SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 10/2015-56
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuRudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhospoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31,Trnava, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, pre porušenie základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitrav konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98)takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovaniejeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98) p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 163/2008konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov),na účet spoločnosti PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 10/2015-37 zo 14. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98).
Sťažovateľ, ktorý je odporcom v napadnutom konaní o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), namieta postup okresného súdu, ktorýpovažuje za nezákonný a spôsobujúci zbytočné prieťahy a predlžovanie právnej neistotyúčastníkov konania.
V sťažnosti k tomu uvádza: „V danom prípade sa odporca domáha už vyše 15 rokov ochrany svojho práva, ktoré bolo však medzitým právoplatne prejudikované pred cca 8,5 rokmi. Súd minimálne 68 mesiacov riadne nekoná, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, po vrátení predbežnej otázky na nové konanie o tejto nekonal vôbec, 68 mesiacov ignoruje prekážku konania - prekážku raz rozhodnutej veci, podmienky konania neskúmal vôbec, a to ani na námietku účastníka konania, ale ani o vykonaní navrhovaného dôkazu nerozhodol, ani neuviedol, či tento dôkaz vykoná alebo nevykoná (§ 120, 118 O. s. p.). Tým, že toto neurobil, následne (o zbytočných 5 rokov a osem mesiacov neskôr) vykonáva nadbytočné a nehospodárne znalecké dokazovanie.
Uvedený postup súdu jednoznačne spôsobil prieťahy v konaní, a to v trvaní minimálne 5 rokov a 8 mesiacov, nehovoriac o tom, že účastníkom konania spôsobuje po celý tento čas zbytočné trovy konania (trovy právneho zastúpenia, trovy vyhotovovania znaleckého posudku), bez právneho dôvodu obmedzil vlastnícke právo sťažovateľa k nehnuteľnosti, ktorú nadobudol po zrušení BSM a o ktorej nebolo pochýb, že do BSM nepatrí, narušil medziľudské vzťahy sťažovateľa, keďže nehnuteľnosti, ktoré dal súd oceňovať po 15 rokoch sú vo vlastníctve tretích osôb, ktoré sa dostali do právnej neistoty...
Postup okresného súdu nemožno hodnotiť ako sústredený a efektívny, pretože, ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, napriek tomu, že Najvyšší súd vrátil na nové konanie aj konanie o predbežnej otázke, súd od 9. 9. 2008 o predbežnej otázke nezačal konanie vôbec, nielenže nevykonal dokazovanie podľa návrhu odporcu, hoci to bolo potrebné na zistenie procesných podmienok konania, ale ani sa k navrhovanému dokazovaniu nijako nevyjadril, ani o ňom nerozhodol, pričom navrhované dokazovanie bolo absolútne nenáročné, bez časového a finančného zaťaženia účastníkov konania, ale mohlo zabrániť nadbytočnému finančne a časovo náročnému dokazovaniu (znaleckým posudkom).
Keďže súd na moje návrhy, podnety a námietky nereaguje vôbec, cítim sa ponížený ale hlavne bezmocný.
Som si vedomý toho, že konkrétne z dôvodu raz rozhodnutej veci sa budem môcť domáhať svojho práva na Ústavnom súde SR po právoplatnom skončení veci, ale kým by som sa mohol obrátiť na ÚS SR, prešlo by cca ďalších minimálne 5 až 10 rokov protizákonného konania. Aj keď verím, že v konečnom dôsledku, sa musí naplniť existujúce právo, domnievam sa, že v právnom štáte nie je možné pripustiť, aby vo veci, ktorá mala byť bezodkladne ukončená z dôvodu negatívnej procesnej podmienky, prebiehalo konanie ďalšie desaťročie, pričom vznikajú vysoké škody na majetku, ako aj nemajetková ujma všetkým účastníkom konania ako aj dotknutým subjektom.
