znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 10/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 8 C 120/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 120/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 8 C 120/98 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom: šesťdesiattisíc   slovenských   korún), ktoré   je Okresný   súd   Bratislava   I   povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. J. M. trovy právneho zastúpenia   v   sume   6   309   Sk   (slovom   šesťtisíctristodeväť   slovenských   korún)   na   účet právneho zástupcu JUDr. J. H. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. J. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2005 doručená sťažnosť Ing. J. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 8 C 120/98.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 10/06-11 zo 4. januára 2006 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 6. marca 2006 vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 8. marca 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 18. septembra 1998 podal na okresnom súde návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal priznania náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu. Pojednávanie nariadené okresným súdom na 11. január 1999 bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia ďalších listinných dôkazov.

Právny zástupca listom z 22. júla 2000 požiadal okresný súd o stanovenie termínu pojednávania,   pričom   pojednávanie   nariadené   na   6.   november   2000   bolo   zrušené. Sťažovateľ   ďalšími   listami   z 30.   mája   2002,   17.   júla   2002   a   4.   októbra   2002   žiadal o nariadenie termínu pojednávania s upozornením na prieťahy v konaní.

Okresný   súd   na   pojednávaní   26.   novembra   2002   rozhodol   vo   veci   rozsudkom, ktorým návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   9   Co   130/03 z 12. februára 2004 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   podal   12.   augusta   2005   a 29.   septembra   2005   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.   Okresný   súd   v odpovedi   z   21.   októbra   2005   konštatoval   prieťahy   v konaní a oznámil sťažovateľovi, že vo veci je na 6. december nariadené pojednávanie.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva   na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v   konaní   sp.   zn. 8 C 120/98 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň   sťažovateľ   požaduje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 22. februára 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Podpredseda   okresného   súdu   v stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu   27.   marca   2006 uviedol prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadril sa, že „... Šetrením som zistil, že od podania návrhu na začatie konania t. j. od 18. 9. 1998 do 18. 5. 1999 bolo vo veci konané priebežne a bez subjektívne zavinených prieťahov.

Od 18. 5. 1999 do 24. 7. 2000 sa vo veci nekonalo a dňa 24. 7. 2000 bolo vytýčené pojednávanie na deň 6. 11. 2000 o 10.00 hod., ktoré však bolo následne dňa 3. 11. 2000 zrušené. Po výzvach navrhovateľa bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 26. 11. 2002 o 10.00 hod. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 8 C 120/98-58 zo dňa 26. 11. 2002,   ktorým   bol   návrh   zamietnutý.   Následne   bolo   podané   odvolanie,   dňa   2.   4.   2003 doplnenie odvolania a spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave dňa 12. 2. 2004 rozhodol o odvolaní tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 14. 5. 2004 súd doručoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania.

Dňa 18. 8. 2005 bol vytýčený termín pojednávania na deň 6. 12. 2005 o 8.00 hod. a od tohto dátumu je vo veci konané priebežne bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   pretrvávajúce   kritické   personálne   obsadenie   sudcov   na občianskoprávnom   úseku   Okresného   súdu   Bratislava   I a pretrvávajúci   poddimenzovaný stav sudcov v danom období, vo veci musím konštatovať, že objektívny prieťah v konaní bol zavinený   touto   skutočnosťou   ako   i samotným   predmetom   konania   a s tým   viažúcou   sa obtiažnosťou prejednávanej veci.

Subjektívne zavinenie konajúcich zákonných sudkýň zistené nebolo. Vzhľadom na predmet sporu ako i skutočnosť, že v oddelení 8 C bol vybavovaný neúmerne vysoký stav pridelených vecí popri priemernom mesačnom nápade nových vecí, súd vo veci konal bez zbytočných a ním zavinených prieťahov“. Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku zároveň   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 120/98 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 18. septembra 1998 návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal priznania náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu. Okresný súd vydal 23. septembra 1998 pokyn na doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie v určenej lehote. Vyjadrenie odporcu bolo okresnému súdu doručené 21. októbra 1998.

Okresný   súd   nariadil   23.   októbra   1998   termín   pojednávania   na   11.   január   1999 a vydal pokyn na pripojenie spisov krajského súdu sp. zn. 3 T 17/75 a Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru B. sp. zn. ČVS-VP 3034/94V. Odpoveď Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru B. bola okresnému súdu doručená 11. novembra 1998. Spis bol okresným súdom opätovne vyžiadaný prípisom z 3. decembra 1998.

Odpoveď Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru B. bola okresnému súdu doručená 14. decembra 1998. Na pojednávaní 11. januára 1999 bol vypočutý sťažovateľ a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   13.   januára   1999   vyjadrenie   k predmetu konania. Okresný súd vydal 29. marca 1999 pokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľa odporcovi. Odporca doručil stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa okresnému súdu 14. mája 1999. Okresný súd vydal 18. mája 1999 pokyn na doručenie stanoviska odporcu právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   24.   júla   2000   žiadosť o nariadenie pojednávania v danej veci. Okresný súd nariadil 24. júla 2000 pojednávanie na 6. november 2000 a vydal pokyn na zapožičanie spisu krajského súdu sp. zn. 3 T 17/95. Oznámenie   krajského   súdu   vo   veci   predmetného   spisu   bolo   okresnému   súdu   doručené 12. septembra 2000. Termín pojednávania stanovený na 6. november 2000 bol okresným súdom zrušený z dôvodu zmeny rozvrhu práce.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   3.   júna   2002   žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 8. októbra 2002 ďalšiu žiadosť – urgenciu o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd stanovil 10. októbra 2002 termín pojednávania na 26. november 2002.

