znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 10/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť investičného družstva L., B., zastúpeného advokátom   JUDr. A.   Š., CSc., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 213/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Právo investičného družstva L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 213/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 C 213/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Investičnému družstvu L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť investičnému družstvu L. trovy konania v sume 305,86 € (slovom tristopäť eur a osemdesiatšesť centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. A. Š., CSc., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 10/2011-9 z 18. januára 2011 prijal sťažnosť investičného družstva L. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 213/98.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:„... Sťažovateľ podal žalobu v spore vedenom navrhovateľom L., B. proti R., spol. s r.o., B., ktorá je evidovaná na Okresnom súde Bratislava II. pod č. k. 16 C 213/1998 vo veci vypratania priestorov v administratívnej budove na D.

Žalobu   podal   voči   jednému   z   podielových   spoluvlastníkov   budovy   na   základe väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od podania žaloby uplynulo skoro 12 rokov bez rozhodnutia v spore.

Sťažovateľ   je   subjektom,   ktorý   má   zájem   o   odstránenie   právnej   neistoty v spoluvlastníckych vzťahov pri užívaní administratívnej budovy, v B...“

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 10 000 € odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný   súd   Bratislava   II.   svojou   nečinnosťou   porušil   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma vo výške 10 000 eur. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,30 eur.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom zo 17. marca 2011 sp. zn. Spr. 2037/2011, v ktorom sa uvádza:

„...   navrhujem,   aby   ústavný   súd   rozhodol   podľa   vlastného   uváženia   v   časti namietaného porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj pri priznaní finančného zadosťučinenia.

V prejednávanej veci, aj keď nejde o právne zložitú vec, úkony súdu boli primerané veľkosti   súdneho   oddelenia,   pričom   v   priebehu   konania   od   roku   1998   sa   prejavilo   aj nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   vec   bola   pridelená   na   konanie   niekoľkým sudcom: po podaní žaloby na súd dňa 02. 11. 1998 vec bola pridelená Mgr. A. Č., po jej nástupe na materskú dovolenku vec prevzala v r. 2003 JUDr. A. S. Konanie bolo uznesením č. k. 16 C/213/1998-123 zo dňa 26. 10. 2004 prerušené do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 11 Nc/6/2001, v ktorom sa riešila zásadná otázka,   ktorá   mohla   mať   význam   pre   rozhodnutie   súdu   vo   veci.   Následne   bola   vec opatrením predsedníčky súdu zo dňa 13. 10. 2009 prikázaná sudcovi Mgr. P. P., ktorý vo veci koná plynule. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 04. 05. 2011.“Predsedníčka   okresného   súdu   v   podaní   zo 17.   marca   2011   uviedla,   že   netrvá   na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 2. apríla 2011 uviedol, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.“

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 16 C 213/98 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 213/98 je vypratanie   nehnuteľnosti,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol   v konaní   aktívny   a súčinnostný.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľa   ako   účastníka súdneho   konania   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažovateľ   neprispel   k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Zo   spisu   vyplýva,   že   2.   novembra   1998   bola   na   okresnom   súde   podaná   žaloba o vypratanie nehnuteľností.

Dňa 6. novembra 1998 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.Dňa 29. decembra 1998 právny zástupca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 28. januára 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby doručil do spisu doklad preukazujúci vlastníctvo sťažovateľa, ktorý bol doručený 10. februára 1999. Dňa 3. marca 1999 okresný súd urgoval, aby právny zástupca žalovaného doručil vyjadrenie k žalobe. Toto vyjadrenie bolo doručené súdu 8. apríla 1999.

Dňa 9. apríla 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. jún 1999, ktoré bolo odročené na 7. október 1999 z dôvodu   ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu žalovaného.

Dňa 7. októbra 1999 sa na okresnom súde konalo pojednávanie (právny zástupca sťažovateľa nebol prítomný, žalovaný prítomný). Pojednávanie bolo odročené na neurčito.Dňa 16. novembra 1999 okresný súd nariadil termín   pojednávania na 27.   január 2000.Dňa 25. januára 2000 sa právny zástupca sťažovateľa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného.

Dňa 27. januára 2000 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalovaného odročené na 10. apríl 2000.

Dňa 31. januára 2000 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom 27. januára 2000. Zároveň právny zástupca žalovaného ospravedlnil aj svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 10. apríl 2000.

Dňa   10.   apríla   2000   sa   malo   konať   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 7. septembra 2000 z dôvodu neúčasti žalovaného.

