znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 10/2015-56

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcuRudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhospoločnosťou   PROSMAN   A   PAVLOVIČ,   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,   Hlavná   31,Trnava, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, pre porušenie základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitrav konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98)takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovaniejeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 163/2008konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov),na účet spoločnosti PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 10/2015-37 zo 14. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prerokovanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98).

Sťažovateľ, ktorý je odporcom v napadnutom konaní o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva   manželov   (ďalej   aj   „BSM“),   namieta   postup   okresného   súdu,   ktorýpovažuje za nezákonný a spôsobujúci zbytočné prieťahy a predlžovanie právnej neistotyúčastníkov konania.

V sťažnosti k tomu uvádza: „V danom prípade sa odporca domáha už vyše 15 rokov ochrany svojho práva, ktoré bolo však medzitým právoplatne prejudikované pred cca 8,5 rokmi. Súd minimálne 68 mesiacov   riadne   nekoná,   v   zmysle   citovaných   zákonných   ustanovení,   po   vrátení predbežnej otázky na nové konanie o tejto nekonal vôbec, 68 mesiacov ignoruje prekážku konania - prekážku raz rozhodnutej veci, podmienky konania neskúmal vôbec, a to ani na námietku účastníka konania, ale ani o vykonaní navrhovaného dôkazu nerozhodol, ani neuviedol,   či   tento   dôkaz   vykoná   alebo   nevykoná   (§   120,   118   O.   s.   p.).   Tým,   že   toto neurobil, následne (o zbytočných 5 rokov a osem mesiacov neskôr) vykonáva nadbytočné a nehospodárne znalecké dokazovanie.

Uvedený   postup   súdu   jednoznačne   spôsobil   prieťahy   v   konaní,   a   to   v   trvaní minimálne 5 rokov a 8 mesiacov, nehovoriac o tom, že účastníkom konania spôsobuje po celý tento čas zbytočné trovy konania (trovy právneho zastúpenia, trovy vyhotovovania znaleckého   posudku),   bez   právneho   dôvodu   obmedzil   vlastnícke   právo   sťažovateľa k nehnuteľnosti, ktorú nadobudol po zrušení BSM a o ktorej nebolo pochýb, že do BSM nepatrí, narušil medziľudské vzťahy sťažovateľa, keďže nehnuteľnosti, ktoré dal súd oceňovať po 15 rokoch sú vo vlastníctve tretích osôb, ktoré sa dostali do právnej neistoty...

Postup okresného súdu nemožno hodnotiť ako sústredený a efektívny, pretože, ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, napriek tomu, že Najvyšší súd vrátil na nové konanie aj konanie o predbežnej otázke, súd od 9. 9. 2008 o predbežnej otázke nezačal konanie vôbec, nielenže nevykonal dokazovanie podľa návrhu odporcu, hoci to bolo potrebné na zistenie procesných podmienok konania, ale ani sa k navrhovanému dokazovaniu nijako nevyjadril, ani   o   ňom   nerozhodol,   pričom   navrhované   dokazovanie   bolo   absolútne   nenáročné, bez časového a finančného zaťaženia účastníkov konania, ale mohlo zabrániť nadbytočnému finančne a časovo náročnému dokazovaniu (znaleckým posudkom).

Keďže súd na moje návrhy, podnety a námietky nereaguje vôbec, cítim sa ponížený ale hlavne bezmocný.

Som si vedomý toho, že konkrétne z dôvodu raz rozhodnutej veci sa budem môcť domáhať svojho práva na Ústavnom súde SR po právoplatnom skončení veci, ale kým by som   sa   mohol   obrátiť   na   ÚS   SR,   prešlo   by   cca   ďalších   minimálne   5   až   10   rokov protizákonného konania. Aj keď verím, že v konečnom dôsledku, sa musí naplniť existujúce právo, domnievam sa, že v právnom štáte nie je možné pripustiť, aby vo veci, ktorá mala byť bezodkladne ukončená z dôvodu negatívnej procesnej podmienky, prebiehalo konanie ďalšie desaťročie, pričom vznikajú vysoké škody na majetku, ako aj nemajetková ujma všetkým účastníkom konania ako aj dotknutým subjektom.

