znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 10/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 27. apríla 2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade   všeobecne   záväzného   nariadenia   mesta   Levice   č.   21/1998   o usmerňovaní obchodnej   a podnikateľskej   činnosti   na   území   mesta   Levice   z 27.   augusta   1998 s Ústavou   Slovenskej   republiky   a zákonom   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1.   Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   Levice   č.   21/1998   o usmerňovaní obchodnej   a podnikateľskej   činnosti   na   území   mesta   Levice   z 27.   augusta   1998 n i e   j e   v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanovením § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a h) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti sa návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol   dňa 26. januára 2001 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len   „navrhovateľ“)   na vyslovenie   nesúladu   všeobecne   záväzného nariadenia   mesta Levice   č.   21/1998   z 27.   augusta   1998   o usmerňovaní   obchodnej   a podnikateľskej činnosti na území mesta Levice (ďalej len „VZN“) s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 67 prvou vetou, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a so   zákonom   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Navrhovateľ   v návrhu   uviedol,   že   Mestské   zastupiteľstvo   mesta   Levice   dňa 27.   augusta   1998   pod   číslom   21/1998   schválilo   VZN,   ktorým   upravilo   oblasť obchodnej a podnikateľskej činnosti na území mesta Levice.

Týmto   VZN   stanovilo   podmienky   pre   začatie   podnikateľskej   činnosti právnických   a fyzických   osôb,   ktoré   vykonávajú   alebo   majú   záujem   vykonávať podnikateľskú   činnosť   na   území   mesta,   ako   aj   kritériá   pre   určenie   predajného a prevádzkového času, a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 písm. g) a § 4 ods. 3 písm. d) a h) zákona o obecnom zriadení.

VZN   v ustanovení   §   1   vymedzuje   predmet   úpravy,   ktorým   je   obchodná a podnikateľská   činnosť   na   území   mesta   Levice,   t.   j.   podmienky   začatia podnikateľskej   činnosti   právnických   osôb,   ktoré   vykonávajú   alebo   majú   záujem vykonávať   podnikateľskú   činnosť   na   území   mesta   Levice.   Upravuje   predajný a prevádzkový čas podnikania okrem prevádzkovej doby trhovísk.

V ustanovení § 2 ods. 4 VZN ukladá osobám, ktoré chcú podnikať na území mesta, povinnosť požiadať o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti,   a to   najneskôr   pred   začatím   podnikateľskej   činnosti,   a zároveň   predložiť k žiadosti taxatívne určené dokumenty (§ 3 ods. 2 VZN).

VZN   v   §   4   bode   3   ukladá   podnikateľom   povinnosť   predložiť   k žiadosti o vydanie povolenia predajného a prevádzkového času taxatívne určené dokumenty.

Mesto   Levice   VZN   ustanovuje   i ďalšie   povinnosti   a obmedzenia   subjektom vykonávajúcim   podnikateľskú   činnosť   na   jeho   území,   a to   mať   v mieste   výkonu podnikania   rozhodnutie   o určení   predajného   a prevádzkového   času   a na   požiadanie ho   predložiť   kontrolným   orgánom,   dodržiavať   podmienky   uvedené   v zákone č.   634/1992   Zb.   o ochrane   spotrebiteľa   v znení   neskorších   predpisov   a zákaz podávania alkoholických nápojov v prevádzkach, ktoré nemajú vytvorené hygienické podmienky (§ 4 ods. 4, § 6 ods. 1, 2 a 3 VZN).

VZN v ustanovení § 5 uložilo povinnosť aj osobám, ktoré nie sú oprávnené na podnikateľskú činnosť (predávajúci) v súvislosti s dočasným uzatvorením a zrušením prevádzkarne.

Zároveň ustanovuje i právne účinky nesplnenia stanovených povinností, resp. obmedzení (§ 6 ods. 4 VZN).

Navrhovateľ uvádza, že toto VZN je v nesúlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 67 prvou vetou, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 prvou vetou ústavy.

Taktiež nie je v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a h) a § 6 ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení.   Týmito   ustanoveniami   sa   mesto   Levice   pri vydávaní uvedeného VZN neriadilo.