Dňa   7.   septembra   2000   sa   na   okresnom   súde   konalo   pojednávanie   (účastníci prítomní), konanie bolo odročené pre účely získania ďalších dôkazov.

Dňa 11. septembra 2000 právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu kópiu zmluvy o predaji podniku uzavretú s F.

Dňa   16.   februára   2001   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby uviedol   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne   konanie   o návrhu   žalovaného   na vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení   nových   podielov   nehnuteľného majetku.

Dňa 29. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené oznámenie spoločnosti U, spol. s r. o., E. B., Ing. arch. I. B., spoločnosti A., spol. s r. o., Ing. arch. I. P. – S., S. B. a Ú. B., že chcú vstúpiť do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Dňa 18. mája 2001 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne   konanie   o návrhu   žalovaného   na vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení   nových   podielov   nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 13. septembra 2001 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne konanie   o návrhu   žalovaného   na   vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.Dňa   13.   augusta   2003   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby uviedol   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne   konanie   o návrhu   žalovaného   na vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení   nových   podielov   nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa   23.   októbra   2003   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby uviedol   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne konanie   o návrhu   žalovaného   na   vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.Dňa   4.   decembra   2003   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby uviedol   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   spisovú   značku,   pod   ktorou   prebieha   súdne konanie   o návrhu   žalovaného   na   vyslovenie   neplatnosti   dohody   o zrušení   a stanovení nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.Dňa 25. februára 2004 okresný súd nariadil informatívny výsluch právneho zástupcu žalovaného na 21. apríl 2004.

Dňa 25. júna 2004 právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu spisovú značku   konania   sp.   zn.   11   Nc   6/01,   na   základe   ktorého   žiadal   o prerušenie   konania vedeného pod sp. zn. 16 C 213/98.

Dňa 8. júla 2004 si okresný súd vyžiadal na nahliadnutie spis sp. zn. 11 Nc 6/01.Dňa 26. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 16C 213/98-123 prerušil konanie sp. zn. 16 C 213/98 do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 Nc 6/01.

Dňa   26.   novembra   2004   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   odvolanie   proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania.

Dňa   14.   decembra   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaného   na vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 1. februára 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   31.   augusta   2005   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   Co   31/05-132   potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania vedeného pod sp. zn. 16 C 213/98. Dňa 21. októbra 2005 uznesenie okresného súdu o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť.Dňa 14. septembra 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.Predseda senátu pravidelne zisťoval stav konania vo veci sp. zn. 11 Nc 6/01. Dňa 20. augusta 2007 žalovaný okresnému súdu oznámil, že odvolal splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 22. augusta 2007 žalovaný predložil okresnému súdu splnomocnenie svojho nového právneho zástupcu.

Dňa 24. júna 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby uviedol, že trvá na podanej žalobe, alebo ju berie späť.

Dňa   2.   júla   2008   právny   zástupca   sťažovateľa   okresnému   súdu   oznámil,   že   na podanej žalobe trvá.

Dňa   6.   augusta   2008   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o nahliadnutí   do   spisu právnym zástupcom sťažovateľa.

Dňa   25.   augusta   2008   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o pripustení   vedľajších účastníkov na strane žalovaného.

Dňa 22. septembra 2008 bývalý právny zástupca žalovaného vrátil okresnému súdu zásielku   s uznesením   o pripustení   vedľajších   účastníkov   do   konania   z dôvodu,   že   už žalovaného nezastupuje.

Dňa   22.   septembra   2008   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   odvolanie   proti uzneseniu o pripustení vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaných.

Dňa   25.   septembra   2008   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   žalovaného a vedľajších účastníkov, aby sa vyjadrili k podanému odvolaniu.

Dňa   29.   decembra   2008   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní právneho zástupcu sťažovateľa.

Dňa   30.   apríla   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   15   Co/563/2008-179   zrušil uznesenie   okresného   súdu   o pripustení   vedľajších   účastníkov   do   konania   na   strane žalovaného.

Dňa 29. mája 2009 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 8.   júla 2009   okresný   súd požiadal krajský   súd   o vyhotovenie 5   exemplárov uznesenia krajského súdu z 30. apríla 2009.

Dňa   17.   júla   2009   bolo   okresnému   súdu   doručených   5   exemplárov   uznesenia krajského súdu z 30. apríla 2009.