Nijakým iným spôsobom, ako touto ústavnou sťažnosťou neviem dosiahnuť nápravu v konaní   a   zabrániť   tak   ďalším   prieťahom   v   konaní,   vzniknutých   a   naďalej   hroziacich na základe toho, že:

• Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil na nové konanie aj konanie o predbežnej otázke, ale zákonná sudkyňa o predbežnej otázke od 9. 9. 2008 nezačala konanie vôbec, • neskúmania podmienok konania v novom konaní od 9. 9. 2008, a následne ani na námietku účastníka konania vznesenú písomným podaním zo dňa 4. 4. 2011, doručeným súdu dňa 18. 4. 2011,

• z dôvodu nerozhodnutia o návrhoch na vykonanie dokazovania navrhnutých prvý raz písomným podaním zo dňa 4. 4. 2011, doručeným súdu dňa 18. 4. 2011,

•   vydávaním   nedôvodných   a   nezákonných   predbežných   opatrení   na   majetok sťažovateľa, ktorý napr. ani do BSM nikdy nepatril, ako aj bez iného právneho dôvodu, •   odročením   pojednávania   na   neurčito,   za   účelom   vypracovania   znaleckých posudkov ohľadom ocenenia nehnuteľností a ustanovenie znalca na odhad nehnuteľností až o viac ako 2 roky,

• vykonávaním nadbytočných dôkazov, avšak minimálne dokázateľne predčasných, nakoľko   nebolo   konané   o   predbežnej   otázke   (znaleckých   posudkov   na   ohodnotenie nehnuteľností)

• nedostatočným označením nehnuteľností patriacich do BSM v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, čo malo za následok nesprávny znalecký posudok.“

Sťažovateľ využil možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa § 62ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“),   ktorú   podal   24.   februára   2014predsedovi   okresného   súdu.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k   sťažnostisp. zn. Spr. 1928/2014 z 24. marca 2014 vyhodnotila jeho sťažnosť ako neprípustnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jehosťažnosti takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008, porušil základné právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aby bola vec sťažovateľa spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná.

2.   Okresný   súd   Nitra   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10   000,-   €   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., vedený ⬛⬛⬛⬛,

,   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy konanie vo výške 1 522,97 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa Prosman a Pavlovič, advokátska   kancelária   s.r.o.,   vedený ⬛⬛⬛⬛,

, do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Nitra, aby vo veci bezodkladne konal v súlade   s   Občianskym   súdnym   poriadkom,   s   rešpektovaním   čl.   144   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, tak, aby odstránil existujúci protiprávny stav tým, že:

•   bez   zbytočných   prieťahov   preskúma   podmienky   nového   konania,   pri   existencii neodstrániteľnej negatívnej podmienky konania konanie bez meškania zastaví,

• v prípade splnenia podmienok konania, začne najskôr konanie o predbežnej otázke, • zdrží sa nariadenia vykonávania dôkazov, ako aj konania o vyporiadavanie majetku v   BSM,   o   ktorých   dôvodnosti   bude   možné   rozhodnúť   až   po   ukončení   dokazovania o predbežnej otázke,

• dôkazy bude vykonávať sústredene a efektívne, bez pochybení a s dôrazom na čo najrýchlejšie odstránenie stavu právnej neistoty.“

