znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 1/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10 Er 3040/03 z 13. mája 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc.,   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2003 doručená   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   CSc.,   N.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 Er 3040/03 z 13. mája 2003.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v nasledovnom, ním opísanom skutkovom stave.

Dňa   15.   mája   2003   sťažovateľ   v exekučnom   konaní sp.   zn.   10   Er   3040/02   (EX 455/2002)   na   návrh   oprávneného   Mesto   Nové   Zámky   o vymoženie   65   835   Sk s príslušenstvom,   osobne   doručil   okresnému   súdu   námietku   zaujatosti   zn.   03/Ke/O/01 zo 14. mája 2003 proti konajúcemu sudcovi P. G., a to z dôvodov, že jeho námietky proti exekúcii z 24. marca 2003 smerujú proti vadám týmto sudcom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie č. 5404 018690 z 5. februára 2003, čím pri rozhodovaní o námietkach má na veci protichodný záujem.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 29. mája 2003 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 Er 3040/02 z 13. mája 2003, ktorým bolo konanie o námietkach sťažovateľa proti exekúcii zastavené. Predmetné uznesenie bolo súdom odovzdané na prepravu 26. mája 2003.

Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol bez toho, aby jeho námietka zaujatosti proti konajúcemu sudcovi bola vybavená. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (správne má byť § 15 Občianskeho súdneho poriadku),   podľa   ktorého   sudca   v konaní   môže   zatiaľ   urobiť   len   také   úkony,   ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa relevantnej časti § 170 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd   je   viazaný   uznesením,   len   čo   ho   vyhlásil,   ak   nedošlo   k vyhláseniu,   len   čo   bolo doručené.

Sťažovateľ   v sťažnosti   tvrdí,   že   tým,   že   okresný   súd   zastavil   konanie   o jeho námietkach proti exekúcii bez toho, aby jeho námietka zaujatosti proti konajúcemu sudcovi bola vybavená, bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v danom prípade ide o uznesenie, ktoré sa doručuje, a preto sudca v čase podania námietky zaujatosti nebol uznesením o zastavení konania o námietkach proti exekúcii viazaný.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho uvedených ústavných práv,   a   zároveň   žiada   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 50 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil,   že   voči   nemu   je vedené exekučné konanie sp. zn. EX 455/2002 na návrh oprávneného Mesto Nové Zámky o vymoženie 65 835 Sk s príslušenstvom. Okresný súd na návrh oprávneného a žiadosti exekútora   vydal   pre   exekútora   5.   februára   2003   poverenie   na   vykonanie   exekúcie,   na základe   ktorého   exekútor   sťažovateľovi   ako   povinnému   doručil   upovedomenie   o začatí exekúcie. Sťažovateľ podal 24. marca 2003 námietky proti exekúcii, smerujúce proti vadám vydaného poverenia.

Okresný súd vyzval sťažovateľa ako povinného na zaplatenie súdneho poplatku za námietky   v lehote   15   dní   od   doručenia   tejto   výzvy.   Sťažovateľ,   ktorý   výzvu   prevzal 8. apríla   2003,   napriek   poučeniu   o následku   nezaplatenia   poplatku   súdny   poplatok   za námietky nezaplatil. Preto súd podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o súdnych   poplatkoch“)   konanie   o námietkach   povinného   zastavil   uznesením č. k. 10   Er   3040/02-29   z 13.   mája   2003.   Uznesenie   bolo   doručené   sťažovateľovi   ako povinnému 29. mája 2003.

Za porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru považuje sťažovateľ práve tú skutočnosť, že po podaní námietky zaujatosti proti sudcovi   okresného   súdu   15.   mája   2003, bez   rozhodnutia   o nej,   sudca   dal   vypraviť predmetné uznesenie na doručenie poštou.

Ústavný súd už vyslovil názor, že zaujatosť sudcu môže byť zapríčinená vzťahom sudcu   k predmetu   konania   alebo   k účastníkovi   konania.   Zaujatosť   sudcu   daná   vzťahom k veci, o ktorej má súd rozhodnúť, je právne významná len dovtedy, kým súd právoplatne rozhodne o veci, ktorej sa týka sudcova zaujatosť. Právne významná zaujatosť k veci je tiež iba pre to konanie, v ktorom súd môže rozhodovať o predmete konania, ku ktorému sudca prejavil svoju zaujatosť. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (II. ÚS 76/99).

V okolnostiach   prípadu   príslušný   sudca   okresného   súdu   konanie   o námietkach sťažovateľa proti exekúcii zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa položky č. 13 písm. f) Sadzobníka k zákonu o súdnych poplatkoch za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa Exekučného poriadku sa platí 5% z vymáhaného   nároku,   najmenej   500   Sk,   najviac   200   000   Sk.   Zavedenie   poplatkovej povinnosti je dôsledkom podávania často neopodstatnených námietok, ktorými sa sledovalo len predĺženie súdnej exekúcie. Aj na platenie tohto súdneho poplatku sa vzťahuje možnosť žiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku. Súdny poplatok je splatný podaním námietok.

Aj v danom prípade bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok na strane sťažovateľa zjavná a nespochybniteľná.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Súčasťou týchto zákonom ustanovených postupov   je   aj   povinnosť   účastníka   konania   zaplatiť   súdny   poplatok.   Podľa   platnej judikatúry ústavného súdu použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (I. ÚS 142/02).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ak   zákon   podmieňuje   prípustnosť   sťažnosti   vyčerpaním   opravných   prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva,   tak   o to   viac   je   podmienkou   prípustnosti   sťažnosti   uplatňovanie   práva,   ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym zákonom predpísaným spôsobom.

Sťažovateľ v rámci konania o námietkach proti exekúcii neuplatňoval svoje právo zákonom   predpísaným   spôsobom.   Uplatňovanie   jeho   práva   v okolnostiach   prípadu predpokladá zaplatenie súdneho poplatku alebo požiadanie súdu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ ani nezaplatil súdny poplatok za podané námietky proti exekúcii, ani nepožiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto za tohto stavu veci ústavný súd dospel k záveru, že predmetná sťažnosť sťažovateľa je neprípustná. Sudca konajúci vo veci nemal   inú   možnosť,   ako   konanie   o námietkach   proti   exekúcii   zastaviť   (preto   aj sťažovateľom uplatnená námietka zaujatosti sudcu nie je relevantná (v príčinnej súvislosti) s dôvodmi rozhodnutia sudcu o námietke proti exekúcii).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2004