Nijakým iným spôsobom, ako touto ústavnou sťažnosťou neviem dosiahnuť nápravu v konaní a zabrániť tak ďalším prieťahom v konaní, vzniknutých a naďalej hroziacich na základe toho, že:
• Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil na nové konanie aj konanie o predbežnej otázke, ale zákonná sudkyňa o predbežnej otázke od 9. 9. 2008 nezačala konanie vôbec, • neskúmania podmienok konania v novom konaní od 9. 9. 2008, a následne ani na námietku účastníka konania vznesenú písomným podaním zo dňa 4. 4. 2011, doručeným súdu dňa 18. 4. 2011,
• z dôvodu nerozhodnutia o návrhoch na vykonanie dokazovania navrhnutých prvý raz písomným podaním zo dňa 4. 4. 2011, doručeným súdu dňa 18. 4. 2011,
• vydávaním nedôvodných a nezákonných predbežných opatrení na majetok sťažovateľa, ktorý napr. ani do BSM nikdy nepatril, ako aj bez iného právneho dôvodu, • odročením pojednávania na neurčito, za účelom vypracovania znaleckých posudkov ohľadom ocenenia nehnuteľností a ustanovenie znalca na odhad nehnuteľností až o viac ako 2 roky,
• vykonávaním nadbytočných dôkazov, avšak minimálne dokázateľne predčasných, nakoľko nebolo konané o predbežnej otázke (znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľností)
• nedostatočným označením nehnuteľností patriacich do BSM v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, čo malo za následok nesprávny znalecký posudok.“
Sťažovateľ využil možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa § 62ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú podal 24. februára 2014predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnostisp. zn. Spr. 1928/2014 z 24. marca 2014 vyhodnotila jeho sťažnosť ako neprípustnú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jehosťažnosti takto rozhodol:
„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008, porušil základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aby bola vec sťažovateľa spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná.
2. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- € na účet právneho zástupcu sťažovateľa Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., vedený ⬛⬛⬛⬛,
, do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy konanie vo výške 1 522,97 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., vedený ⬛⬛⬛⬛,
, do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Nitra, aby vo veci bezodkladne konal v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, s rešpektovaním čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tak, aby odstránil existujúci protiprávny stav tým, že:
• bez zbytočných prieťahov preskúma podmienky nového konania, pri existencii neodstrániteľnej negatívnej podmienky konania konanie bez meškania zastaví,
• v prípade splnenia podmienok konania, začne najskôr konanie o predbežnej otázke, • zdrží sa nariadenia vykonávania dôkazov, ako aj konania o vyporiadavanie majetku v BSM, o ktorých dôvodnosti bude možné rozhodnúť až po ukončení dokazovania o predbežnej otázke,
• dôkazy bude vykonávať sústredene a efektívne, bez pochybení a s dôrazom na čo najrýchlejšie odstránenie stavu právnej neistoty.“
Ústavnému súdu bolo 24. júna 2014 doručené doplnenie sťažnosti, v ktorej sasťažovateľ vyjadril k odpovedi predsedníčky krajského súdu na jeho žiadosť o prešetrenievybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu sp. zn. Spr 1928/2014z 24. marca 2014. Predsedníčka krajského súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr 3018/14z 21. mája 2014 považovala žiadosť sťažovateľa za neopodstatnenú. Všeobecné súdyzhodnotili obsah jeho sťažnosti a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti ako namietanieprocesného postupu súdu, preskúmanie ktorého nie je v kompetencii predsedu súdu.Sťažovateľ vo svojom vyjadrení dôrazne odmieta, že by jeho sťažnosť smerovala proti tomu,že súd nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Vo vyjadrení uvádza, že „Moja sťažnosť smerovala proti tomu, že súd riadne nekoná, o návrhoch vôbec nerozhodol, moje návrhy ignoroval, neskúmal podmienky konania a ak aj nejaký úkon urobil, jeho činnosť je nesústredená a neefektívna o odročovaniach bez preukázateľného dôležitého právneho dôvodu a v akých časových odstupoch ani nehovoriac.“.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr 1348/14 doručeným ústavnému súdu 19. decembra 2014. Podpredsedníčkaokresného súdu sa v ňom vyjadrila k jednotlivým námietkam sťažovateľa – o neskúmanípodmienok konania, nerozhodnutí o predbežnej otázke a zbytočnom rozsahu vykonávanéhodokazovania, o vydávaní nedôvodných predbežných opatrení, o prieťahoch pri stanoveníznalca a o nedostatočnom označení nehnuteľnosti v uznesení o znaleckom dokazovaní.Narušenie plynulosti konania pripustila pri ustanovovaní znalca, jednoznačne sak opodstatnenosti sťažnosti ani k celkovej dĺžke namietaného konania nevyjadrila. Sudkyňakonajúca vo veci vo svojom vyjadrení uviedla, že skutočnosť, že konanie prebieha dlho, „je zapríčinené správaním odporcu ohľadom nerešpektovania pokynu súdu, nakoľko pri vysporadúvaní BSM je potrebné podrobne zistiť masu a rozsah BSM, pričom odporca dodnes k uvedeným skutočnostiam neuviedol svoje stanovisko...“. K veci dodala,že vykonáva úkony tak, ako jej je to časovo umožnené, vzhľadom na vysoko vzrastajúcinápad agendy PaNc, ktorú vykonávala popri agende C v období od septembra 2011do septembra 2013.
Podpredsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovateľ vyjadrili súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasomúčastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17C/163/08 (pôvodne sp. zn. 16 C 373/98) priebeh a stav konania. Zo súdneho spisu ústavnýsúd zistil tieto skutočnosti:
Súdne konanie začalo 22. decembra 1998 doručením návrhu o vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva na okresný súd, kde bola veci pridelenásp. zn. 16 C 373/98. O zrušení BSM za trvania manželstva právoplatne rozhodolokresný súd rozsudkom č. k. 25 C/156/98-10 zo 6. augusta 1998. Manželstvo účastníkovkonania bolo rozvedené rozsudkom č. k. 15 C 26/99-42 z 11. februára 2000. Stanoviskoodporcu (sťažovateľa) k návrhu bolo súdu doručené 6. apríla 2000, prílohy k vyjadreniu11. apríla 2000.
Okresný súd stanovil termín prvého pojednávania na 12. apríl 2000 (takmer roka 3 mesiace po doručení návrhu na začatie konania). Pojednávanie, ktorého sa zúčastnilalen právna zástupkyňa odporcu (právny zástupca navrhovateľky sa ospravedlnilpre práceneschopnosť), súd odročil na 2. jún 2000.
Pojednávanie konané 2. júna 2000 bolo odročené na 22. september 2000 pre účelyzistenia stavu konania vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu sťažovateľom.Uvedené konanie bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajnéhozboru v Nitre sp. zn. OKÚV-20/20-NR-2000 PR z 31. júla 2000 odložené.
Ďalšie pojednávanie (22. septembra 2000) bolo odročené na 2. november 2000pre účely doplnenia dôkazov. Z nariadeného pojednávania sa ospravedlnil právny zástupcanavrhovateľky z dôvodu krátkosti času na oboznámenie sa so spisovým materiálom.Za prítomnosti odporcu sa pojednávanie odročilo na 16. január 2001. Z tohto pojednávaniasa právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil pre chorobu. Za prítomnosti právnejzástupkyne odporcu bolo pojednávanie odročené na 6. marec 2001.
Z ďalšieho nariadeného pojednávania (6. marec 2001) sa právny zástupcanavrhovateľky ospravedlnil z dôvodu jeho liečenia v zahraničí. Pojednávanie za prítomnostiprávnej zástupkyne odporcu bolo odročené na 10. máj 2001.
Dňa 4. mája 2001 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na nariadeniepredbežného opatrenia „na zablokovanie majetku“, ktorý je predmetom tohto konania.Dňa 10. mája 2001 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právnehozástupcu navrhovateľky pre chorobu. Pojednávanie 10. mája 2001 za prítomnosti právnejzástupkyne odporcu bolo odročené na 21. jún 2001.
Dňa 14. mája 2001 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami.
Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-79 z 21. mája 2001 vydal predbežnéopatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami. Proti tomuto rozhodnutiupodal odporca 31. mája 2001 odvolanie.
Dňa 19. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcunavrhovateľky z neúčasti na pojednávaní stanovenom na 21. jún 2001 z dôvodu jeholiečenia v zahraničí a 20. júna 2001 ospravedlnenie navrhovateľky z neúčastina pojednávaní z dôvodu jej práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na 21. jún 2001bolo za prítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne odročené na neurčito.
Vec bola 24. júla 2001 predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktorýju listom sp. zn. 8 Co 305/01 z 31. júla 2001 obratom vrátil okresnému súdu ako predčasnepredloženú z dôvodu zistených procesných nedostatkov.
Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-101 z 21. septembra 2002 rozhodolo úprave výroku uznesenia č. k. 16 C 373/98-79 z 21. mája 2001 o vydaní predbežnéhoopatrenia a uznesením č. k. 16 C 373/98-103 z 19. novembra 2001 rozhodol o opravedátumu. Vec bola opätovne zaslaná krajskému súdu 20. decembra 2001.
Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 5014/01-107 z 28. februára 2002 rozhodol o zmenenapadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 22. október 2002. Z neúčasti na pojednávaní saospravedlnila navrhovateľka z dôvodu vypovedania plnej moci právnemu zástupcovi.Pojednávanie za prítomnosti právnej zástupkyne odporcu bolo odročenéna 5. december 2002. Aj toto pojednávanie (za prítomnosti odporcu a jeho právnejzástupkyne) bolo odročené pre neprítomnosť navrhovateľky, ktorá sa ospravedlnilaz dôvodu, že „v súčasnej dobe preberá moje zastupovanie nový právny zástupca“.Dňa 10. februára 2003 bol okresnému súdu prostredníctvom novej právnejzástupkyne navrhovateľky doručený návrh navrhovateľky na pripustenie zmeny (rozšírenia)pôvodného návrhu na určenie, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená účastníkmi16. októbra 1998 je neplatná.
Dňa 12. februára 2003 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesenímpripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky; pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkova ich právnych zástupcov bolo odročené na 2. apríl 2003 pre účely doplnenia dokladomz katastra nehnuteľností. Doklady zo Správy katastra Nitra boli súdu doručené7. marca 2003.
Dňa 1. apríla 2003 okresný súd zrušil termín pojednávania stanovenéhona 2. apríl 2003 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 26. mája 2003 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov konaniaa ich právnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 18. august 2003 pre účely výsluchusvedkov a pripojenia súvisiacich spisov.
Ďalšie nariadené termíny pojednávania (8. augusta 2003 a 22. októbra 2003) okresnýsúd zrušil z dôvodu čerpania dovolenky a z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 25. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým zakáže navrhovateľke používať osobné motorové vozidlo.Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-201 zo 7. januára 2004 vydal predbežnéopatrenie, ktorým zakázal navrhovateľke používať osobné motorové vozidlo. Proti tomutorozhodnutiu podala navrhovateľa 23. januára 2004 odvolanie.
Dňa 29. januára 2004 bola vec predložená krajskému súdu. Krajský súd uznesenímč. k. 9 Co 28/2004-318 z 27. februára 2004 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňapotvrdil s tým, že odporca je povinný podať žalobu o vydanie osobného motorovéhovozidla.
Dňa 20. októbra 2004 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov a ichprávnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 8. december 2014 pre účely predloženiapísomností navrhovateľkou.
Z pojednávania stanoveného na 8. december 2004 sa ospravedlnil právny zástupcanavrhovateľky z dôvodu súrneho obchodného jednania. Pre neúčasť účastníkov aj ichprávnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na 9. február 2005. Z tohto pojednávaniasa ospravedlnila právna zástupkyňa odporcu z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.Pojednávanie (za prítomnosti oboch účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľky) boloodročené na 30. marec 2005 pre účely pripojenia súvisiacich spisov a výsluchu svedkov.Pojednávanie konané 30. marca 2005 (za prítomnosti účastníkov a právneho zástupcunavrhovateľky bolo odročené na 4. apríl 2005 pre účely vyhlásenia rozsudku.
Na pojednávaní konanom 4. apríla 2005 okresný súd vyhlásil rozsudokč. k. 16 C 373/98-388, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. Proti tomuto rozsudku podalanavrhovateľka 8. júna 2005 odvolanie.
Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-403 z 12. júla 2005 konanie o odvolanínavrhovateľky zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie.Po zaplatení súdneho poplatku (28. júla 2005) okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-407z 1. augusta 2005 predchádzajúce uznesenie zrušil.
Dňa 23. augusta 2005 bola vec predložená krajskému súdu. Odvolací súd vo vecinariadil pojednávanie na 20. september 2006, na ktorom odvolací súd rozsudkomč. k. 5 Co 197/2005-426 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sazamietnutia návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSMzmenil tak, že určil, že táto je neplatná; vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhuna vyporiadanie BSM napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátilna ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odporca 4. decembra 2006 dovolanie.Dňa 20. decembra 2006 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“), ktorý ju listom sp. zn. 3 Cdo 334/2006 z 22. januára 2007obratom vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú z dôvodu zistených procesnýchnedostatkov.