Ústavnému   súdu   bolo   24.   júna   2014   doručené   doplnenie   sťažnosti,   v   ktorej   sasťažovateľ vyjadril k odpovedi predsedníčky krajského súdu na jeho žiadosť o prešetrenievybavenia   sťažnosti   podpredsedníčkou   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   1928/2014z 24. marca 2014. Predsedníčka krajského súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr 3018/14z 21. mája   2014   považovala   žiadosť   sťažovateľa   za   neopodstatnenú.   Všeobecné   súdyzhodnotili obsah jeho sťažnosti a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti ako namietanieprocesného   postupu   súdu,   preskúmanie   ktorého   nie   je   v   kompetencii   predsedu   súdu.Sťažovateľ vo svojom vyjadrení dôrazne odmieta, že by jeho sťažnosť smerovala proti tomu,že súd nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Vo vyjadrení uvádza, že „Moja sťažnosť smerovala proti tomu, že súd riadne nekoná, o návrhoch vôbec nerozhodol, moje návrhy ignoroval, neskúmal podmienky konania a ak aj nejaký úkon urobil, jeho činnosť je nesústredená   a   neefektívna   o   odročovaniach   bez   preukázateľného   dôležitého   právneho dôvodu a v akých časových odstupoch ani nehovoriac.“.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podanímsp. zn. Spr   1348/14   doručeným   ústavnému   súdu   19.   decembra   2014.   Podpredsedníčkaokresného súdu sa v ňom vyjadrila k jednotlivým námietkam sťažovateľa – o neskúmanípodmienok konania, nerozhodnutí o predbežnej otázke a zbytočnom rozsahu vykonávanéhodokazovania, o vydávaní nedôvodných predbežných opatrení, o prieťahoch pri stanoveníznalca a o nedostatočnom označení nehnuteľnosti v uznesení o znaleckom dokazovaní.Narušenie   plynulosti   konania   pripustila   pri   ustanovovaní   znalca,   jednoznačne   sak opodstatnenosti sťažnosti ani k celkovej dĺžke namietaného konania nevyjadrila. Sudkyňakonajúca vo veci vo svojom vyjadrení uviedla, že skutočnosť, že konanie prebieha dlho, „je zapríčinené   správaním   odporcu   ohľadom   nerešpektovania   pokynu   súdu,   nakoľko pri vysporadúvaní BSM je potrebné podrobne zistiť masu a rozsah BSM, pričom odporca dodnes   k   uvedeným   skutočnostiam   neuviedol   svoje   stanovisko...“.   K   veci   dodala,že vykonáva úkony tak, ako jej je to časovo umožnené, vzhľadom na vysoko vzrastajúcinápad   agendy   PaNc,   ktorú   vykonávala   popri   agende   C   v   období   od   septembra   2011do septembra 2013.

Podpredsedníčka   okresného   súdu,   ako   aj   sťažovateľ   vyjadrili   súhlas   s   upustenímod ústneho   pojednávania   vo   veci   prijatej   sťažnosti.   Ústavný   súd   preto   so   súhlasomúčastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17C/163/08 (pôvodne sp. zn. 16 C 373/98) priebeh a stav konania. Zo súdneho spisu ústavnýsúd zistil tieto skutočnosti:

Súdne   konanie   začalo   22.   decembra   1998   doručením   návrhu   o   vyporiadaniebezpodielového   spoluvlastníctva   na   okresný   súd,   kde   bola   veci   pridelenásp. zn. 16 C 373/98.   O   zrušení   BSM   za   trvania   manželstva   právoplatne   rozhodolokresný súd rozsudkom č. k. 25 C/156/98-10 zo 6. augusta 1998. Manželstvo účastníkovkonania bolo rozvedené rozsudkom č. k. 15 C 26/99-42 z 11. februára 2000. Stanoviskoodporcu (sťažovateľa) k návrhu bolo súdu doručené 6. apríla 2000, prílohy k vyjadreniu11. apríla 2000.

Okresný súd stanovil termín prvého pojednávania na 12. apríl 2000 (takmer roka 3 mesiace po doručení návrhu na začatie konania). Pojednávanie, ktorého sa zúčastnilalen právna   zástupkyňa   odporcu   (právny   zástupca   navrhovateľky   sa   ospravedlnilpre práceneschopnosť), súd odročil na 2. jún 2000.

Pojednávanie konané 2. júna 2000 bolo odročené na 22. september 2000 pre účelyzistenia   stavu   konania   vo   veci   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   sťažovateľom.Uvedené konanie bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajnéhozboru v Nitre sp. zn. OKÚV-20/20-NR-2000 PR z 31. júla 2000 odložené.

Ďalšie   pojednávanie   (22.   septembra   2000)   bolo   odročené   na   2.   november   2000pre účely doplnenia dôkazov. Z nariadeného pojednávania sa ospravedlnil právny zástupcanavrhovateľky   z   dôvodu   krátkosti   času   na   oboznámenie   sa   so   spisovým   materiálom.Za prítomnosti odporcu sa pojednávanie odročilo na 16. január 2001. Z tohto pojednávaniasa   právny   zástupca   navrhovateľky   ospravedlnil   pre   chorobu.   Za   prítomnosti   právnejzástupkyne odporcu bolo pojednávanie odročené na 6. marec 2001.

