozhodovanie o odpadoch na území mesta nie je plnením úloh samosprávy obce (II. ÚS 39/98).

Aj podľa názoru ústavného súdu publikovaného vo veci sp. zn. II. ÚS 94/95 je orgán   samosprávy   oprávnený   ukladať   všeobecne   záväzným   nariadením   povinnosti osobám, avšak len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a len za podmienok ustanovených ústavou a zákonmi.

Mestské   zastupiteľstvo   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   pri vydaní všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi porušilo čl. 71 ods. 2 ústavy,   ako   aj   ustanovenie   §   6   ods.   2   zákona   o obecnom   zriadení   v spojení s ustanovením § 11 ods. 5 písm. a) zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, pretože prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré bez základu v zákone ustanovuje povinnosti obmedzujúce základné práva a slobody priznané ústavou.

Predmetné ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi sú   v rozpore   s ustanoveniami   zákona   o odpadoch.   Z ustanovenia   tohto   zákona vyplýva, že za nakladanie s komunálnymi odpadmi zodpovedá obec, ktorej prináleží v zmysle   § 39 ods. 6 tohto zákona miestny poplatok.

Preto ak vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi mesto určuje správcovi   nehnuteľnosti   povinnosť   zabezpečovať   udržiavanie   čistoty   na   stanovišti a v okolí vo vzdialenosti 3 m, ako aj povinnosť umožniť vstup k tomuto stanovišťu, sú to   povinnosti   nad rámec zákona,   ktoré   obec nie   je oprávnená uložiť a za   ktorých splnenie zodpovedá v zmysle ustanovení § 39 ods. 2 zákona o odpadoch sama.

Okrem toho z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch vyplýva, že   obec   je   povinná   zabezpečiť   zberné   nádoby,   ako   aj   priestor   pre   odovzdávanie odpadu.

Z ustanovenia   §   39   ods.   4   zákona   o odpadoch   taktiež   vyplýva,   že   obec   vo všeobecne záväznom nariadení ustanoví podrobnosti o spôsobe zberu komunálnych odpadov.

Vo   všeobecne   záväznom   nariadení   o nakladaní s   odpadmi   však   boli   inému subjektu uložené povinnosti, ktoré inému subjektu uložiť nemožno, pričom tieto má zabezpečiť   mesto   samo.   Žiadny   všeobecne   záväzný   právny   predpis   však nesplnomocnil obec na uloženie povinností, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

V právnom   štáte   podľa   názoru   navrhovateľa   tvorba   zákonov,   ale   aj   tvorba všetkých   všeobecne   záväzných   predpisov   vrátane   všeobecne   záväzných   nariadení orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku.

Ak   orgán   územnej   samosprávy   uplatní   svoju   právomoc   v nesúlade   s inými článkami ústavy, poruší tým aj článok 1. ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   ustanovenie   §   6   ods.   1 písm. b) a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 71 ods. 2 ústavy, s ustanoveniami § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, § 11 ods. 5 písm. a) zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch.

Ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   10.   júla   2002   predbežne prerokoval návrh navrhovateľa a podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ho prijal na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde bol primátor hlavného mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   výzvou   ústavného   súdu   požiadaný o predloženie vyjadrenia k predmetnému návrhu. Vo vyjadrení zo 14. augusta 2002 primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy J. M. uviedol:

„Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 ústavy,   podľa   ktorého   vo   veciach   územnej   samosprávy   a na   zabezpečenie   úloh vyplývajúcich   pre   samosprávu   zo   zákona   môže   obec   vydávať   všeobecne   záväzné nariadenia, a v čl. 71 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenie.

Predpokladom   efektívnej   ochrany   samostatnosti   obcí   pri   výkone   územnej samosprávy   je   vecné   vymedzenie   okruhu   otázok,   ktoré   patria   do   originálnej pôsobnosti obcí. Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov... upravuje samosprávu obce v ustanovení § 4 ods. 1, podľa ktorého obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky náležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, ktoré príkladným výpočtom uvádza úlohy, ktoré plní obec pri výkone obecnej samosprávy, upravuje okrem iného ako samosprávnu funkciu obce aj zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, medzi ktoré patrí i nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom.