Na pojednávaní 26. novembra 2002 boli vypočutí účastníci konania a okresný súd rozsudkom   č.   k.   8   C   120/98-58   návrh   sťažovateľa   zamietol.   Okresný   súd   vydal 18. decembra   2002   pokyn   na   doručenie   predmetného   rozsudku   účastníkom   konania. Sťažovateľ   doručil   15.   januára   2003   okresnému   súdu   odvolanie   proti   predmetnému rozsudku. Krajskému súdu bolo 10. februára 2003 doručené odvolanie sťažovateľa.

Okresnému súdu bolo odvolanie sťažovateľa krajským súdom vrátené 14. februára 2003   z dôvodu   nepripojenia   posudzovaného   spisu.   Podľa   úradného   záznamu   okresného súdu z 20. februára 2003 bol predmetný spis nesprávne označený v inom registri, preto bolo odvolanie sťažovateľa oneskorene predložené zákonnému sudcovi.

Okresný súd vydal 24. februára 2003 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v určenej   lehote   odstránil   nedostatky   podaného   odvolania.   Právny   zástupca   sťažovateľa doručil okresnému súdu 2. apríla 2003 doplnenie odvolania. Okresný súd vydal 15. apríla 2003 pokyn na doručenie odvolania odporcovi, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. Odporca doručil 13. mája 2003 vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.

Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 130/0386 z 12. februára 2004 zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 21. apríla 2004. Okresný súd vydal 14. mája 2004 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 27. septembra 2004 nahliadol v uvedený deň   do   predmetného   spisu   právny   zástupca   sťažovateľa.   Právny   zástupca   sťažovateľa doručil okresnému súdu 4. októbra 2005 žiadosť o vyjadrenie k prieťahom v danom konaní.

Okresný súd vydal 18. augusta 2005 pokyn na vyžiadanie spisu Okresného úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru B. sp. zn. ČVS: VP–3034/94-Vi a spisu Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 3 Pv 2423/94, ako aj zaslanie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v určenej lehote predložil požadované písomnosti. Okresný súd nariadil 18. augusta 2005 termín pojednávania na 6. december 2005.

Okresná   prokuratúra   Bratislava   I   doručila   požadovaný   spis   okresnému   súdu 31. októbra 2005. Právny zástupca sťažovateľa doručil 9. novembra 2005 okresnému súdu vyjadrenie   k predmetu   konania.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Úrad   justičnej a kriminálnej   polície   B.   doručil   10.   novembra   2005   požadovaný   spis.   Právny   zástupca sťažovateľa doručil 25. novembra 2005 okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania.

Na pojednávaní 6. decembra 2005 právny zástupca sťažovateľa predniesol stanovisko k predmetu   konania   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   28.   február   2006   za účelom predvolania svedkov. Okresný súd vydal 6. decembra 2005 pokyn na doručenie prípisu Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície B. za účelom vyžiadania písomností týkajúcich sa predmetu konania. Odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície B. bola okresnému súdu doručená 15. februára 2006.

Na   pojednávaní   28.   februára   2006   súd   vykonal   ďalšie   dokazovanie   vo   veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na 23. máj 2006 za účelom ďalšieho dokazovania. Okresný   súd   vydal   2.   marca   2006   pokyn   na   vyžiadanie   relevantných   písomností   od Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   B. Záznamom okresného súdu na č. l. 108 predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie). Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 74/97,   I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu, pričom posudzovaná vec nevykazuje znaky mimoriadnej skutkovej a právnej náročnosti, ktorá by ospravedlňovala obdobia nečinnosti okresného súdu.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným prieťahom   v konaní.   Sťažovateľ   podal   12.   augusta   2005   žiadosť   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,   čím   dal   najavo   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu   predmetného   konania. Sťažovateľ požadoval nariadenie termínu pojednávania aj listami z 22. júla 2000, 30. mája 2002, 17. júla 2002 a 4. októbra 2002.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach v priebehu posudzovaného konania nečinný, pričom riadnemu prejednávaniu   danej   veci   nebránila   žiadna   zákonná prekážka   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 18. mája 1999 do 24. júla 2000 (14 mesiacov), od 24. júla 2000 do 10. októbra 2002 (26,5 mesiacov) a od 14. mája 2004 do 18. augusta 2005 (15 mesiacov) ako obdobia, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 55,5 mesiacov.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 27. marca 2006 uviedol,   že   v danom   konaní   nedošlo   k subjektívnym   prieťahom   zo   strany   zákonných sudkýň, ale objektívne prieťahy v konaní boli spôsobené kritickým personálnym obsadením súdu   (nízky   počet   sudcov),   neúmerne   vysokým   počtom   vecí   pridelených   jednotlivým sudcom,   ako   aj   predmetom   konania   a s ním   spojenou „...  .obtiažnosťou   prejednávanej veci“.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v   rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00 „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“ (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu   postupovať v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci považuje sumu 60 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti   posudzovanej   veci,   najmä   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   vek sťažovateľa, ktorý neprimeranú dĺžku konania pociťuje ako pretrvávajúcu nespravodlivosť v spojení s pocitom obáv z nemožnosti urýchliť dané konanie, a preto žiadosti sťažovateľa, ktorý   požadoval   priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny   za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd,   ktorá   nie   je   oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 8. marca 2006 žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za 3 úkony právnej pomoci (t. j. aj za vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu doručené ústavnému súdu 8. marca 2006). S prihliadnutím na okolnosť, že uvedené vyjadrenie nie je vyjadrením k meritu veci, ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2005,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   15   008   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   501   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľa pripojil k špecifikácii trov konania zo 6. marca 2006 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 309 Sk, ktorú ústavný súd   zaviazal uhradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   okresný   súd   (ustanovenie   §   31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006