Dňa 13. októbra 2009 na základe opatrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3651/09 bola vec prikázaná na vybavenie novému zákonnému sudcovi Mgr. R. P.Dňa 8. októbra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 25. október 2010.Dňa   21.   októbra   2010   právna   zástupkyňa   žalovaného   oznámila   okresnému   súdu vypovedanie   plnej   moci   žalovanému   a zároveň   ospravedlnila   neúčasť   klienta   na pojednávaní nariadenom na 25. október 2010 z dôvodu, že žalovaný si musí zvoliť nového právneho zástupcu.

Dňa 25. októbra 2010 sa malo konať pojednávanie (sťažovateľ prítomný, žalovaný neprítomný), ktoré bolo odročené na 1. december 2010 z dôvodu skončenia plnej moci právneho zástupcu žalovaného.

Dňa 1. decembra 2010 sa malo konať pojednávanie (právny zástupca sťažovateľa prítomný,   žalovaný neprítomný),   ktoré   bolo   odročené   na 10.   január   2011   z dôvodu,   že u žalovaného nebolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.

Dňa 10. januára 2011 sa malo konať pojednávanie (právny zástupca   sťažovateľa prítomný, žalovaný neprítomný), ktoré bolo odročené na 9. február 2011 z dôvodu neúčasti žalovaného.

Dňa 10. januára 2011 okresný súd vyzval subjekty, ktoré požiadali o pripustenie do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného, aby preukázali právny záujem na výsledku sporu.

Dňa 21. januára 2011 E. v B. okresnému súdu oznámila, že nemá právny záujem na výsledku sporu a nechce v konaní vystupovať ako vedľajší účastník.

Dňa 26. januára 2011 žalovaný doručil okresnému súdu splnomocnenie dané svojej novej právnej zástupkyni.

Dňa 31. januára 2011 S. B. okresnému súdu oznámila, že nemá právny záujem na výsledku konania a nechce v konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného.Dňa 4. februára 2011 spoločnosť A., s. r. o., okresnému súdu oznámila, že má záujem na výsledku konania, a z toho dôvodu chce vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 9. februára 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené   na   16.   marec   2011   z dôvodu   žiadosti   oboch   právnych   zástupcov   účastníkov konania.

Dňa 10. februára 2011 Ú., spol. s r. o., okresnému súdu oznámil, že nemá právny záujem vystupovať ako vedľajší účastník v predmetnom spore.

Dňa 25.   februára   2011   Ing.   arch.   I.   B.   okresnému   súdu   oznámil,   že má   záujem vystupovať v predmetnom spore ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 16. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného k žalobe.

Dňa 16. marca 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. máj 2011.

Z prehľadu vykonaných úkonov ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v období od 13. septembra 2001 (keď vyzval zástupcu žalovaného na doplnenie   podania)   do   13.   augusta   2003   (keď   opätovne   žiadal   poskytnúť doplnenie podania) a tiež v období od 13. októbra 2009 (keď bola vec prikázaná inému sudcovi) do 25. októbra 2010 (keď sa vo veci konalo pojednávanie). Prieťahy boli zistené spolu v trvaní temer 3 roky.

Celé   obdobie   konania   v dĺžke   12   rokov,   z toho   na   okresnom   súde   11   rokov,   je ústavne   neakceptovateľné,   ktoré   nezodpovedá   požiadavke   konania   bez   zbytočných prieťahov, ako to zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd vykonával aj neefektívne úkony, napr. opakovane žiadal účastníkov o doplnenie podaní bez toho, aby využil ďalšie možnosti, ktoré mu umožňuje procesná právna úprava na urýchlenie konania. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod. sp. zn. 16 C 213/98 bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 16 C 213/98 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   10 000 € proti   okresnému súdu,   poukazujúc najmä na celkovú   doterajšiu   dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby účastník konania čakal na výsledok konania o vypratanie nehnuteľnosti 12 rokov (z toho na okresnom súde konanie prebieha takmer 11 rokov). U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z   tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je primeraným   zadosťučinením   spojeným   s   porušením označených práv sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom JUDr. A. Š., CSc. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 303,30 € vrátane 19 % DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane   prvej   porady   s   klientom,   písomné   podanie   na   súd   –   sťažnosť).   Základom   pre výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva   Slovenskej republiky   v prvom   polroku   2009, a to 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 305,86 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a písomné vyhotovenie sťažnosti)   zvýšené   o 20   %   DPH,   pretože   právny   zástupca   sťažovateľa   je   platcom   dane z pridanej hodnoty. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 7,21 € zvýšenú o 20 % DPH podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   vyslovil povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011