Od 1. júla 2001 platí v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými   odpadmi   na   území   Slovenskej   republiky   nová   právna   úprava,   zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. januára 2002   sa   stal   účinný   zákon   č.   453/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon o obecnom zriadení, ktorý nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom zaradil medzi samosprávne funkcie obce.

Nariadenie,   ktoré   nadobudlo   účinnosť   1.   januára 2002   bolo prijaté   v súlade s citovanými predpismi.“

Podľa   primátora   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   z vyššie uvedeného   vyplýva,   že   navrhovateľova   námietka   nesúladu   ustanovení   všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi s čl. 71 ods. 2 ústavy a s § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, ako aj jeho poukázanie na právny názor z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 39/98 nie sú opodstatnené.

Citovaný   právny   názor   bol   vyslovený   pred   účinnosťou   zákona   č.   453/2001 Z.   z.,   ktorým   sa   mení a   dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb. o obecnom   zriadení v znení neskorších   predpisov   a menia a dopĺňajú sa   niektoré ďalšie   zákony   (ďalej   len   „zákon   č.   453/2001   Z.   z.“).   I z tohto   právneho   názoru vyplýva,   že   rozhodovanie   o odpadoch   na   území   mesta,   s výnimkou   komunálneho odpadu,   nie   je   plnením   úloh   samosprávy   obce.   Nesprávna   citácia   zo   strany navrhovateľa je podľa názoru primátora hlavného mesta účelová, lebo podstatným spôsobom mení jeho význam.

K tvrdeniu navrhovateľa, že napadnutými ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi sa prenášajú povinnosti vyplývajúce zo zákona pre obec   na   iné   subjekty,   primátor   uviedol,   že   zákon   o   odpadoch   pojem   nakladania s odpadmi upravuje v ustanovení § 2 ods. 5 ako zber odpadov, prepravu odpadov, zhodnocovanie   odpadov   a zneškodňovanie   odpadov   vrátane   starostlivosti   o miesto zneškodnenia.

V zmysle   §   2   ods.   8   zákona   o odpadoch   sa   za   zber   odpadov   považuje zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Zhromažďovanie   odpadov   podľa   §   2   ods.   9   zákona   o odpadoch   je   dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

V zmysle § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch je obci uložená povinnosť zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátene zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci   a zabezpečenia   priestoru,   kde   môžu   občania   odovzdávať   oddelené   zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu.

Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   obec   je   podľa   zákona   o odpadoch   povinná zabezpečiť zberné nádoby, prípadne priestor, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky   komunálnych   odpadov   v rámci   separovaného   zberu,   ale   nie   zabezpečovať čistotu okolo zberných nádob.

V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 39 ods. 4 zákona o odpadoch, podľa   ktorého   obec   upravuje   podrobnosti   o nakladaní   s komunálnymi   odpadmi a s drobnými   stavebnými   odpadmi   všeobecne   záväzným   nariadením,   v ktorom ustanoví najmä:

- podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálneho odpadu,

- podrobnosti o spôsobe separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálnych odpadov,

- podrobnosti o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi,

- miesto určenia na ukladanie týchto odpadov a na zneškodňovanie odpadov.

Ide   o demonštratívny   výpočet,   ktorý   uvádza,   čo   by   malo   byť   obsahom všeobecne záväzného nariadenia.

Vzhľadom na ústavné právo na samosprávu a účel zberu komunálneho odpadu, ktorý by mal byť prevádzkovaný tak, aby bol efektívny, je potrebné sprístupnenie miesta zberu. Bez jeho sprístupnenia nie je možné zabezpečiť prepravu komunálneho odpadu, ktorá predstavuje jednu zo základných povinností obce.

Právna opora pre povinnosti upravené v § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi vyplýva z § 4 ods. 3 písm. f) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v spojení s § 18 ods. 1 a 3, § 19 ods. 1 a s § 39 ods. 2 a 5 zákona o odpadoch a s čl. 68 ústavy.

S poukazom   na   vyššie   uvedené   je   primátor   hlavného   mesta   toho   názoru, že   tvrdený   rozpor   napadnutých   ustanovení   všeobecne   záväzného   nariadenia o nakladaní s odpadmi s ustanoveniami § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch je neopodstatnený.