Dňa 1. februára 2007 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým by zakázal ⬛⬛⬛⬛ a nakladať s nehnuteľnosťami. Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-451 z 1. marca 2007návrh navrhovateľky zamietol.
Dňa 1. marca 2007 bola vec opätovne predložená najvyššiemu súdu.Dňa 27. júna 2008 boli najvyššiemu súdu prostredníctvom právnej zástupkyneodporcu doručené kúpne zmluvy o predaji nehnuteľností a rozhodnutia Správy katastraNitra o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 53/2007 z 30. júla 2008 napadnutý rozsudokodvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že dohodaje neplatná, a rozsudok okresného súdu v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na určenieneplatnosti dohody, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšiekonanie.
Vec bola 19. augusta 2008 preradená pod nové číslo do senátu 17 C a ďalej vedenápod sp. zn. 17 C 163/08.
Dňa 10. októbra 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 8. december2008. Okresnému súdu bola 4. decembra 2008 doručená žiadosť právnej zástupkyneodporcu o zrušenie pojednávania stanoveného na 8. december 2008 z dôvodupráceneschopnosti odporcu pre operáciu s oznámením, že odporca trvá na osobnej účastina pojednávaní. Pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov konania (právny zástupcanavrhovateľky sa ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní) bolo odročené na23. február 2009, podobne pre neprítomnosť účastníkov konania bolo odročené ajpojednávanie z 23. februára 2008 na 15. apríl 2009 (t. j. viac ako s jednoročným odstupom).Z dôvodu pridelenia zákonnej sudkyne na krajský súd okresný súd tento termín zrušila nový termín bol určený na 19. júl 2010. Vo veci sa nekonalo od 23. februára 2008do 19. júla 2010.
Dňa 19. júla 2010 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov aj ichprávnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 4. október 2010 z dôvodu možného uzavretiamimosúdnej dohody. Na ďalšom pojednávaní 4. októbra 2010 však účastníci oznámili, žemimosúdnu dohodu neuzavreli. Pojednávanie bolo odročené na 19. november 2010pre účely doplnenia dôkazov – súpisu majetku aktív a pasív účastníkov.
Dňa 19. novembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. január2011 s tým, že odporca „sa v lehote 30 dní vyjadrí k položkám“.
Dňa 14. decembra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcuk pojednávaniu konanému 19. novembra 2010.
Dňa 7. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcuz neúčasti na pojednávaní stanovenom na „18. 1. 2011“ kvôli „zmene v pracovnom rozvrhu“. Na ďalšom pojednávaní 28. januára 2011 za neprítomnosti účastníkov konaniabolo odporcovi adresované upozornenie na možnosť uloženia poriadkovej pokuty,resp. predvedenia na pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na 4. apríl 2011.
Dňa 8. marca 2011 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na obstaranielistinného dôkazu – kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti navrhovateľkou.
Dňa 4. apríla 2011 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov konania,ktoré bolo odročené na 1. jún 2011 s tým, že „v lehote 15 dní sa odporca vyjadrí k jednotlivým položkám zo zápisnice... zo dňa 19. 11. 2010“.
Dňa 18. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcuk pojednávaniu konanému 4. apríla 2011, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie.
Dňa 5. mája 2011 bol okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcunavrhovateľky doručený návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým byzakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami.
Dňa 1. júna 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účelyvypracovania znaleckých posudkov týkajúcich sa ocenenia nehnuteľností ku dňu zánikuBSM a ku dňu vyporiadania BSM.
Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008-560 z 1. júna 2011 zakázal odporcovinakladať s nehnuteľnosťami. Proti tomuto rozhodnutiu sa odporca odvolal.
Vec bola krajskému súdu predložená 27. februára 2012. Krajský súd uznesenímč. k. 25 Co 62/2012-589 z 26. marca 2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniltak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 27. júna 2012 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyžiadanie spisov z katastranehnuteľností a zistenie informácií o stave pôžičky zo ⬛⬛⬛⬛ ; tieto boliokresnému súdu predložené 25. júla 2012 a 30. júla 2012.
Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008-712 zo 17. júna 2013 ustanovil znalca ⬛⬛⬛⬛ ako znalca z odboru stavebníctva odvetvia odhadu hodnotynehnuteľností na účel vypracovania znaleckého posudku (dva roky po odročení veciz dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania). Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca10. júla 2013 odvolanie, ktoré doplnil 29. júla 2013.
Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 303/2013-755 z 30. septembra 2013 odvolanieodporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania odmietol.Dňa 20. decembra 2013 sa na okresný súd dostavil znalec a prevzal súdny spispre účely vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 7. januára 2014 bol okresnému súdu doručený opätovný návrh odporcuna vykonanie dôkazu a námietka neodstrániteľnej prekážky konania.
Dňa 23. januára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vykonaniedôkazu znaleckým dokazovaním.
Dňa 30. januára 2014 znalec predložil znalecký posudok č. 1/2014z 27. januára 2014.
Dňa 24. februára 2014 bol okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcuodporcu doručený návrh na zastavenie konania o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSMa návrh na zamietnutie návrhu na vyporiadanie BSM.
Dňa 10. marca 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok právnym zástupomúčastníkov, aby sa k nemu vyjadrili, čo odporca urobil 27. marca 2014 a navrhovateľka7. apríla 2014, pričom okresnému súdu oznámila, že znalecký posudok nezahŕňalnehnuteľnosť zapísanú na LV č., preto je potrebné znalecké dokazovanie doplniť.Dňa 16. júla 2014 okresný súd stanovil termín pojednávania na 20. október 2014.Dňa 20. októbra 2014 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 26. január 2015 pre účely doplnenia znaleckého posudku, pričom odporcovi boloopätovne uložené vyjadriť sa „k hnuteľným veciam podľa zápisnice 19. 11. 2010“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanieich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňujepri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanieo návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie o tejtootázke nie je právne zložité a metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnychpredpisoch (Občiansky zákonník), ako aj v procesných (Občiansky súdny poriadok). Súdysa tiež môžu opierať o dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov.
Ústavný súd však uznáva, že takéto spory môžu byť náročné na dokazovanie(skutková zložitosť), pričom v posudzovanom prípade súdy nielen zisťovali okruh vecípatriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a ichhodnotu ku dňu zániku manželstva, ale museli zohľadňovať aj ďalšie okolnosti vrátaneposúdenia dohody o vyporiadaní BSM.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktoréhoústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočnýmprieťahom. V správaní sťažovateľa, ktorý je v procesnom postavení odporcu, ústavný súdkonštatoval isté skutočnosti, ktoré mohli viesť k spomaleniu posudzovaného konania, najmänedostatok súčinnosti pri odpovedi na výzvu súdu, aby poskytol požadované vyjadrenie.Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy, že v danom prípade ide o spor, v ktorom jekaždý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsiliena súčinnosť s vo veci konajúcim súdom tak, aby mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúťv súlade so zákonom.
V súvislosti s účasťou sťažovateľa na nariadených pojednávaniach ústavný súd zistil,že na pojednávaniach 12. apríla 2000, 16. januára 2001, 6. marca 2001, 10. mája 2001a 22. októbra 2002 sa síce nezúčastnil, bol však zastúpený svojou právnou zástupkyňou.V uvedených termínoch však je evidovaná neúčasť aj na strane navrhovateľky, spravidlapre chorobu jej právneho zástupcu. Podobne po ospravedlnení právneho zástupcunavrhovateľky sa na pojednávaní nariadenom na 8. december 2004 nezúčastnil nikto.Z pojednávania nariadeného na 8. december 2008 sa sťažovateľ ospravedlnil pre chorobua z pojednávania nariadeného na 18. január 2011 sa ospravedlnil pre zmenu v pracovnomrozvrhu. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa ospravedlnila kvôli kolízii pojednávaní dvakrát,zo spisu však nevyplynulo, žeby táto skutočnosť bola dôvodom odročenia pojednávania.
K predĺženiu konania prispelo aj to, že účastníci konania využívali na obranu svojichpráv procesné prostriedky, ktoré im náš právny poriadok poskytuje. V dôsledku procesnejaktivity sťažovateľa (návrh na nariadenie predbežného opatrenia, opravné prostriedky protiprocesným rozhodnutiam, ako aj meritórnym rozhodnutiam, návrh na vykonanie dôkazua na doplnenie znaleckého dokazovania, návrh na zastavenie konania) sa musel okresný súds týmito procesnými návrhmi kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo vplyv na dĺžkunapadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcujudikatúru, podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismina uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženiepriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom súzbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonovjeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vysloveniezbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konala rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).