Navrhovateľ   ďalej   uviedol,   že   mesto   Levice   má   podľa   zákona   o obecnom zriadení právne postavenie obce.

Všetka   činnosť   obce   je   viazaná   platným   právnym   poriadkom,   obec   je i v normotvorbe   povinná   rešpektovať   ústavu,   zákon   a ostatné   všeobecne   záväzné právne predpisy vrátane vlastných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Obec má právo prijímať nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo v prípade,   že to   ustanovuje zákon   (§   6   ods.   1   prvá   veta   zákona o obecnom zriadení). Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5 zákona o obecnom zriadení),   môže   vydať   nariadenie   len   na   základe   splnomocnenia   zákona   a v jeho medziach (§ 6 ods. 3 tretia veta zákona o obecnom zriadení).

Pravidlá a podmienky živnostenského podnikania a kontrolu ich dodržiavania upravuje   zákon   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „živnostenský   zákon“).   Rozhodovacia,   riadiaca   a kontrolná právomoc   na   úseku   živnostenského   podnikania   patrí   miestnym   orgánom   štátnej správy, t. j. okresným a krajským úradom, a na centrálnej úrovni Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (§ 66a živnostenského zákona).

Navrhovateľ uviedol, že subjekty územnej samosprávy nemajú normotvornú právomoc   v oblasti   realizácie   práva   podnikania   zaručeného   čl.   35   ods.   1   ústavy. Neexistuje   zákonná   úprava,   ktorou   by   boli   obce   splnomocnené   nariadeniami upravovať podmienky živnostenského podnikania a ukladať podnikateľom povinnosti, resp. obmedzenia. Ani činnosť v rámci výkonu samosprávnych funkcií spočívajúca v oprávnení   povoľovať   predajný   a prevádzkový   čas   (§   4   ods.   3   písm.   h)   zákona o obecnom   zriadení)   neoprávňuje obec   upraviť   vzťahy   súvisiace   s touto   činnosťou všeobecne záväzným nariadením,   najmä ju   neoprávňuje stanoviť povinnosť   žiadať o takéto povolenie či stanovovať náležitosti žiadosti.

Obec   má   právo   vydávať   stanoviská   k zámeru   a k začatiu   podnikateľskej činnosti,   nie   je   však   oprávnená   ukladať   príslušným   subjektom   povinnosť   takéto stanoviská si vyžiadať, resp. povinnosti na to nadväzujúce.

Obec nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov, a to ani realizáciou samosprávnych funkcií.

Právo   podnikať   zaručené   čl.   35   ods.   1   ústavy   môže   byť   obmedzené   len zákonom, ktorým VZN nie je.

Normotvorná právomoc podľa čl. 68 ústavy sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65 ods. 1 ústavy, ako aj podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení pri súčasnom rešpektovaní čl. 152 ods. 4 ústavy.

Podľa   čl.   65   ods.   1   ústavy   obec   je   právnická   osoba,   ktorá   za   podmienok ustanovených   zákonom   samostatne   hospodári   s vlastným   majetkom   a so   svojimi finančnými prostriedkami.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   musí   byť   v súlade   s touto ústavou.

Ústava   nepriznáva   obciam   normotvornú   právomoc   v celom   rozsahu samosprávnych   činností,   ktoré   vykonávajú   podľa   ustanovenia   §   4   ods.   3   zákona o obecnom zriadení.

Normotvornú   právomoc   môžu   uplatňovať   len   v tej   časti   správy   svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 ústavy. Nad rámec tohoto ustanovenia môžu upraviť aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovné splnomocnenie na normotvornú činnosť.

Mesto Levice prijatím VZN konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú ústava zveruje orgánom územnej samosprávy. Prijatím nariadenia porušilo ústavou zaručené   právo   podnikať   a uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť   a zároveň   núti subjekty   uplatňujúce   svoje   zákonné   právo   podnikať,   aby   konali   niečo,   čo   zákon neukladá.

Z týchto   dôvodov   je   VZN   v rozpore   s ústavou   a uvedenými   ustanoveniami zákona o obecnom zriadení.