Na základe uvedených skutočností navrhol primátor hlavného mesta Bratislavy návrhu   generálneho   prokurátora   na   vyslovenie   nesúladu   §   6   ods.   1   písm.   b)   a e) všeobecne   záväzného   nariadenia   o nakladaní   s odpadmi   s ústavou   a zákonmi Slovenskej republiky nevyhovieť.

II.

Hlavné   mesto   Slovenskej   republiky   Bratislava   vydalo   všeobecne   záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi. Podľa ustanovenia § 1 citované všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi   a s drobnými   stavebnými   odpadmi,   najmä   spôsob   zberu   a prepravy komunálneho   odpadu,   spôsob   nakladania   s jednotlivými   zložkami   triedeného komunálneho   odpadu   vrátane   starostlivosti   o miesto   určené   na   ukladanie a zneškodňovanie   komunálneho   odpadu   na   území   hlavného   mesta   Slovenskej republiky Bratislavy.

Všeobecne   záväzné   nariadenie   o nakladaní   s   odpadmi   ďalej   upravuje   práva a povinnosti   pôvodcu   komunálneho   odpadu,   povinnosti   správcu   nehnuteľnosti, povinnosti právnickej osoby a fyzickej osoby podnikajúcej na území hlavného mesta a povinnosti   oprávnenej   osoby   s cieľom   chrániť   životné   prostredie,   zdravie   ľudí a dodržiavať čistotu na území hlavného mesta.

Podľa ustanovenia § 6 platného všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi, ktoré upravuje povinnosti správcu nehnuteľnosti a podnikateľa, je správca povinný:

a) požiadať hlavné mesto o dostatočný počet kontajnerov alebo zberných nádob na vytriedené zložky zodpovedajúcich systému zberu alebo ich prenájom u oprávnenej osoby,

b) mimo dní odvozu zmesového odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 metrov vo všetkých smeroch,

c)   poskytnúť   pravdivé   a   úplné   informácie   súvisiace   s   nakladaním s komunálnymi   a drobnými   stavebnými   odpadmi   na   výzvu   kontrolných   orgánov uvedených   v   §   8   tohto   nariadenia   s uvedením   a zdôvodnením   spôsobu   využitia prípadne   zneškodnenia   komunálneho   odpadu   a s účtovným   dokladom   o prevzatí komunálneho odpadu oprávnenou osobou,

d)   umožniť   vstup   k stanovišťu   za   účelom   vyprázdňovania   zberných   nádob, kontajnerov,

e) vykonať nápravu uloženú kontrolným orgánom podľa § 8 tohto nariadenia.

Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.   12/2001   z 8.   novembra   2001   o nakladaní   s komunálnymi   odpadmi   a drobnými stavebnými   odpadmi   na   území   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   nadobudlo účinnosť   1.   januára   2002.   Toto   všeobecne   záväzné   nariadenie   bolo   doplnené všeobecne záväzným nariadením č. 3/2002 zo 14. marca 2002.

III.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi je právnym predpisom, ktorý ústavný súd môže preskúmať z hľadiska súladu s ústavou a zákonmi, ak dostane návrh od subjektu oprávneného návrh predložiť.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh generálny prokurátor.

Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Mestské   zastupiteľstvo   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy všeobecne záväzným nariadením o nakladaní s odpadmi uložilo povinnosti správcovi nehnuteľnosti a podnikateľovi, a to:

- mimo dní odvozu zmesového odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 m vo všetkých smeroch,

-   umožniť   vstup   k   stanovišťu   za   účelom   vyprázdňovania   zberných   nádob, kontajnerov.

Uvedené   povinnosti   sú   uložené   ustanovením   §   6   písm.   b)   a e)   citovaného všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

