znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 99/06-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24. augusta 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudcu Jána Auxta a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť Ing. Š. K. a Mgr. M. K., obaja bytom B., zastúpených advokátom   JUDr.   M.   G.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní o schválení príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti súdnym exekútorom JUDr. J. J. 27. apríla 2004 sp. zn. Ex 002/04 na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Š. K. a Mgr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I   v   konaní   o   schválení   príklepu   udeleného   pri   dražbe   nehnuteľnosti   súdnym exekútorom JUDr. J. J. 27. apríla 2004 sp. zn. Ex 002/04 na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing.   Š.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30 000 Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Mgr. M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. Š. K. a Mgr. M. K. trovy konania   spoločne   a   nerozdielne   v sume   9 064 Sk   (slovom   deväťtisícšesťdesiatštyri slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. G., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 99/06-16   z   5. apríla 2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing. Š.   K.   a   Mgr. M.   K.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní o schválení príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti súdnym exekútorom JUDr. J. J. (ďalej   len   „súdny   exekútor“)   27. apríla 2004   sp. zn. Ex 002/04   na   Okresnom   súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním   sp. zn.   Spr. 2147/05   z   30. júna 2006   doručeným   ústavnému   súdu   3. júla 2006, z ktorého okrem iného vyplýva:

„Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že navrhovatelia, ktorí nie sú účastníkmi predmetného   konania,   využili   možnosť   a   obrátili   sa   na   vedenie   tunajšieho   súdu so sťažnosťou, ktorá bola v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. prešetrená pod Spr. 2147/05. Sťažovateľom   bolo   odpovedané   listom   zo   dňa   18. 10. 2005   napriek   tomu, že nie sú účastníkmi   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   pod   sp.   zn. Er 1842/2002 (ust. § 37, § ust, § 150 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku).

Z   obsahu   spisového   materiálu   sp.   zn.   Er   1842/2002   vyplýva,   že   boli   vykonané nasledovné úkony: (...)

- návrh   na   schválenie   príklepov   udelených   na   dražbe   nehnuteľností   súdnym exekútorom JUDr. J. J. doručený súdu dna 25. 06. 2004 s prílohami

- vyjadrenie   oprávnenej   k   vznesenej   námietke   povinnej   proti   udeleniu   príklepu doručené súdu dňa 01. 07. 2004 s prílohami (...)

- pokyn   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   19. 10. 2004   -   stanovený   termín   pojednávania na deň   26. 11. 2004   o   8,30 hod,   lustrum   návrhu   na   vylúčenie   veci   z   exekúcie,   výzva Katastrálnemu úradu B. Správa katastra B. (...)

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2004 (...)

- vyjadrenie oprávnenej doručené súdu dňa 13. 12. 2004 (...)

- uznesenie č. k. Er 1842/2002, EX 628/2002-131 zo dňa 22. 12. 2004 (súd námietky povinnej zamieta, súd neschvaľuje udelenie príklepu vydražiteľovi Mgr. R. G.) (...)

- vyjadrenie oprávnenej doručené súdu dňa 05. 01. 2005

- list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31. 01. 2005 (Mgr. R. G. podala podnet na podanie   mimoriadneho   dovolania)   -   žiadosť   o   zapožičanie   súdneho   spisu sp. zn. Er 1842/2002 k ich sp. zn. VI/1 Pz 45/05-9 (...)

- doručenie súdneho spisu sp. zn. Er 1842/2002 GP SR dňa 08. 02. 2005 (...)

- MIMORIADNE DOVOLANIE DORUČENÉ NS SR dňa 27. 07. 2005 (...)

- list zákonnej sudkyne zo dňa 23. 02. 2006 adresovaný NS SR - žiadosť o vrátenie súdneho spisu sp. zn. Er 1842/2002, prípadne o oznámenie spisovej značky pod ktorou je konanie   vedené   a   v   akom   štádiu   sa   konanie   nachádza   z   dôvodu   nutnosti   rozhodnúť o návrhu na odobratie cestovných dokladov

- rozsudok   NS   SR   č.   k.   1 M Cdo 13/2005-168   zo   dňa   27. 03. 2006   právoplatný dňa 24. 04. 2006

- súdny spis vrátený z NS SR dňa 15. 05. 2006 Okresnému súdu Bratislava I

- úradný záznam dozornej úradníčky o vrátení súdneho spisu NS SR tunajšiemu súdu (z doručovacieho zošita vyplýva, že spis prevzal p. T. súdny doručovateľ dňa 15. 05. 2006) Ak   Ústavný   súd   SR   dospeje   k   záveru,   že   je   nutné   sťažnosť   sťažovateľov,   ktorí nie sú účastníkmi konania prejednať, poukazujem na skutočnosť, že v konaní pred tunajším súdom   nedošlo   k   zavineným   zbytočným   prieťahom.   Vec   bola   zapožičaná   GP SR dňa 08. 02. 2005   z dôvodu   podania   mimoriadneho   dovolania.   NS   SR   vo   veci   rozhodol a súdny spis vrátil Okresnému súdu Bratislava I až dňa 15. 05. 2006.