Z   ďalšieho   nariadeného   pojednávania   (6.   marec   2001)   sa   právny   zástupcanavrhovateľky ospravedlnil z dôvodu jeho liečenia v zahraničí. Pojednávanie za prítomnostiprávnej zástupkyne odporcu bolo odročené na 10. máj 2001.

Dňa 4. mája 2001 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na nariadeniepredbežného opatrenia „na zablokovanie majetku“, ktorý je predmetom tohto konania.Dňa   10.   mája   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   právnehozástupcu navrhovateľky pre chorobu. Pojednávanie 10. mája 2001 za prítomnosti právnejzástupkyne odporcu bolo odročené na 21. jún 2001.

Dňa 14. mája 2001 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-79 z 21. mája 2001 vydal predbežnéopatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami. Proti tomuto rozhodnutiupodal odporca 31. mája 2001 odvolanie.

Dňa 19. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcunavrhovateľky   z   neúčasti   na   pojednávaní   stanovenom   na   21.   jún   2001   z   dôvodu   jeholiečenia   v   zahraničí   a   20.   júna   2001   ospravedlnenie   navrhovateľky   z   neúčastina pojednávaní z dôvodu jej práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na 21. jún 2001bolo za prítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne odročené na neurčito.

Vec bola 24. júla 2001 predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktorýju listom sp. zn. 8 Co 305/01 z 31. júla 2001 obratom vrátil okresnému súdu ako predčasnepredloženú z dôvodu zistených procesných nedostatkov.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   C   373/98-101   z   21.   septembra   2002   rozhodolo úprave výroku uznesenia č. k. 16 C 373/98-79 z 21. mája 2001 o vydaní predbežnéhoopatrenia a uznesením č. k. 16 C 373/98-103 z 19. novembra 2001 rozhodol o opravedátumu. Vec bola opätovne zaslaná krajskému súdu 20. decembra 2001.

Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 5014/01-107 z 28. februára 2002 rozhodol o zmenenapadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 22. október 2002. Z neúčasti na pojednávaní saospravedlnila   navrhovateľka   z   dôvodu   vypovedania   plnej   moci   právnemu   zástupcovi.Pojednávanie   za   prítomnosti   právnej   zástupkyne   odporcu   bolo   odročenéna 5. december 2002.   Aj   toto   pojednávanie   (za   prítomnosti   odporcu   a   jeho   právnejzástupkyne)   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   navrhovateľky,   ktorá   sa   ospravedlnilaz dôvodu, že „v súčasnej dobe preberá moje zastupovanie nový právny zástupca“.Dňa   10.   februára   2003   bol   okresnému   súdu   prostredníctvom   novej   právnejzástupkyne navrhovateľky doručený návrh navrhovateľky na pripustenie zmeny (rozšírenia)pôvodného   návrhu   na   určenie,   že   dohoda   o   vyporiadaní   BSM   uzatvorená   účastníkmi16. októbra 1998 je neplatná.

Dňa 12. februára 2003 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesenímpripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky; pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkova ich právnych zástupcov bolo odročené na 2. apríl 2003 pre účely doplnenia dokladomz katastra   nehnuteľností.   Doklady   zo   Správy   katastra   Nitra   boli   súdu   doručené7. marca 2003.

Dňa   1.   apríla   2003   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   stanovenéhona 2. apríl 2003 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 26. mája 2003 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov konaniaa ich právnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 18. august 2003 pre účely výsluchusvedkov a pripojenia súvisiacich spisov.

Ďalšie nariadené termíny pojednávania (8. augusta 2003 a 22. októbra 2003) okresnýsúd zrušil z dôvodu čerpania dovolenky a z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 25. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým zakáže navrhovateľke používať osobné motorové vozidlo.Okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   C   373/98-201   zo   7.   januára   2004   vydal   predbežnéopatrenie, ktorým zakázal navrhovateľke používať osobné motorové vozidlo. Proti tomutorozhodnutiu podala navrhovateľa 23. januára 2004 odvolanie.

Dňa 29. januára 2004 bola vec predložená krajskému súdu. Krajský súd uznesenímč. k.   9   Co   28/2004-318   z   27.   februára   2004   napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňapotvrdil   s   tým,   že   odporca   je   povinný   podať   žalobu   o   vydanie   osobného   motorovéhovozidla.