Navrhovateľ v závere poukázal na tieto dôkazy:

„ -   Ústavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

- všeobecne   záväzné nariadenie   mesta   Levice   č.   21/1998   zo   dňa   27.   augusta 1998,   účinné   od   14.   septembra   1998,   o usmerňovaní   obchodnej a podnikateľskej činnosti na území mesta Levice.“

V závere generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že VZN nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 67 prvou vetou, čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a h) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu dňa 31. januára 2001 predbežne prerokoval návrh navrhovateľa a podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ho prijal na ďalšie konanie.

Podľa   ustanovenia   §   29   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   bolo   Mestské zastupiteľstvo   v Leviciach   výzvou   ústavného   súdu   z 1.   februára   2001   požiadané o predloženie vyjadrenia mesta Levice k predmetnému návrhu, ako aj o ustanovenie zástupcu pre konanie na ústavnom súde.

V stanovisku   mesta Levice - odporcu   zo dňa 16. februára 2001, ktoré bolo ústavnému   súdu   doručené   22.   februára   2001   a ktoré   podpísal   primátor   mesta, sa uvádza, že v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec na plnenie samosprávnych úloh obce vydáva všeobecne záväzné nariadenia.

Ten istý zákon upravuje a demonštratívne vymedzuje samosprávne úlohy obce v § 4 ods. 3 medzi inými aj písm. d), podľa ktorého obec „usmerňuje ekonomickú činnosť   v obci,   najmä   vydáva   záväzné   stanoviská   k investičnej   činnosti   v obci, k využitiu   miestnych   zdrojov,   k začatiu   podnikateľskej   činnosti   právnických a fyzických osôb, a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce“   a písm. h),   podľa   ktorého obec „utvára   podmienky   pre   riadne zásobovanie obce a vykonáva nad ním dozor (povoľuje predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská)“.

Z uvedeného   jasne   vyplýva,   že   vydávanie   záväzného   stanoviska   k začatiu podnikateľskej   činnosti   a povoľovanie   predajného   a prevádzkového   času   je samosprávnou   úlohou   obce,   a teda   vydanie   všeobecne   záväzného   nariadenia   je v súlade s § 6 zákona o obecnom zriadení a jeho vydanie je aj v súlade s čl. 68 ústavy.

Podľa odporcu je nutné zdôrazniť, že podľa čl. 67 ústavy je obci dovolené vo veciach územnej samosprávy konať samostatne a obmedzovať ju možno len zákonom. Takýto obmedzujúci zákon nie je k dispozícii, ani živnostenský zákon neobmedzuje pôsobnosť § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení.

Ustanovenia   všeobecne   záväzného   nariadenia   č.   21/1998   o usmerňovaní obchodnej   a podnikateľskej   činnosti   na   území   mesta   Levice   neobmedzujú   vydanie živnostenského oprávnenia ani nepodmieňujú jeho vydanie príslušným úradom štátnej správy, tak ako to bolo počas platnosti § 17 živnostenského zákona, keď sa obec vyjadrovala k umiestneniu prevádzkarne a len na základe kladného stanoviska obce mohol živnostenský úrad povoliť príslušné právo na podnikanie.

Uvedeným nariadením mesto len vydáva pokyny pre podnikateľské subjekty, na základe ktorých môže obec zodpovedne rozhodnúť o usmerňovaní podnikateľskej činnosti a o povolení predajného a prevádzkového času na území mesta.

Aj podľa názoru navrhovateľa má obec právo vydávať stanoviská k zámeru a k začatiu   podnikateľskej   činnosti,   ako   aj   oprávnenie   povoľovať   predajný a prevádzkový čas, nie je však oprávnená ukladať príslušným subjektom povinnosť takéto stanoviská či povolenie si vyžiadať. Ako bude obec vydávať takého stanoviská a ako bude obec povoľovať predajný a prevádzkový čas, keď príslušné subjekty podľa názoru   generálneho   prokurátora   nie   sú   povinné   o takéto   povolenie   či   stanovisko žiadať?

Pritom   je zrejmá povinnosť obce vytvárať v obci také podmienky, aby boli uspokojené záujmy obyvateľov obce.