Z gramatického a logického rozboru tohto pokynu orgánu samosprávy vyplýva, že   bolo   uložené,   aby   mimo   dní   odvozu   správca   nehnuteľnosti   alebo   podnikateľ zabezpečoval vo vymedzenom priestore (3 m vo všetkých smeroch od stanovišťa) udržiavanie čistoty. Ide teda o povinnosť uloženú na čas mimo dní odvozu, čo možno považovať   za   temporálne   vymedzenie   povinnosti.   Z hľadiska   subjektov   povinnosti táto   bola   adresovaná   správcom   nehnuteľností   a   podnikateľom.   Ten   istý   okruh subjektov je povinný umožniť vstup k stanovišťu za účelom vyprázdňovania zberných nádob a kontajnerov.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 56/00 uviedol, že pokiaľ sa normotvornou činnosťou   obce   ukladajú   povinnosti   fyzickým   osobám   a právnickým   osobám,   aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 ústavy,   podľa   ktorého   každý   môže   konať,   čo   nie   je   zákonom   zakázané,   a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Tieto limity ústavy sa vzťahujú aj na normotvornú pôsobnosť obce vykonávanú podľa čl. 68 ústavy.

V tejto   časti   rozhodnutia   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   vyjadriť   sa   aj k otázke ukladania povinností vo všeobecne záväznom nariadení.

Podzákonné normatívne právne akty, vykonávacie právne predpisy, medzi ktoré bezpochyby patria   aj všeobecne záväzné nariadenia   vo   veciach   samosprávy   podľa čl.   68   ústavy,   musia   rešpektovať   ústavný   princíp   ukladania   povinností   uvedený v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy v medziach zákona (tiež v rámci alebo v rozsahu zákona).

Tento právny názor zohľadňuje tak legislatívne hľadiská tvorby práva, ako aj postavenie samosprávy a tvorbu jej legislatívy.

Pri   realizácii   ústavného   princípu   ukladania   povinností   zákonom   alebo   na základe   zákona,   v jeho   medziach   (a   pri   zachovaní   základných   práv   a slobôd)   pri vydávaní   všeobecne   záväzného   nariadenia   obecným   zastupiteľstvom   vo   veciach samosprávy obce (čl. 68 ústavy) musia byť rešpektované pri ukladaní povinností tieto podmienky:

a)   vydaniu   všeobecne   záväzného   nariadenia   musí   predchádzať   výslovné splnomocnenie   v zákone   adresované   obci   a zároveň   vymedzené   pôsobnosťou   vo veciach miestnej štátnej správy;

b) povinnosti uložené všeobecne záväzným nariadením musia byť v rozsahu (v rámci alebo medziach), ktorý ustanovil zákon.

Pokiaľ   sú   však   úlohy   miestnej   štátnej   správy   upravené   aj   v podzákonných právnych aktoch, musia byť povinnosti uložené vo všeobecne záväzných nariadeniach v súlade   aj   s nariadeniami   vlády   a so   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

c)   ústavný   imperatív   vyjadrený   v čl.   71   ods.   2   ústavy   a požadujúci,   aby všeobecne   záväzné nariadenie   (okrem   splnomocnenia)   bolo aj v medziach   zákona, znamená, že adresát (fyzická osoba alebo právnická osoba) nesmie mať stanovenú novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť.

Ústavný   súd   vo   veci   sp.   zn.   II.   ÚS   51/97   uviedol,   že   odchylná   úprava povinností   obce   previesť   vlastníctvo   bytu   doterajšiemu   nájomcovi   až   po   splnení ďalších   podmienok   ustanovených   vo   všeobecne   záväznom   nariadení   obce   nie   je v súlade   s ohraničením   normotvornej   právomoci   obce   a základnými   princípmi postavenia občana v právnom štáte, ktoré sú vyjadrené v čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ uviedol, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis vyhlasovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o   Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   v znení   neskorších   predpisov nesplnomocňuje obec na uloženie povinností, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

V tomto všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi sa však ukladajú povinnosti správcovi nehnuteľnosti, ktoré má v zmysle zákona plniť mesto samotné, a preto ich nemožno uložiť inému subjektu.

Podľa   navrhovateľa   v právnom   štáte   nielen   tvorba   zákonov,   ale   aj   tvorba všetkých   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   vrátane   všeobecne   záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku.

Podľa   názoru   primátora   hlavného   mesta   ustanovenie   §   4   ods.   3   zákona o obecnom   zriadení   upravuje   ako   samosprávnu   funkciu   obce   aj   zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, medzi ktoré patrí i nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom.

Všeobecne   záväzné   nariadenie   o nakladaní   s   odpadmi   realizuje   úlohy samosprávy obce pri nakladaní s komunálnym odpadom.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení môže obec vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 písm. a) zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestskému zastupiteľstvu je vyhradené uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach hlavného mesta a schvaľovať štatút.

