znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 1/2012-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Jána   Auxta v konaní   o   sťažnosti   Ľ.   V.,   B.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   D.   P.   & partners,   s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   advokát   JUDr.   D.   P.,   vo veci namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 35/1996 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/35/1996 p o r u š e n é b o l i.

2. Ľ. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. V. trovy konania v sume 305,86 € (slovom tristopäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. D. P. & partners, s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 1/2012-15 zo 17. januára 2012 prijal sťažnosť Ľ. V. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zakotveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 35/1996.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde domáhal   náhrady   škody   spôsobenej   prevádzkou   motorového   vozidla.   Žaloba   bola okresnému súdu doručená 9. februára 1996.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol chronologický výpočet podstatných úkonov okresného súdu v predmetnej veci, pričom osobitne zdôraznil skutočnosť, že ide o bežný súdny spor, ktorý „za dnešných podmienok nevyžaduje na jeho skončenie na prvom stupni ani rok“, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol právoplatne skončený a trval už štrnásty rok.

Podľa   názoru   sťažovateľa   bola   dĺžka   súdneho   konania   zapríčinená   najmä „nečinnosťou súdu a rôznymi objektívnymi a subjektívnymi prieťahmi vo veci“.

V závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vo   veci   rozhodol nálezom, v ktorom konštatuje porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vec   čo   najrýchlejšie   prerokoval a vo   veci rozhodol.   Sťažovateľ   tiež   žiadal   priznať „finančné   zadosťučinenie   ako   peňažnú protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy v sume 5000 EUR“, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 582,02 €.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a zároveň sa k sťažnosti vyjadrila listom sp.   zn.   Spr.   3129/2012   doručeným   ústavnému   súdu   23.   marca   2012,   v   ktorom   uviedla chronologický prehľad procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:

„dňa 9.6.1996 doručený návrh na začatie konania

dňa   16.2.1996   výzva   súdu   na   doručenie   jedného   vyhotovenia   návrhu   na   začatie konania a príloh

dňa 16.2.1996 výzva na zaplatenie súdneho poplatku

dňa 23.2.1996 doloženie návrhu a príloh

dňa 2.3.1996 zaplatený súdny poplatok

dňa 6.5.1997 prevzatie právneho zastúpenia a vypovedanie plnej moci

dňa 27.5.1997 vyjadrenie odporcu v 1. rade

dňa   29.5.1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín   dňa

2.9.1997

dňa 18.8.1997 predvolanie na termín pojednávania

dňa   2.9.1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín   dňa

2.10.1997

dňa 2.9.1997 súd vydal uznesenie, ktorým odporcovi v 2. rade uložil poriadkovú pokutu

dňa 8.9.1997 žiadosť súdu adresovaná odporcovi v 1. rade o doručenie vyjadrenia

dňa 16.9.1997 predvolanie na termín pojednávania

dňa 2.10.1997 upovedomenie o odročení pojednávania

dňa 3.10.1997 vyjadrenie odporcu v 1.rade

dňa   13.10.1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín pojednávania dňa 13.11.1997

dňa 21.10 1997 predvolanie na termín pojednávania

dňa   13.11.1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín pojednávania dňa 16.12.1997

dňa 1.12.1997 predvolanie na termín pojednávania a predvolanie svedka

dňa 1.12.1997 žiadosť súdu adresovaná PZ SR – Mestskému veliteľstvu B., Správe dopravnej polície, odboru dopravných nehôd

dňa   16.12.1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (z   dôvodu   vyhlásenia   mimoriadnej udalosti bolo potrebné okamžite opustiť pojednávaciu miestnosť)

dňa 29.12.1997 predvolanie na termín pojednávania dňa 22.1.1998 a predvolanie svedka

dňa 22.1.1997 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín 5.3.1998

dňa   27.1.1998   predvolanie   na   termín   pojednávania   dňa   5.3.1998   a predvolanie svedka

dňa 5.3.1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín pojednávania dňa 6.4.1998