Dňa 20. októbra 2004 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov a ichprávnych   zástupcov,   ktoré   bolo   odročené   na   8.   december   2014   pre   účely   predloženiapísomností navrhovateľkou.

Z pojednávania stanoveného na 8. december 2004 sa ospravedlnil právny zástupcanavrhovateľky   z   dôvodu   súrneho   obchodného   jednania.   Pre   neúčasť   účastníkov   aj   ichprávnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na 9. február 2005. Z tohto pojednávaniasa   ospravedlnila   právna   zástupkyňa   odporcu   z   dôvodu   kolízie   termínov   pojednávaní.Pojednávanie (za prítomnosti oboch účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľky) boloodročené na 30. marec 2005 pre účely pripojenia súvisiacich spisov a výsluchu svedkov.Pojednávanie   konané   30.   marca   2005   (za   prítomnosti   účastníkov   a   právneho   zástupcunavrhovateľky bolo odročené na 4. apríl 2005 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Na   pojednávaní   konanom   4.   apríla   2005   okresný   súd   vyhlásil   rozsudokč. k. 16 C 373/98-388, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. Proti tomuto rozsudku podalanavrhovateľka 8. júna 2005 odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-403 z 12. júla 2005 konanie o odvolanínavrhovateľky   zastavil   z   dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie.Po zaplatení súdneho poplatku (28. júla 2005) okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-407z 1. augusta 2005 predchádzajúce uznesenie zrušil.

Dňa 23. augusta 2005 bola vec predložená krajskému súdu. Odvolací súd vo vecinariadil   pojednávanie   na   20.   september   2006,   na   ktorom   odvolací   súd   rozsudkomč. k. 5 Co 197/2005-426   napadnutý   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   v   časti   týkajúcej   sazamietnutia   návrhu   navrhovateľky   na   určenie   neplatnosti   dohody   o   vyporiadaní   BSMzmenil tak, že určil, že táto je neplatná; vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhuna vyporiadanie   BSM   napadnutý   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a   vec   mu   vrátilna ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odporca 4. decembra 2006 dovolanie.Dňa 20. decembra 2006 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“), ktorý ju listom sp. zn. 3 Cdo 334/2006 z 22. januára 2007obratom vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú z dôvodu zistených procesnýchnedostatkov.

Dňa 1. februára 2007 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľky na vydaniepredbežného opatrenia, ktorým by zakázal ⬛⬛⬛⬛ a nakladať s nehnuteľnosťami. Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98-451 z 1. marca 2007návrh navrhovateľky zamietol.

Dňa 1. marca 2007 bola vec opätovne predložená najvyššiemu súdu.Dňa   27.   júna   2008   boli   najvyššiemu   súdu   prostredníctvom   právnej   zástupkyneodporcu doručené kúpne zmluvy o predaji nehnuteľností a rozhodnutia Správy katastraNitra o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 53/2007 z 30. júla 2008 napadnutý rozsudokodvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že dohodaje neplatná, a rozsudok okresného súdu v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na určenieneplatnosti   dohody,   zrušil   a   vec   v   rozsahu   zrušenia   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšiekonanie.

Vec bola 19. augusta 2008 preradená pod nové číslo do senátu 17 C a ďalej vedenápod sp. zn. 17 C 163/08.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 8. december2008.   Okresnému   súdu   bola   4.   decembra   2008   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyneodporcu   o   zrušenie   pojednávania   stanoveného   na   8.   december   2008   z   dôvodupráceneschopnosti odporcu pre operáciu s oznámením, že odporca trvá na osobnej účastina pojednávaní.   Pojednávanie   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania   (právny   zástupcanavrhovateľky sa ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní) bolo odročené na23. február   2009,   podobne   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania   bolo   odročené   ajpojednávanie z 23. februára 2008 na 15. apríl 2009 (t. j. viac ako s jednoročným odstupom).Z dôvodu pridelenia zákonnej sudkyne na krajský súd okresný súd tento termín zrušila nový termín bol určený na 19. júl 2010. Vo veci sa nekonalo od 23. februára 2008do 19. júla 2010.

Dňa 19. júla 2010 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov aj ichprávnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 4. október 2010 z dôvodu možného uzavretiamimosúdnej dohody. Na ďalšom pojednávaní 4. októbra 2010 však účastníci oznámili, žemimosúdnu   dohodu   neuzavreli.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   19.   november   2010pre účely doplnenia dôkazov – súpisu majetku aktív a pasív účastníkov.