Podľa   ustanovenia   §   39   ods.   2   zákona   o odpadoch   za   nakladanie s komunálnymi   odpadmi,   ktoré   vznikli   na   území   obce,   a s drobnými   stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 3 zákona o odpadoch je obec okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov

a) zabezpečiť alebo uložiť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov   v obci   a zabezpečenia   priestoru,   kde   môžu   občania   odovzdávať   oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu.

Senát   ústavného   súdu   v zhode   s ustanovením   §   4   ods.   3   písm.   f)   zákona č.   453/2001   Z.   z.   považuje   nakladanie   s komunálnymi   odpadmi   a drobnými stavebnými   odpadmi   za   vec   územnej   samosprávy   a nestotožňuje   sa   s názorom navrhovateľa,   že   ide   o výkon   úloh   miestnej   štátnej   správy,   teda   kompetenciu prenesenú na samosprávu.

Ústava v čl. 68 počíta s dvoma okruhmi samosprávnej pôsobnosti obce:

a) vo veciach územnej samosprávy (v rozsahu čl. 65 ods. 1 ústavy),

b) v zákonom uložených úlohách pre samosprávu (napr. ustanovenie § 39 ods. 2 zákona o odpadoch).

Novela   zákona   o obecnom   zriadení   v ustanovení   §   4   okrem   pôvodného demonštratívneho   výpočtu   samosprávnej   pôsobnosti   obce   v odseku   3   ustanovila v odseku 4 pravidlo, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávy pôsobnosti obce.

Normotvornú   pôsobnosť   obce podľa   čl.   68 ústavy   nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej   miere   na   úpravu   všetkých   spoločenských   vzťahov   existujúcich v územnom obvode obce. Normotvorná pôsobnosť obce podľa čl. 68 ústavy sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65 ods. 1 ústavy, teda vo veciach samosprávneho hospodárenia s vlastným majetkom a so svojimi   finančnými   prostriedkami   v spojení   s ustanovením   §   4   ods.   3   a 4   zákona o obecnom zriadení.

Do samosprávnej pôsobnosti obce patria všetky spoločenské vzťahy na území obce,   ktoré   sa   týkajú   samostatného   hospodárenia   obce   s vlastným   majetkom   a so svojimi finančnými prostriedkami a sú:

1. uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení,

2. zverené obciam osobitnými zákonmi (napr. zákonom o odpadoch),

3. negatívne vymedzené v § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého čo nie je zákonom na obec prenesené výslovne ako výkon určitých úloh miestnej štátnej správy, patrí do jej samosprávnej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu povinnosti ukladať zákonom alebo na základe   zákona,   v jeho   medziach   a pri   zachovaní   základných   práv   a slobôd vyplývajúceho z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, nemôže byť vo všeobecne záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone.

Nerešpektovanie   uvedeného   príkazu   ústavy   by   znamenalo   negáciu zvrchovanosti zákona, a tým popretie samotného princípu právneho štátu.

Pre rozhodnutie vo veci však nie je podstatné, či všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi bolo vydané vo veci územnej samosprávy podľa čl. 68 ústavy a § 4 v spojení s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení alebo či bolo vydané pri výkone štátnej správy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy a § 5 v spojení s § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Oba druhy realizácie samosprávnych všeobecne záväzných rozhodnutí musia pri ukladaní povinností rešpektovať ich zákonné medze, a to aj z hľadiska zákonnej úpravy   povinnostných   subjektov.   Z čl.   13   ods.   1   písm.   a)   ústavy   vyplýva, že povinnosti možno ukladať len v medziach zákona.

Keďže vo veciach samosprávnej pôsobnosti obce podľa čl. 68 ústavy v spojení s čl. 65 ods. 1 ústavy a § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení je vydaný zákon, nemôže obec   všeobecne   záväzným   nariadením   v danej   samosprávnej   pôsobnosti   ukladať povinnosti nové nad rámec zákona.

Z uvedeného možno urobiť záver, že ak všeobecne záväzné nariadenie prekročí medze zákona, bude síce, podľa druhu pôsobnosti obce, porušením čl. 68 alebo čl. 71 ods. 2 ústavy, ale vždy len v spojitosti s porušením čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.