dňa   9.3.1998   predvolanie   na   termín   pojednávania   dňa   6.4.1998   a predvolanie svedka

dňa 10.3.1998 bolo súdu doručené oznámenie odporcu v 1. rade

dňa   6.4.1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín   dňa

27.4.1998

dňa   5.5.1998   predvolanie   na   termín   pojednávania   dňa   21.5.1998a   predvolanie svedka

dňa   19.5.1998   bolo   súdu   doučené   podanie   svedka   (oznámenie   neúčasti na pojednávaní)

dňa   21.5.1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín   dňa

22.6.1998

dňa 26.5.1998 predvolanie svedka

dňa   16.6.1998   bolo   súdu   doručené   podanie   svedka   (oznámenie   neúčasti na pojednávaní)

dňa   22.6.1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   na   termín pojednávania dňa 28.9.1998

dňa 22.3.2000 žiadosť o oznámenie stavu veci

dňa 5.4.2000 urgencia oznámenia stavu konania vo veci

dňa 10.4.2000 súd vydal uznesenie č.k. 11C35/96-48

dňa 10.4.2000 bola súdu doručená žiadosť o pokračovanie v konaní

dňa 29.5.2000 žiadosť znalca o doplnenie spisu

dňa 4.5.2000 podanie odvolanie proti uzneseniu č.k. 11C 35/96-48

dňa 27.7.2000 žiadosť o oznámenie

dňa 4.8.2000 urgencia súdu adresovaná súdnemu znalcovi a oznámenie o vykonaní urgencie znalca súdom právnemu zástupcovi navrhovateľa

dňa 7.9.2000 žiadosť o oznámenie a o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 21.9.2000 bola súdu doručená odpoveď znalca na urgenciu súdu

dňa 13.11.2000 bola súdu doručená urgencia právneho zástupcu navrhovateľa

dňa   27.12.2000   bola   súdu   doručená   žiadosť   o oznámenie   od   právneho   zástupcu navrhovateľa

dňa 6.3.2001 súd adresoval list znalcovi, ktorým ho vyzval na oznámenie údajov

dňa 4.6.2001 bola súdu doručená odpoveď znalca na urgenciu súdu

dňa 27.6.2001 bola súdu doručená žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa   8.8.2001   bola   súdu   doručená   žiadosť   o vytýčenie   termínu   pojednávania a urgencia

dňa 22.11.2001 doručená žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 10.4.2002 doručená žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 24.4.2002 výzva súdu adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcovi v 1. rade, odporcovi v 2. rade, Krajskému riaditeľstvu – PZ Dopravný inšpektorát

dňa 22.5.2002 súd vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie č.k. 11C 35/96-48 zo dňa

10.4.2000, v ktorej bola odporcovi v 2.rade uložená povinnosť zaplatiť preddavok na znalečné vo výške 1.500,-Sk

dňa 13.5.2002 doručená odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa na výzvu súdu zo dňa 24.4.2002

dňa 13.5.2002 doručená odpoveď odporcu v 2. rade navrhovateľa na výzvu súdu zo dňa 24.4.2002

dňa 4.6.2002 doručená odpoveď Krajského riaditeľstva PZ v B. na výzvu súdu zo dňa 24.4.2002

dňa 1.7.2002 doručená odpoveď odporcu v 1. rade na výzvu súdu zo dňa 24.4.2002

dňa   18.7.2002   zaslanie   fotodokumentácie   znalcovi   a žiadosť   súdu   o urýchlené vypracovanie posudku v lehote 20 dní pod hrozbou poriadkovej pokuty

dňa 12.9.2002 bola súdu doručená žiadosť znalca o posunutie termínu

dňa 11.11.2002 doručená žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

dňa 16.10.2002   žiadosť   súd   o bezodkladné   vypracovanie   znaleckého   posudku do 15 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty

dňa 4.12.2002 zaslanie vypracovaného znaleckého posudku a vrátenie spisu

dňa 12.12.2002 súd vydal uznesenie, ktorým priznal znalcovi znalečné za vykonanie znaleckého posudku