Nemáme   predstavu,   pokiaľ   by   mesto   nemohlo   usmerňovať   podnikateľskú činnosť,   ako   by   zabránilo   napr.   otvoreniu   pohostinských   zariadení   v nevhodne umiestnených lokalitách (napr. v obytných zónach je potrebné určiť taký prevádzkový čas,   aby   nedochádzalo   k rušeniu   nočného   kľudu),   otvoreniu   autoopravárenských a iných   dielní   napr.   v obytných   zónach,   otváraniu   prevádzkarní   poskytujúcich nevhodné   služby   napr.   pri   školských   zariadeniach   a pod.   Všeobecne   záväzné nariadenia   majú   spĺňať   a riešiť   všeobecné   a abstraktné   požiadavky   obcí.   Bez ustanovení predmetného VZN by relatívne mohol na území mesta Levice podnikať ktokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek bez možnosti usmernenia obce.

Na podporu uvedeného je možné uviesť, že niektoré zákony výslovne požadujú súhlasné   stanoviská   obce   k začatiu   činnosti   (napr.   §   32   ods.   4   písm.   k)   zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 3 písm.   g)   zákona   č.   139/1998   Z.   z.   o omamných   látkach,   psychotropných   látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov).

Na základe uvedených skutočností zastáva mesto Levice názor, že namietané VZN   je   prijaté   v súlade   s ústavou   a ustanoveniami   zákona   o obecnom   zriadení a v celom rozsahu žiada návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ ani odporca netrvali na ústnom verejnom zasadnutí.

II.

Mesto Levice VZN ustanovilo nasledovné povinnosti:

- právnickej aj fyzickej osobe požiadať mesto o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti najneskôr pred začatím činnosti prevádzkarne na území mesta;

- k žiadosti o záväzné stanovisko pripojiť:

a) stanovisko oddelenia architektúry a životného prostredia,

b) stanovisko ŠZÚ Levice,

c) výpis z obchodného registra podnikateľského subjektu;

- pri žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení predajného a prevádzkového času predložiť:

a) výpis z obchodného registra príslušného obvodného súdu (právnické osoby),

b) živnostenský list, resp. koncesnú listinu,

c) rozhodnutie štátneho hygienika,

d) zmluvu s oprávnenou osobou na vývoz tuhého komunálneho odpadu,

e) list   vlastníctva   k nehnuteľnosti,   v ktorej   sa   má   vykonávať podnikateľská činnosť, ak je podnikateľ vlastníkom nehnuteľnosti,

f) platnú nájomnú zmluvu uzavretú v súlade s osobitnými právnymi predpismi, ak podnikateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti,

g) súhlas   prenajímateľa   bytu,   ak   sa   má   podnikateľská   činnosť   vykonávať v bytových priestoroch,

h) v prípade potreby rozhodnutie stavebného úradu o kolaudácii, resp. zmene užívania stavby;

- pri dočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne;

- pri zrušení prevádzkarne je predávajúci povinný písomne informovať okresný úrad a mesto o tom, kde a kto je povinný vyrovnať prípadné záväzky.

Za   narušenie   verejného   poriadku   a životného   prostredia,   ako   aj   v prípade nedodržania   podmienok   uvedených   v bode   1,   2   a 3   (ustanovenie   §   6   VZN)   môže primátor mesta Levice:

a) skrátiť podnikateľovi stanovený prevádzkový čas,

b) na   základe   opodstatnených   sťažností   obyvateľov   mesta   a záporného rozhodnutia   štátneho obvodného   hygienika   obmedziť sortiment predávaných tovarov,

c) podať   návrh   na   Okresný   úrad   Levice,   odbor   živnostenský   a ochrany spotrebiteľa, na zrušenie živnostenského oprávnenia,

d) vypovedať nájomnú zmluvu, ak je prevádzka zriadená v priestoroch majetku mesta.

V ustanovení § 7 VZN je stanovený sankčný systém, podľa ktorého kontrolu dodržiavania tohto nariadenia vykonávajú pracovníci „Mestského úradu a Mestskej polície v Leviciach a hlavný kontrolór mesta“.