Dňa 19. novembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. január2011 s tým, že odporca „sa v lehote 30 dní vyjadrí k položkám“.

Dňa   14.   decembra   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcuk pojednávaniu konanému 19. novembra 2010.

Dňa   7.   januára   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   odporcuz neúčasti   na   pojednávaní   stanovenom   na „18.   1.   2011“ kvôli „zmene   v   pracovnom rozvrhu“. Na ďalšom pojednávaní 28. januára 2011 za neprítomnosti účastníkov konaniabolo   odporcovi   adresované   upozornenie   na   možnosť   uloženia   poriadkovej   pokuty,resp. predvedenia na pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na 4. apríl 2011.

Dňa   8.   marca   2011   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   odporcu   na   obstaranielistinného dôkazu – kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti navrhovateľkou.

Dňa 4. apríla 2011 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov konania,ktoré   bolo   odročené   na   1.   jún   2011   s   tým,   že „v   lehote   15   dní   sa   odporca   vyjadrí k jednotlivým položkám zo zápisnice... zo dňa 19. 11. 2010“.

Dňa   18.   apríla   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcuk pojednávaniu konanému 4. apríla 2011, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie.

Dňa   5.   mája   2011   bol   okresnému   súdu   prostredníctvom   právneho   zástupcunavrhovateľky doručený návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým byzakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami.

Dňa 1. júna 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účelyvypracovania znaleckých posudkov týkajúcich sa ocenenia nehnuteľností ku dňu zánikuBSM a ku dňu vyporiadania BSM.

Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008-560 z 1. júna 2011 zakázal odporcovinakladať s nehnuteľnosťami. Proti tomuto rozhodnutiu sa odporca odvolal.

Vec bola krajskému súdu predložená 27. februára 2012. Krajský súd uznesenímč. k. 25 Co 62/2012-589 z 26. marca 2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniltak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 27. júna 2012 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyžiadanie spisov z katastranehnuteľností a zistenie informácií o stave pôžičky zo ⬛⬛⬛⬛ ; tieto boliokresnému súdu predložené 25. júla 2012 a 30. júla 2012.

Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008-712 zo 17. júna 2013 ustanovil znalca ⬛⬛⬛⬛ ako   znalca   z   odboru   stavebníctva   odvetvia   odhadu   hodnotynehnuteľností   na   účel   vypracovania   znaleckého   posudku   (dva   roky   po   odročení   veciz dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania).   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal odporca10. júla 2013 odvolanie, ktoré doplnil 29. júla 2013.

Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 303/2013-755 z 30. septembra 2013 odvolanieodporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania odmietol.Dňa 20. decembra 2013 sa na okresný súd dostavil znalec a prevzal súdny spispre účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   7.   januára   2014   bol   okresnému   súdu   doručený   opätovný   návrh   odporcuna vykonanie dôkazu a námietka neodstrániteľnej prekážky konania.

Dňa 23. januára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vykonaniedôkazu znaleckým dokazovaním.

Dňa   30.   januára   2014   znalec   predložil   znalecký   posudok   č.   1/2014z 27. januára 2014.

Dňa   24.   februára   2014   bol   okresnému   súdu   prostredníctvom   právneho   zástupcuodporcu doručený návrh na zastavenie konania o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSMa návrh na zamietnutie návrhu na vyporiadanie BSM.

Dňa   10.   marca   2014   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   právnym   zástupomúčastníkov, aby sa k nemu vyjadrili, čo odporca urobil 27. marca 2014 a navrhovateľka7. apríla   2014,   pričom   okresnému   súdu   oznámila,   že   znalecký   posudok   nezahŕňalnehnuteľnosť zapísanú na LV č., preto je potrebné znalecké dokazovanie doplniť.Dňa 16. júla 2014 okresný súd stanovil termín pojednávania na 20. október 2014.Dňa   20.   októbra   2014   sa   konalo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročenéna 26. január 2015   pre   účely   doplnenia   znaleckého   posudku,   pričom   odporcovi   boloopätovne uložené vyjadriť sa „k hnuteľným veciam podľa zápisnice 19. 11. 2010“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej   republiky   garantovať   účastníkom   súdneho   konania   právo   na   prerokovanieich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňujepri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanieo návrhu   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Konanie   o   tejtootázke   nie   je   právne   zložité   a   metodika   postupu   je   upravená   tak   v   hmotnoprávnychpredpisoch (Občiansky zákonník), ako aj v procesných (Občiansky súdny poriadok). Súdysa tiež môžu opierať o dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov.