dňa   27.12.2002   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu   navrhovateľa k znaleckému posudku Ing. M. Z. zo dňa 28.11.2002 a odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2002

dňa 31.12.2002 bolo súdu doručené odvolanie odporcu v 2. rade proti uzneseniu tunajšieho   súdu   zo   dňa   12.12.2002   a zároveň   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie odporcu v 2. rade k znaleckému posudku Ing. M. Z. zo dňa 28.11.2002

dňa 7.1.2003 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade

dňa   11.2.2003   súd   predložil   spisový   materiál   spolu   s opravným   prostriedkom navrhovateľa a odporcu v 2. rade na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave

dňa   20.8.2003   bol   súdu   vrátený   spis   a doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave č.k. 5Co 34/03-92 zo dňa 30.7.2003

dňa 22.9.2003 súd predvolal účastníkov konania a znalca na termín pojednávania dňa 6.11.2003

dňa   6.11.2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený   vo   veci rozsudok

dňa 22.12.2002 bolo súdu doručené odvolanie odporcu v 1.   rade proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.11C35 /1996-99 zo dňa 6.11.2003

dňa   22.1.2004   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu   navrhovateľa k odvolaniu odporcu v 1. rade zo dňa 18.12.2003 proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11C 35/1996-99 zo dňa 6.11.2003

dňa   2.3.2004   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   v 1.   rade   –   doplnenie odvolania zo dňa 18.12.2003

dňa 10.3.2004 výzva na zaplatenie súdneho poplatku

dňa 2.4.2004 zaplatenie súdneho poplatku

dňa 15.7.2004 súd predložil spisový materiál spolu s odvolaním odporcu v 1. rade proti rozsudku na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave

dňa   4.1.2005   bol   súdu   vrátený   spis   a doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave č.k. 5Co 224/04-122 zo dňa 23.11.2004, ktorým odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

dňa 10.5.2005 predvolanie účastníkov konania na termín pojednávania 14.6.2005

dňa 27.5.2005 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odporcu v 2. rade

dňa 13.6.2005 doručená žiadosť o odročenie termínu pojednávania

dňa   14.6.2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   7.10.2005 z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v 2. rade

dňa   14.6.2005   dožiadanie   súdu   adresované   Okresnému   súdu   Žilina-   doručené

28.6.2005

dňa   17.6.2005   predvolanie   účastníkov   konanie   na   termín   pojednávania   dňa

7.10.2005

dňa 12.7.2005 zaslanie spisu s vybaveným dožiadaním z Okresného súdu Žilina

dňa 30.9.2005 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odporcu v 2. rade

dňa 7.10.2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito dňa

9.11.2005 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade

dňa 18.11.2005 súd vydal uznesenie č.k.11C 35/1996-174, ktorým nariadil znalecké dokazovanie

dňa   5.12.2005   upovedomenie   znaleckej   organizácie   o vypracovaní   znaleckého posudku a vyžiadanie podkladov

dňa 13.12.2005 súd vydal uznesenie č.k. 11C 35/1996-177, ktorým zmenil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 11C 35/1996-174

dňa   25.1.2006   súd   doručil   spisový   doručil   spisový   materiál   na   vypracovanie znaleckého posudku

dňa 25.4.2006 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

dňa 2.5.2006 súd vydal uznesenie č.k. 11C 35/1996-201, ktorým priznal znaleckému ústavu odmenu za podanie znaleckého posudku a náhradu hotových výdavkov

dňa 12.6.2006 doručené vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa k znaleckému posudku

dňa 15.6.2006 doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k znaleckému posudku

dňa   21.9.2006   predvolanie   účastníkov   a znalca   na   termín   pojednávania   dňa