Porušenie VZN je postihnuteľné podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Fyzickej   osobe,   ktorá   sa   dopúšťa   priestupku   proti   poriadku   v meste,   ktorá poruší   toto   všeobecne   záväzné   nariadenie,   sa   uloží   pokuta   do   výšky   1   000   Sk (v blokovom konaní 500 Sk). Právnickej osobe za tie isté porušenia primátor mesta môže uložiť pokutu do 100 000 Sk.

VZN schválilo Mestské zastupiteľstvo v Leviciach dňa 27. augusta 1998.

Toto VZN nadobudlo účinnosť dňa 14. septembra 1998.

Predmetom konania pred ústavným súdom sa stala skutočnosť, či mesto Levice prijatím   VZN   obmedzilo   základné   práva   zaručené   ústavou   a či   prijatie   takého všeobecne záväzného nariadenia patrí do   právomoci   orgánov územnej samosprávy ustanovenej v štvrtej hlave ústavy.

Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

Podľa   čl.   35   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   slobodnú   voľbu   povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 35 ods.   2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa čl. 67 prvej vety ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne.

Podľa   čl.   68   ústavy   vo   veciach   územnej   samosprávy   môže   obec   vydať všeobecne záväzné nariadenie.

Podľa čl. 71 ods. 2 ústavy pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   §   4   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   obce   samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný   zákon   takéto   úkony   nezveruje   štátu   alebo   inej   právnickej   osobe   alebo fyzickej osobe.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávnych funkcií usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné   stanoviská   k investičnej   činnosti   v obci,   k využitiu   miestnych   zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb, a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov obce.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä utvára podmienky pre riadne zásobovanie obce a vykonáva nad ním dozor (povoľuje predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská).Podľa   ustanovenia   §   6   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   na   plnenie   úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydá pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie.

Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Základom   námietky   neústavnosti   a   nezákonnosti   VZN   je   námietka o neústavnom obmedzení práva podnikať zaručeného čl. 35 ods. 1 ústavy.

Právo   podnikať   sa   zahŕňa   medzi   základné   práva   a slobody   a je   chránené v piatom   oddiele   druhej   hlavy   ústavy   ako   jedno   z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.

Právo   podnikať   sa   priznáva   každej   fyzickej   osobe   a je   ústavnou   zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa jej uváženia.

Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva.

Toto   právo   sa   priznáva   osobám   ako   právny   prostriedok   rozvoja   trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého: „Hospodárstvo Slovenskej republiky   sa   zakladá   na   princípoch   sociálne   a ekonomicky   orientovanej   trhovej ekonomiky.“

Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu   na   trh   a rovnosť   pravidiel   správania   na   trhu   pre   všetkých   účastníkov hospodárskej súťaže (II. ÚS 70/97).

Mesto Levice vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. februára 2001 uviedlo, že   všeobecne   záväzným   nariadením   mesto   len   vydáva   pokyny   pre   podnikateľské subjekty,   na   základe   ktorých   môže   obec   zodpovedne   rozhodnúť   o usmerňovaní podnikateľskej   činnosti   a o povolení   predajného   a prevádzkového   času   na   území mesta.

V právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   bol   výkon   práva   podnikať obmedzený zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní do prijatia novely č.   132/1994   Z.   z.,   ktorou   sa   zmenil   tento   zákon   (živnostenský   zákon)   tak,   že neobsahuje ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť, musí k ohláseniu   živnosti   (pri   ohlasovacej   živnosti),   resp.   k žiadosti   o koncesiu   (pri koncesovanej živnosti) pripojiť doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne v obci, pričom sa tento súhlas vyžadoval aj na vedľajšie prevádzkarne.

V súčasnosti   teda   povinnosti   podnikateľa   smerom   k obci   takýmto   spôsobom upravené nie sú.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   právna   úprava   ustanovená namietaným VZN svojím obsahom nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy. Táto úprava nespĺňa ani formálne podmienky čl. 35 ods. 2 ústavy.

Ustanovenie § 2 VZN obmedzuje možnosti vstupu do podnikania nad rámec zákonnej   úpravy   a nevytvára   ani   právnu   istotu   pre   presadzovanie   podnikateľských zámerov.