Ústavný súd však po posúdení správania sa sťažovateľa konštatuje, že celkovo jehosprávanie nebolo takého charakteru, aby podstatnou mierou prispelo k predĺženiuposudzovaného konania. Nedostatočnú súčinnosť však zohľadnil pri stanovení primeranéhofinančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 17 C 163/2008. Na základe prehľadu úkonov v danej veci ústavný súdkonštatuje, že toto konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou.Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 22. decembra 1998, prvý termínpojednávania však stanovil okresný súd až na 12. apríl 2000. V ďalšej fáze konania (najmäv období od 22. septembra 2000 do 12. februára 2003, v menšom rozsahu aj v neskoršomobdobí) okresný súd síce nariaďoval pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahubez ďalšieho odročoval (spravidla pre neprítomnosť navrhovateľky a práceneschopnosť jejprávneho zástupcu) a vec meritórne neposudzoval. O nesústredenom postupe okresnéhosúdu svedčí skutočnosť, že toleroval žiadosti účastníkov o odročovanie pojednávaní.Z uvedeného vyplýva, že v priebehu konania a pri vykonávaní jednotlivých úkonova pojednávaní sa okresný súd neriadil dôsledne princípmi vyplývajúcimi z Občianskehosúdneho poriadku.
Ústavný súd konštatuje neefektívny a nesústredený postup okresného súduaj pri ďalších činnostiach, napr. pri predkladaní spisu s opravným prostriedkom, keď kvôliprocesným chybám bol spis 31. júla 2001 vrátený z krajského súdu a 22. januára 2007z najvyššieho súdu. Nesústredene postupoval okresný súd aj pri vykonávaní znaleckéhodokazovania, keď od prerušenia konania z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania(1. júna 2011) do vydania uznesenia o stanovení znalca (17. júna 2013) uplynuli dva roky.Pritom znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľností patriacich do BSM v konanío vyporiadanie BSM bolo nariadené až viac ako po 14 rokoch od začatia konania.V priebehu konania zároveň okresný súd 20. októbra 2014 (po takmer deviatich mesiacochod predloženia znaleckého posudku) zistil, že je potrebné znalecké dokazovanie doplniť.To znamená, že konanie sa v čase podania sťažnosti na ústavný súd ešte stále nachádzalovo fáze znaleckého dokazovania. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivitynamietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
K predĺženiu konania došlo aj v dôsledku nekonania na strane okresného súdu.V postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, konkrétne od 22. decembra 1998do 12. apríla 2000, v období od 26. mája 2003 do 7. januára 2004 (okresný súd nekonal prepráceneschopnosť sudkyne a čerpanie dovolenky), od februára 2004 do 20. októbra 2004, od23. februára 2009 do 19. júla 2010, od 27. júna 2012 do 17. júna 2013, od 30. januára 2014do 20. októbra 2014, ktoré ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorápredstavuje viac ako 15 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde, resp.na najvyššom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítaťna ťarchu okresného súdu). V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trváneprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (III. ÚS146/05). Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimeranedlhú a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 163/2008 rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 OSP, a pretorozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúcisa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akýchdôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ výšku požadovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že„po vyše 15 rokoch bránenia sa, proti nezákonným rozhodnutiam v tejto veci, som stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu, reprezentovanému Okresným súdom Nitra a s ohľadom na doterajší priebeh konania už nemôžem predpokladať, že okresný súd odstráni stav právnej neistoty mojej, ako aj osôb, ktoré sa na mňa z hrôzou obrátili po tom, ako sa dozvedeli, že sa znova koná o majetku, z ktorým už viac ako 10 rokov disponujú na základe právoplatného nadobudnutia.“
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.Ústavný súd priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (bod 3 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradutrov v sume 1269,14 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatiea prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 625,73 € za jeden úkon právnejslužby a režijný paušál 2 x 8,04 € v zmysle § 10 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Keďže je právnyzástupca sťažovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšenána 1 522, 97 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniapodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenejvyhlášky sťažovateľovi suma 134 € za jeden úkon právnej služby a dvakrát náhradarežijného paušálu v sume 8,04 €, celkom 284, 08 €. Právny zástupca sťažovateľa je zároveňplatiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,81 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súdpriznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 340,89 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. februára 2015