27.10.2006

dňa 27.10.2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na neurčito z dôvodu potreby doplnenia znaleckého dokazovanie

dňa 6.11.2006 súd vydal uznesenie č.k. 11C 35/119-227, ktorým priznal znaleckému ústavu odmenu za účasť na pojednávaní

dňa 10.1.2007 žiadosť súdu o doplnenie znaleckého posudku

dňa   10.1.2007   predvolanie   účastníkov   konania   na   termín   pojednávania   dňa

20.2.2007

dňa 9.2.2007 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaná odporcu v 2. rade

dňa   12.2.2007   súdu   bolo   doručené   oznámenie   o vyhotovení   doplnku   č.1 k znaleckému posudku

dňa 20.2.2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti účastníkov konania o stanovenie lehoty na vyjadrenie na termín dňa 27.4.2007

dňa 22.2.2007 súd vydal uznesenie č.k. 11C 35/1996-249, ktorým priznal znaleckú odmenu za podanie doplnku č.1 k vyhotovenému znaleckému posudku

dňa   26.2.2007   súd   predvolal   účastníkov   konania   na   termín   pojednávania   dňa

27.4.2007

dňa 7.3.2007 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k doplnku č.1

dňa   16.4.2007   ospravedlnenie   neúčasti   na   pojednávaní   odporcu   v 2.   rade a vyjadrenie odporcu v 2. rade k doplnku č.1

dňa 23.4.2007 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k doplnku č.1

dňa 11.5.2007 výzva súdu

dňa 14.5.2007 výzva súdu adresovaná účastníkom konania, či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu

dňa   14.5.2007   súd   predvolal   účastníkov   konania   na   termín   pojednávania   dňa

26.6.2007

dňa   30.5.2007   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   v 1.   rade   k čiastočnému späťvzatiu návrhu

dňa   31.5.2007   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   v 2.   rade   k čiastočnému späťvzatiu návrhu

dňa 25.6.2007 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odporcu v 2. rade

dňa   23.8.2007   súd   vydal   uznesenie   č.k.   11C   35/1996-278,   ktorým   konanie   voči odporcovi v 2. rade zastavil a v časti zaplatenia majetkovej ujmy zastavil

dňa   6.5.2008   súd   predvolal   účastníkov   konania   na   termín   pojednávania   dňa

3.3.2008

dňa 3.3.2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

dňa 14.4.2008 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa voči rozsudku zo dňa

3.3.2008 č.k. 11C35/1996-291

dňa 17.4.2008 bolo súdu doručené odvolanie odporcu voči rozsudku zo dňa 3.3.2008 č.k. 11C 35/1996-291

dňa 5.6.2008 uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku

dňa 20.6.2008 bolo súdu doručené vyjadrenie k podanému odvolaniu

dňa 26.6.2008 bol zaplatený súdny poplatok

dňa   24.9.2008   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   na   rozhodnutie o odvolaní   proti   rozsudku   č.k.   11C   35/1996-291   zo   dňa   3.3.2008,   ktoré   podal navrhovateľ

dňa 19.1.2010 bol súdu vrátený spisový materiál spolu s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 237/2008-334 zo dňa 13.1.2010

dňa 25.2.2010 odporca podal dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 237/2008-334 zo dňa 13.1.2010

dňa 12.5.2010 súd predložil spisový materiál s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca Najvyššiemu súdu Srna rozhodnutie

dňa 25.5.2010 spis z NS SR vrátený ako predčasne predložený

dňa 3.6.2010 výzva súdu adresovaná účastníkom konania

dňa 3.6.2010 zaslanie dovolania odporcu navrhovateľovi

dňa 10.6.2010 súd predložil spisový materiál s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie

dňa 2.8.2010 bol súdu vrátený spisový materiál spolu s uznesením Najvyššieho súdu SR   sp.   zn.   5Cdo 133/2010,   ktorý   zrušil   rozhodnutie   Krajského   súdu   v Bratislave a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

dňa 14.9.2010 súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Bratislave

dňa 15.12.2011 bol súdu vrátený spisový materiál spolu s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave   č.   k.   5Co   362/2010-371   zo   dňa   29.11.2011,   ktorým   odvolací   súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil

dňa 30.12.2011 bola súdu doručená žiadosť odporcu.“

Ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si vyžiadal, zistil   rovnaké   skutočnosti   týkajúce   sa   priebehu   napadnutého   konania,   aké   uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení.