Obec VZN   upravila medze   základného   práva   podnikať podľa   čl.   35   ods.   1 ústavy. Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom.

Keďže obec medze základného práva podnikať upravila v rozpore s príkazom ústavy, konala v rozpore s čl. 13 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 35 ods. 1 ústavy.

Stanovenie medzí základného práva všeobecne záväzným nariadením spočíva v tom, že obec uložila povinnosti obmedzujúce práva podnikať na svojom území.

Ide   o uloženie   povinností,   ktoré   neupravuje   zákon,   a to   napr.   písomne informovať okresný úrad a mesto, predložiť stanovené doklady k určeniu predajného a prevádzkového   času,   mať   v mieste   výkonu   podnikania   rozhodnutie   o určení predajného   a   prevádzkového   času,   spôsob   vyrovnania   záväzku   po   zrušení prevádzkarne a iné.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   ústava nepriznáva orgánom územnej správy právomoc regulovať právne vzťahy tak, že by nahrádzali svojou normotvorbou podľa čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy zákony. Rozsah normotvornej právomoci obce je vymedzený a obmedzený predovšetkým čl. 64 ods. 2 a čl. 65 ods. 1 ústavy.

Obec ako právnická osoba (čl. 65 ods. 1 ústavy) za podmienok ustanovených zákonom   sama   hospodári   s vlastným   majetkom   a so   svojimi   finančnými prostriedkami.

Podľa   čl.   67   ústavy   vo   veciach   územnej   samosprávy   rozhoduje   obec samostatne. Povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom.

Úprava podnikania v obci nepatrí medzi veci územnej samosprávy, tak ako ich vymedzuje ustanovenie § 4 zákona o obecnom zriadení.

Keďže   úprava   podmienok   podnikania   okrem   vecí   uvedených   v   §   4   ods.   3 zákona o obecnom zriadení nepatrí medzi veci, v ktorých vykonáva samospráva svoju právomoc, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi predmetným všeobecne záväzným nariadením s čl. 67 ústavy, a preto v tejto časti ústavný súd návrhu nevyhovel.

Podľa   čl.   68   ústavy   vo   veciach   územnej   samosprávy   obec   môže   vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Všeobecne záväzné nariadenia môže obec vydávať aj v rámci svojej územnej pôsobnosti pri výkone štátnej správy, ak je na to splnomocnená zákonom (čl. 71 ods. 2 ústavy).   Takýto   prenesený   výkon   štátnej   správy   riadi   a kontroluje   vláda,   pričom podrobnosti ustanoví zákon.

Normotvorba   v prenesenom   výkone   štátnej   správy,   teda   v zmysle   ústavnej úpravy, požaduje zákonné zmocnenie.

Pri   uplatňovaní   normotvornej   právomoci   orgány   územnej samosprávy   môžu ukladať povinnosť, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec   zákona.   Obec   ani   v rámci   svojej   normotvornej   právomoci   (čl.   68   ústavy) nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákona.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. II. ÚS 70/97 uviedol, že definíciu usmerňovania ekonomickej činnosti v obci obsiahnutú v ustanoveniach § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení   nemožno   subsumovať   pod   hospodárenie   obce   s vlastným   majetkom a vlastnými finančnými prostriedkami. Táto sféra pôsobnosti obce nespadá do režimu čl. 65 ústavy a obec v nej môže uplatniť svoju normotvornú právomoc len na základe výslovného zákonného splnomocnenia.

Vo   veciach   usmernenia   podnikania   nebola   zákonom   prenesená   právomoc výkonu štátnej správy na obce, a teda ani mesto Levice takúto správu svojím VZN neupravilo, čím chýba príčinná súvislosť medzi namietaným ustanovením čl. 71 ods. 2 ústavy a vyššie uvedeným všeobecne záväzným nariadením, ktorého nesúlad s ústavou navrhovateľ namieta, a preto ústavný súd v tejto časti návrhu nevyhovel.

Upraviť medze podnikania alebo ináč regulovať túto oblasť má právo podľa ústavy len Národná rada Slovenskej republiky, a to zákonom.