Ústavný   súd   však   uznáva,   že   takéto   spory   môžu   byť   náročné   na   dokazovanie(skutková   zložitosť),   pričom   v   posudzovanom   prípade   súdy   nielen   zisťovali   okruh   vecípatriacich   do   zaniknutého   bezpodielového   spoluvlastníctva   účastníkov   konania   a   ichhodnotu ku dňu zániku manželstva, ale museli zohľadňovať aj ďalšie okolnosti vrátaneposúdenia dohody o vyporiadaní BSM.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktoréhoústavný   súd   posudzuje,   či   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   došlo   k   zbytočnýmprieťahom. V správaní sťažovateľa, ktorý je v procesnom postavení odporcu, ústavný súdkonštatoval isté skutočnosti, ktoré mohli viesť k spomaleniu posudzovaného konania, najmänedostatok súčinnosti pri odpovedi na výzvu súdu, aby poskytol požadované vyjadrenie.Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy, že v danom prípade ide o spor, v ktorom jekaždý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsiliena súčinnosť s vo veci konajúcim súdom tak, aby mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúťv súlade so zákonom.

V súvislosti s účasťou sťažovateľa na nariadených pojednávaniach ústavný súd zistil,že na pojednávaniach 12. apríla 2000, 16. januára 2001, 6. marca 2001, 10. mája 2001a 22. októbra 2002 sa síce nezúčastnil, bol však zastúpený svojou právnou zástupkyňou.V uvedených termínoch však je evidovaná neúčasť aj na strane navrhovateľky, spravidlapre chorobu   jej   právneho   zástupcu.   Podobne   po   ospravedlnení   právneho   zástupcunavrhovateľky   sa   na   pojednávaní   nariadenom   na   8.   december   2004   nezúčastnil   nikto.Z pojednávania nariadeného na 8. december 2008 sa sťažovateľ ospravedlnil pre chorobua z pojednávania nariadeného na 18. január 2011 sa ospravedlnil pre zmenu v pracovnomrozvrhu. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa ospravedlnila kvôli kolízii pojednávaní dvakrát,zo spisu však nevyplynulo, žeby táto skutočnosť bola dôvodom odročenia pojednávania.

K predĺženiu konania prispelo aj to, že účastníci konania využívali na obranu svojichpráv procesné prostriedky, ktoré im náš právny poriadok poskytuje. V dôsledku procesnejaktivity sťažovateľa (návrh na nariadenie predbežného opatrenia, opravné prostriedky protiprocesným rozhodnutiam, ako aj meritórnym rozhodnutiam, návrh na vykonanie dôkazua na doplnenie znaleckého dokazovania, návrh na zastavenie konania) sa musel okresný súds   týmito   procesnými   návrhmi   kvalifikovane   vysporiadať,   čo   tiež   malo   vplyv   na   dĺžkunapadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcujudikatúru,   podľa   ktorej   využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismina uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženiepriebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   súzbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonovjeho   účastníkov   alebo   ich   nečinnosti,   nemožno   považovať   za   dôvod   na   vysloveniezbytočných   prieťahov   v   prípade,   keď   súd   o   procesných   návrhoch   sťažovateľa   konala rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