Vec je v súčasnej dobe právoplatne skončená.

Predsedníčka okresného súdu pripustila, že dané konanie je „čiastočne poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, avšak vzhľadom k tomu, že zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že   predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   ktoré   sú   objektívneho   charakteru“. Predsedníčka okresného súdu zároveň navrhla, aby „v prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru,   že   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   navrhujem,   aby   vzal   do   úvahy,   že   zákonná   sudkyňa   subjektívnym   konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“. V závere predsedníčka okresného súdu poukazuje aj na skutočnosť, že počas konania došlo k viacerým výmenám konajúcich sudcov a že vec je už v súčasnosti právoplatne skončená.

Právny   zástupca   sťažovateľa   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   zaujal stanovisko   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   10.   apríla   2012,   v ktorom   poukázal osobitne na skutočnosť, že sťažovateľ bol v napadnutom konaní aktívny a opakovane sa „najmenej 9-timi podaniami domáhal, aby súd vo veci konal“. Právny zástupca sťažovateľa tiež   upozornil   na   skutočnosť,   že „na   základe   odvolaní   sporových   strán   bola   vec na Krajskom súde v Bratislave cca. 4 roky“, ako aj na nedostatky znaleckého dokazovania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna zložitosť veci, ústavný súd konštatoval, že konania, ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou, patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V danom prípade je možné pripustiť zvýšenú mieru faktickej zložitosti, najmä s ohľadom na nutnosť znaleckého dokazovania,   ako   aj   na   skartáciu   časti   dôkazového   materiálu,   čo   však   nemôže   zbaviť okresný súd zodpovednosti za to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté ani po takmer 15 rokoch od začatia konania.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   ústavný   súd z predloženého   spisového   materiálu   nezistil   skutočnosti   nasvedčujúce   tomu,   že   by sťažovateľ   mal   zásadnejší   podiel   na   celkovej   dĺžke   konania.   Sťažovateľ   poskytoval v priebehu   konania   okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť   a   zúčastňoval   sa   nariadených pojednávaní   osobne   alebo   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu,   s výnimkou pojednávania nariadeného na 14. jún 2005, ktorého sa sťažovateľ ani jeho právny zástupca po   písomnom   ospravedlnení   nezúčastnili,   v dôsledku   čoho   bolo   odročené   na 7. október 2005.   Sťažovateľ   sa   v priebehu   konania   opakovane   domáhal   nariadenia   pojednávania a zrýchlenia postupu okresného súdu v prerokúvanej veci.

3.   Napokon   ústavný   súd   posudzoval   postup   okresného   súdu   v   celom   priebehu konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   na   základe   skutočností   obsiahnutých v súdnom spise konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní vykazoval dlhšie   obdobia   nečinnosti,   ako   aj   postup,   ktorý   možno   označiť   ako   nesústredený a neefektívny.

Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry nepripísal na ťarchu okresného súdu   obdobia   v doterajšom   priebehu   konania,   počas   ktorých   sa   súdny   spis   nachádzal na Krajskom   súde   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   resp.   na   Najvyššom   súde Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   na   rozhodovanie   o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch uplatnených účastníkmi konania.

Z období dlhodobej nečinnosti okresného súdu je potrebné osobitne poukázať najmä na obdobie od septembra 1998 do marca 2000 (1 rok a 6 mesiacov), keď okresný súd vo veci nevykonal žiaden procesný úkon.