Mesto   Levice   citovaným   VZN   aj   v rozpore   s ústavou   upravilo   tiež   sankčný systém za porušenie tohto VZN tak, že v ustanovení § 7 VZN stanovilo za porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou možnosť uloženia pokuty do 1 000 Sk a v blokovom konaní do 500 Sk. Právnickej osobe, ktorá poruší citované nariadenie, môže primátor mesta uložiť pokutu do 100 000 Sk.

VZN   nebolo   vydané   vo   veci   územnej   samosprávy   v zmysle   čl.   68   ústavy a preto je v nesúlade s citovaným ustanovením. Mestské zastupiteľstvo   v Leviciach ustanovilo predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, a tým postupovalo aj v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy.

Zároveň s ustanovením povinností obmedzujúcich uplatnenie práva podnikať porušilo aj čl. 13 ods. 1 ústavy, lebo podnikateľom uložilo povinnosti, ktoré nemali oporu v zákone ani neboli v medziach zákona. Obmedzením práva zaručeného čl. 35 ods.   1   ústavy   došlo   aj   k porušeniu   čl.   13   ods.   2   ústavy,   pretože   sa   toto   právo obmedzilo   všeobecne   záväzným   nariadením   orgánu   územnej   samosprávy,   a nie zákonom.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 59/97 uviedol, že ak orgán územnej samosprávy   všeobecne   záväzným   nariadením   ustanoví   predpoklady   obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad rámec úpravy podľa čl. 68 ústavy, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Dochádza k tomu, že obec (mesto) svojím všeobecne záväzným nariadením upraví otázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine zákonom.

Keďže zákon nesplnomocnil obce upravovať podmienky podnikania, nemôže byť postup v citovanom VZN ani v príčinnej súvislosti s čl. 71 ods. 2 ústavy, podľa ktorého môže obec vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenie, a ústavný súd v tejto časti návrhu nevyhovel.

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení demonštratívne vymedzuje pôsobnosť obce pri výkone samosprávnych funkcií.

Podľa   ustanovenia   §   4   ods.   3   písm.   d)   zákona   o obecnom   zriadení   obec usmerňuje   ekonomickú   činnosť,   najmä   vydáva   záväzné   stanoviská   k investičnej činnosti   v obci,   k užívaniu   miestnych   zdrojov,   k začatiu   podnikateľskej   činnosti právnických a fyzických   osôb, a zaujíma stanoviská k zámerom ich činností,   ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce.

Podľa   ustanovenia   §   4   ods.   3   písm.   h)   citovaného   zákona   obec   utvára podmienky   pre   riadne   zásobovanie   a vykonáva nad ním   dozor   (povoľuje   predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská).

Takto   definované   usmerňovanie   ekonomickej   činnosti   v obci   nemožno subsumovať   pod   hospodárenie   obce   s vlastným   majetkom   a vlastnými   finančnými prostriedkami. Táto sféra pôsobnosti obce nespadá pod čl. 65 ústavy. Obec v nej môže uplatniť   svoju   normotvornú   právomoc   len   na   základe   výslovného   zákonného splnomocnenia.

Podľa   ustanovenia   §   6   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   na   plnenie   úloh samosprávy   obce,   alebo   ak   to   ustanovuje   zákon,   obec   vydáva   pre   územie   obce všeobecne záväzné nariadenia. Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Ústavný   súd   zistil,   že   mesto   Levice   pri   vydaní   VZN   neupravovalo   otázky samosprávy   obce   ani   prenesenej   štátnej   správy,   a preto   konalo   i v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 3 písm. d) a h) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Podľa čl. 132 ods. 1 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi   všeobecne   záväzným   nariadením   orgánov   územnej   samosprávy   a ústavou a zákonmi   je   nesúlad,   strácajú   príslušné   predpisy,   ich   časti,   prípadne   niektoré   ich ustanovenia účinnosť.

Orgány,   ktoré   tieto   predpisy   vydali,   sú   do   šiestich   mesiacov   od   vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou a inými zákonmi. Ak   tak   neurobia,   také   predpisy,   ich   časti   alebo   ustanovenia   strácajú   platnosť   po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa čl. 132 ods. 2 ústavy rozhodnutia ústavného súdu vydané podľa ods. 1 sa vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.