Z definície   nakladania   s odpadmi   (komunálnymi   aj   drobnými   stavebnými), ktoré   vznikli   na   území   obce,   obsiahnutej   v   §   2   zákona   o odpadoch   vyplýva, že   obsahom   pojmu   nakladanie   s odpadmi   je   zber   odpadov,   ich   preprava, zhodnocovanie   odpadov,   zneškodňovanie   odpadov   vrátane   starostlivosti   o miesta zneškodňovania.

Zber   odpadov   je   podľa   zákonnej   definície   (§   2   ods.   8   zákona o odpadoch) zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Držiteľom odpadu je pôvodca   odpadu   alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorých sa odpad nachádza.

Zhromažďovanie odpadov je podľa zákona o odpadoch (§ 2 ods. 9) dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

Podľa   §   39   ods.   2   zákona   o odpadoch   obec   zodpovedá   za   nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na jej území.

Pôvodcom   odpadu   je   podľa   §   2   ods.   2   zákona   o odpadoch   „každý,   koho činnosťou odpad vzniká...“.

Zákon   o odpadoch   v ustanovení   §   39   ods.   5   uložil   povinnosti   pôvodcom komunálnych   odpadov   a drobných   stavebných   odpadov   tak,   že   sú   povinní   s nimi nakladať alebo inak zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce. Pôvodcovia odpadov sú predovšetkým povinní:

a) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,

b) ukladať komunálne odpady   alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady   na   účely   ich   zberu   na   miesta   určené   obcou   a do   zberných   nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Nadväzne na túto zákonnú úpravu má pôvodca komunálneho odpadu v § 5 ods.   2   písm.   i)   všeobecne   záväzného nariadenia   uloženú   povinnosť   neznečisťovať stanovište a okolie.

Zákon   stanovil   za   zber,   prepravu   a zneškodnenie   komunálnych   a drobných stavebných odpadov miestny poplatok, ktorý obci platí pôvodca odpadu (§ 39 ods. 6 zákona o odpadoch).

Obec   môže   na   tieto   činnosti   uzavrieť   zmluvu   s iným   subjektom, ak nezabezpečuje túto činnosť sama.

Obsahom pojmu nakladanie s odpadom je aj povinnosť udržiavať čistotu na stanovišti   a v jeho   okolí.   Za   nesplnenie   tejto   zákonnej   povinnosti   zodpovedá   obec a pôvodca odpadu, a nie správca nehnuteľnosti.

Pôvodca   odpadu   je   povinný   nakladať   s odpadom   v súlade   s   §   39   ods.   5 všeobecne záväzného nariadenia, a preto má tiež povinnosť neznečisťovať stanovište a okolie.

Aby obec mohla svoju povinnosť týkajúcu sa čistoty na stanovišti splniť, zákon jej vytvára tieto podmienky: možnosť zmluvného zverenia tejto starostlivosti iným subjektom, možnosť vyberania miestnych poplatkov, ako aj možnosť ukladania, resp. možnosť prejednávania priestupkov v odpadovom hospodárstve.

V zmysle zákona o odpadoch obec realizuje sama alebo prostredníctvom iného subjektu (na základe zmluvy) nakladanie s odpadmi, ich zber, ich zhromažďovanie, ako aj dočasné uloženie na určených stanovištiach pred ďalším nakladaním s nimi vrátane udržiavania čistoty na stanovišti, a to nielen v čase odvozu, ale aj v čase mimo odvozných dní. Za tieto činnosti ukladá miestne poplatky a porušenie týchto zákonom určených pravidiel môže aj sankcionovať (§ 80 zákona o odpadoch).

O stanovišti zberu nerozhoduje správca nehnuteľnosti, ale obec (§ 39 ods. 4 zákona   o odpadoch).   Obec   má   kontrolné   mechanizmy   (mestská   polícia,   poverení zamestnanci), ktoré umožňujú kontrolu čistoty v meste. Za porušenie môže ukladať sankcie.