Rovnako   bol   okresný   súd   nečinný   v období   od   21.   septembra   2000,   keď   bola okresnému súdu doručená odpoveď znalca na urgenciu zo strany súdu, do 6. marca 2001 (takmer 6 mesiacov), keď okresný súd reagoval na znalcovu žiadosť o doplnenie podkladov na vyhotovenie znaleckého posudku, ale aj v období od 4. júna 2001 do 24. apríla 2002 (viac ako 10 mesiacov), keď okresný súd iba evidoval žiadosti sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania.

Postup   okresného   súdu   bol   okrem   zjavnej   nečinnosti   v uvedených   obdobiach poznačený aj neefektívnosťou. Okresný súd totiž vo veci rozhodol meritórnym rozsudkom už 6. novembra 2003, a to rozsudkom č. k. 11 C 35/1996-99. Uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 224/04-122 z 23. novembra 2004 bol rozsudok okresného súdu zrušený, pričom krajský súd vyslovil názor, podľa ktorého závery dokazovania „rozhodne nepredstavujú podklad   pre   také   rozhodnutie,   ako   to   realizoval   súd   prvého   stupňa   napadnutým rozsudkom“. Krajský   súd   tiež   konštatoval   nevyhnutnosť   doplnenia   dokazovania o preskúmanie podaného znaleckého posudku „vedeckým ústavom, do ktorého pôsobnosti uvedená   problematika   spadá“,   ako   aj   o ďalšie   účastníkmi   navrhované   znalecké dokazovanie.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   dôsledku   uvedených   krajským   súdom   zistených pochybení okresného súdu a nutnosti ich následnej korekcie rozhodnutiami krajského súdu v odvolacom konaní došlo k značnému predĺženiu priebehu napadnutého konania.

Neefektívnosť   v činnosti   okresného   súdu   je   možné   vidieť   aj   v tom,   že   napriek záverom krajského súdu   o nutnosti doplniť znalecké dokazovanie okresný súd rozhodol o nariadení   znaleckého   dokazovania   až   18.   novembra   2005,   a   to   uznesením   č.   k. 11 C 35/1996-174, teda viac ako 10 mesiacov po vrátení spisu krajským súdom.

V období po vrátení spisového materiálu z krajského súdu sa v postupe okresného súdu vyskytuje aj obdobie zjavnej nečinnosti, keď prvý úkon od vrátenia spisu (4. januára 2005)   vykonal   okresný   súd   až   10.   mája   2005   a   predvolal   účastníkov   konania na pojednávanie   nariadené   na   14.   jún   2005,   čo   predstavuje   ďalších   5   mesiacov,   počas ktorých okresný súd nevykonával úkony vedúce k meritórnemu rozhodnutiu v prerokúvanej veci.

Napokon bol okresný súd nečinný aj v období od 23. augusta 2007, keď uznesením č. k. 11 C 35/1996-278 v časti konanie zastavil, do vyhlásenia v poradí druhého meritórneho rozsudku vo veci na pojednávaní 3. marca 2008 (viac ako 6 mesiacov).

Obranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokom počte vecí na tomto súde, zmenách sudcov a v jeho nedostatočnom personálnom obsadení ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či námietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 69/2011).

Zistené nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom meritórnom rozhodovaní v posudzovanom konaní majú podľa názoru ústavného súdu priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote.   Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 362/2010-371 z 29. novembra 2011, bolo už bezpredmetné nariaďovať okresnému súdu vo veci konať bez prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že bolo porušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Ústavný   súd   pritom vychádzal   zo   svojho   ustáleného   právneho   názoru,   podľa   ktorého   cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa   ochrany,   nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri   určení   sumy   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo k zbytočným   prieťahom,   ako   aj   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   a   ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Sťažovateľ uplatnil vo svojej sťažnosti náhradu trov právneho zastúpenia v sume 582,02 €. Ústavný súd pri určení výšky náhrady trov vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základom pre určenie trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby   vykonané   v roku   2010   je   suma   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2009   (výpočtový   základ),   ktorá predstavovala 721,40 €. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, t. j. za každý úkon po 120,23 €, spolu 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty uvedená suma bola zvýšená o 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli teda priznané v celkovej sume 305,86 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012