znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 10/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   6 C/269/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. R.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2008   doručená   sťažnosť M.   R. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/269/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde podala 2. novembra 2005 manželka sťažovateľa I. R. „návrh o rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom“.

V uvedenom konaní sa konalo iba jedno pojednávanie vo veci samej 27. apríla 2006 a 12.   septembra   2006   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie.   Znalecký   posudok   bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 12. septembra 2008.

Sťažovateľ   ďalej   poukazuje   na   to,   že   podal   predsedovi   okresného   súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý uznal jeho sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená (m. m. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, IV. ÚS 176/05, I. ÚS 66/08).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ podaním zo 6. októbra 2008   doručil   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   mu odpovedal vyjadrením sp. zn. 1 SprS/336/08 z 29. októbra 2008. V tomto podaní okrem iného uviedol:

„Z prehľadu úkonov, ktorý je vedený v počítačovom registri tunajšieho súdu, bolo zistené, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 12. 9. 2006 vo veci nariadil znalecké dokazovanie.   Toto   uznesenie   bolo   následne   potvrdené   krajským   súdom.   V   období   od 12. 2. 2007 do 28. 3. 2007 bol spis zapožičaný na Krajskej prokuratúre v Ž. V mesiaci august   2007   bola   znalkyňa   vyzývaná,   aby   predložila   znalecký   posudok.   Vypracovanie znaleckého   posudku   bolo   následne   urgované   v   mesiaci   február   2008.   Po   predložení znaleckého posudku bol tento podľa úpravy zo dňa 9. 9. 2008 zasielaný účastníkom na vyjadrenie.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   hodnotím   Vašu   sťažnosť   ako   čiastočne dôvodnú.   V   konaní   došlo   k   určitému   zdržaniu,   ktoré   však   nebolo   spôsobené   konaním Okresného súdu Žilina, ale tým, že znalkyňa nevypracovala a nepredložila súdu znalecký posudok v stanovenej lehote. Tento znalecký posudok bol predložený po viac ako roku až po viacerých   urgenciách   zo   strany   Okresného   súdu   Žilina.   V   mesiaci   september   bol   tento znalecký posudok doručený účastníkom na vyjadrenie. Súčinnosťou od 1. 11. 2008 bude na tunajší súd pridelená nová sudkyňa, ktorá podľa dodatku k rozvrhu práce prevezme všetky nevybavené   veci   predchádzajúcej   zákonnej   sudkyne.   Ďalší   postup   vo   veci   a   nariadenie termínu pojednávania tak uskutoční nová sudkyňa.“

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (26. novembra 2008), sťažnosť na prieťahy v konaní (6. októbra 2008), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola doručená iba v novembri 2008, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec bude od 1. novembra 2008 pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá má čo najskôr určiť termín pojednávania.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd zastáva   stanovisko,   že   podanie   predmetnej   sťažnosti   bolo   v danom   prípade   zo   strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009