Ústavný súd však po posúdení správania sa sťažovateľa konštatuje, že celkovo jehosprávanie   nebolo   takého   charakteru,   aby   podstatnou   mierou   prispelo   k   predĺženiuposudzovaného konania. Nedostatočnú súčinnosť však zohľadnil pri stanovení primeranéhofinančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod   sp.   zn.   17   C   163/2008.   Na   základe   prehľadu   úkonov   v   danej   veci   ústavný   súdkonštatuje, že toto konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou.Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 22. decembra 1998, prvý termínpojednávania však stanovil okresný súd až na 12. apríl 2000. V ďalšej fáze konania (najmäv období od 22. septembra 2000 do 12. februára 2003, v menšom rozsahu aj v neskoršomobdobí)   okresný   súd   síce   nariaďoval   pojednávania,   ale   ich   v   prevažnom   rozsahubez ďalšieho odročoval (spravidla pre neprítomnosť navrhovateľky a práceneschopnosť jejprávneho zástupcu) a vec meritórne neposudzoval. O nesústredenom postupe okresnéhosúdu   svedčí   skutočnosť,   že   toleroval   žiadosti   účastníkov   o   odročovanie   pojednávaní.Z uvedeného   vyplýva,   že   v   priebehu   konania   a   pri   vykonávaní   jednotlivých   úkonova pojednávaní sa okresný súd neriadil dôsledne princípmi vyplývajúcimi z Občianskehosúdneho poriadku.

Ústavný   súd   konštatuje   neefektívny   a   nesústredený   postup   okresného   súduaj pri ďalších činnostiach, napr. pri predkladaní spisu s opravným prostriedkom, keď kvôliprocesným chybám bol spis 31. júla 2001 vrátený z krajského súdu a 22. januára 2007z najvyššieho súdu. Nesústredene postupoval okresný súd aj pri vykonávaní znaleckéhodokazovania,   keď   od   prerušenia   konania   z   dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania(1. júna 2011) do vydania uznesenia o stanovení znalca (17. júna 2013) uplynuli dva roky.Pritom   znalecké   dokazovanie   na   ocenenie   nehnuteľností   patriacich   do   BSM   v   konanío vyporiadanie   BSM   bolo   nariadené   až   viac   ako   po   14   rokoch   od   začatia   konania.V priebehu konania zároveň okresný súd 20. októbra 2014 (po takmer deviatich mesiacochod predloženia znaleckého posudku) zistil, že je potrebné znalecké dokazovanie doplniť.To znamená, že konanie sa v čase podania sťažnosti na ústavný súd ešte stále nachádzalovo fáze   znaleckého   dokazovania.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s   posudzovaním   efektivitynamietaného   konania   upriamuje   pozornosť   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   podľa   ktorejnielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

K   predĺženiu   konania   došlo   aj   v   dôsledku   nekonania   na   strane   okresného   súdu.V postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, konkrétne od 22. decembra 1998do 12. apríla 2000, v období od 26. mája 2003 do 7. januára 2004 (okresný súd nekonal prepráceneschopnosť sudkyne a čerpanie dovolenky), od februára 2004 do 20. októbra 2004, od23. februára 2009 do 19. júla 2010, od 27. júna 2012 do 17. júna 2013, od 30. januára 2014do 20. októbra 2014, ktoré ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania,   ktorápredstavuje   viac   ako   15   rokov,   sama   osebe   signalizuje   porušenie   základného   právasťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednaniezáležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde, resp.na najvyššom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítaťna ťarchu okresného súdu). V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trváneprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (III. ÚS146/05). Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimeranedlhú a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 163/2008 rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 OSP, a pretorozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúcisa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akýchdôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ výšku požadovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že„po vyše 15 rokoch bránenia sa, proti nezákonným rozhodnutiam v tejto veci, som stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu, reprezentovanému Okresným súdom Nitra a s ohľadom na doterajší   priebeh   konania   už   nemôžem   predpokladať,   že   okresný   súd   odstráni   stav právnej neistoty mojej, ako aj osôb, ktoré sa na mňa z hrôzou obrátili po tom, ako sa dozvedeli, že sa znova koná o majetku, z ktorým už viac ako 10 rokov disponujú na základe právoplatného nadobudnutia.“

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10   000   €.Ústavný súd priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradutrov v sume 1269,14 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatiea prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 625,73 € za jeden úkon právnejslužby a režijný paušál 2 x 8,04 € v zmysle § 10 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Keďže je právnyzástupca sťažovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšenána 1 522, 97 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniapodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého je odmena advokáta(základná   tarifa)   v   konaní   pred   ústavným   súdom   za   jeden   úkon   právnej   služby   1/6z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenejvyhlášky   sťažovateľovi   suma   134   €   za   jeden   úkon   právnej   služby   a   dvakrát   náhradarežijného paušálu v sume 8,04 €, celkom 284, 08 €. Právny zástupca sťažovateľa je zároveňplatiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,81 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súdpriznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 340,89 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. februára 2015