Zodpovednosť za udržiavanie čistoty v obci je podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení zverená obci. Táto skutočnosť nezbavuje fyzické osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   sú   pôvodcami   komunálneho   odpadu   alebo drobného stavebného odpadu alebo s ním nakladajú, povinnosti, aby neznečisťovali stanovište a okolie. V opačnom prípade môže nastúpiť sankčný systém zo strany obce. Pôvodca odpadu má individuálnu povinnosť neznečisťovať stanovište (§ 39 ods. 5 zákona   o odpadoch)   tým,   že   sa   podriadi   zákonnému   režimu   upravenému   v tomto ustanovení.

Pojem   nakladanie   s odpadmi   v sebe   implicitne   zahŕňa   aj   činnosť,   ktorou   je udržiavanie čistoty na stanovišti.

Obec však vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi rozdelila túto povinnosť na dni odvozu, počas ktorých za ňu zodpovedala sama, a na obdobie mimo dni odvozu s tým, že určila aj vzdialenosť, a to 3 metre vo všetkých smeroch; t.   j.   v dňoch   mimo   odvozu   odpadu   uložila   správcovi   nehnuteľnosti   povinnosť udržiavať čistotu na stanovišti a v okolí 3 m vo všetkých smeroch.

Vo   všeobecne   záväznom   nariadení   o nakladaní   s   odpadmi   sa   tak   ukladajú povinnosti, ktoré inému subjektu možno uložiť len v medziach zákona, pričom tieto povinnosti má podľa zákona (resp. medze v ňom uvedenej) plniť obec sama.

Mestské   zastupiteľstvo   ako   orgán   územnej   samosprávy   hlavného   mesta Slovenskej   republiky   Bratislavy   uplatnilo   svoju   právomoc   podľa   čl.   68   ústavy spôsobom odporujúcim zákonom, čím porušilo aj čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 ústavy.

Povinnosť uložená správcovi stanovišťa, aby v určené dni (mimo dní odvozu) zabezpečoval udržiavanie čistoty stanovišťa, je povinnosť nad rámec zákonnej úpravy.

K namietanému nesúladu § 6 ods. 1 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi ústavný súd vyslovil právny názor, že uvedené ustanovenie ukladajúce povinnosť správcovi nehnuteľnosti umožniť vstup na stanovište za účelom vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov je v súlade so zákonom o odpadoch.

Navrhovateľ neuviedol žiadny argument, ktorým by odôvodnil svoj návrh na vyslovenie nesúladu citovaného ustanovenia s ústavou a so zákonom o odpadoch.

Pojem stanovište je definovaný v § 2 ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní   s   odpadmi:   „Stanovište   zbernej   nádoby   alebo   kontajnera   (ďalej   len „stanovište“) je miesto vyhradené na umiestnenie zbernej nádoby alebo kontajnera, ktoré vyhovuje hygienickým, estetickým a protipožiarnym požiadavkám.“

Ak má obec:

a) zákonnú povinnosť nakladať s komunálnymi odpadmi (§ 39 ods. 2 zákona o odpadoch) a súčasťou tejto povinnosti je aj povinnosť udržiavať čistotu na stanovišti a jeho okolí,

b) zákonnú povinnosť zavedením vhodného zberu odpadov zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území... (podľa § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch), musí   mať   aj   právo   prístupu   na   stanovište,   aby   mohla   (obec)   uvedené   zákonné povinnosti (čistota na stanovišti, preprava odpadov...) splniť. Právu obce na prístup na stanovište zodpovedá povinnosť správcu nehnuteľnosti umožniť prístup na stanovište za účelom vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov.

Preto ústavný súd v tejto časti návrhu generálneho prokurátora, pokiaľ namietal aj nesúlad ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi s článkami ústavy a zákonmi Slovenskej republiky, nevyhovel.

Podľa   čl.   125   ods.   3   ústavy   ak   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného   súdu   uviesť   ich   do   súladu   s ústavou,   s ústavnými   zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide   o predpisy   uvedené   v odseku   1   písm.   b)   a c),   aj   s inými   zákonmi,   a ak   ide o predpisy   uvedené   v odseku   1   písm.   d),   aj   s nariadeniami   vlády   a so   všeobecne záväznými   právnymi   predpismi   ministerstiev   a ostatných   orgánov   štátnej   správy. Ak tak neurobia, také predpisy ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003