Z dôvodu neprimerane vysokého stavu pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne a   s   poukazom   na   závažnosť   riešeného   právneho   problému,   bolo   potrebné   poskytnúť konajúcim sudcom čas na naštudovanie danej problematiky a až po vyslovení právneho názoru NS SR je možné vo veci o návrhu na schválenie udeleného príklepu rozhodnúť. Opakovane   konštatujem,   že   ako   to   vyplýva   z   priebehu   konania   vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. Er 1842/2002 nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, vec sa nachádzala na GP SR a na NS SR z dôvodu podaného mimoriadneho opravného prostriedku.

S   poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v   súlade s platnými   právnymi   predpismi   s   ohľadom   na   závažnosť   riešenej   právnej   problematiky a množstvo vecí vybavovaných v oddelení zákonnej sudkyne.

Sťažovatelia nie sú účastníkmi konania vedeného pod sp. zn. Er 1842/2002, v konaní nedošlo k zavinenému prieťahu Okresným súdom Bratislava I, a preto dávam na zváženie, či v   danom   prípade   je   dôvod   na   priznanie   uplatneného   finančného   zadosťučinenia sťažovateľom.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, súdneho spisu a z vyjadrení účastníkov.

Navyše   ústavný   súd   zistil,   že   po   vrátení   spisu   z   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky v máji 2006 okresný súd 12. júla 2006 schválil udelenie príklepu sťažovateľom pri dražbe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. v okrese D. (ďalej len „nehnuteľnosti v okrese D.“), ktoré je predmetom sťažnosti, a 24. júla 2006 bol doručený spis   na   rozhodnutie   ústavnému   súdu.   V súčasnosti   sa uznesenie   doručuje   účastníkom konania.

Právny   zástupca   sťažovateľov   sa   k   stanovisku   okresného   súdu   vyjadril   podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2006, v ktorom okrem iného uviedol:

«Vo vyjadrení sa Okresného súdu Bratislava 1 k vecnej stránke prijatej sťažnosti sa Okresný   súd   odvoláva   na   skutočnosť,   že   spis   si   vyžiadala   Generálna   prokuratúra Slovenskej republiky z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania a uvádza, že skutočnosť, že   vo   veci   bolo   podané   mimoriadne   dovolanie   nie   je   dôvodom   na   konštatovanie, že v predmetnom   konaní   bolo   porušené   právo   navrhovateľov   na   prejednanie   veci bez zbytočných prieťahov.

Nakoľko podané mimoriadne dovolanie bolo podané vo veci súvisiacej s exekučným spisom Ex 628/2002 a nie vo veci súvisiacej s exekučným spisom Ex 002/2004, týkajúcej sa dražby rod. domu v K., kde sa sťažovatelia stali vydražiteľmi (oba ex. spisy sú súčasťou konania   vedeného   na   OS   Bratislava   1   pod   sp. zn.   1 Er 1842/2002),   je z uvedeného vyjadrenia Okresného súdu zrejmé, že Okresný súd sa nedostatočne oboznámil so spisovým materiálom 1 Er 1842/2002 a jeho odpoveď nie je vyjadrením sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Inak by Okresný súd zrejme dospel k zisteniu, že mimoriadne dovolanie sa týka exekúcie, v ktorej sťažovatelia nevystupujú a o ktorej Okresný súd rozhodol Uznesením o neschválení príklepu zo dňa 22. 12. 2004, napadnutým mimoriadnym dovolaním. Vo veci príklepu Ex 002/2004 Okresný súd totiž do dnešného dňa vôbec nerozhodol. Vo   veci   nebolo   sťažovateľom   do   dnešného   dňa   doručené   žiadne   Uznesenie,   t. j.   ani Uznesenie   o   neschválení   príklepu,   ako   tomu   bolo   vo   veci   Ex 628/2002.   Sťažovatelia vydražili nehnuteľnosť dňa 27. 4. 2004. Dňa 25. 6. 2004 podal exekútor na Okresný súd Bratislava 1 návrh na schválenie dvoch identicky procesné vedených príklepov. Vo veci jedného   z   nich   (Ex 628/2002)   súd   rozhodol   dňa   22. 12. 2004   a   vo   veci   druhého (Ex 002/2004) ku dnešnému dňu, t. j. viac ako dva roky po podaní, nerozhodol. Sťažovatelia sú   naďalej   v   právnej   neistote.   Ich   vec   nebola   ku   dnešnému   dňu   Okresným   súdom prerokovaná, pričom nie sú im známe dôvody, pre ktoré súd nekoná. Na základe vlastnej iniciatívy   sťažovateľov,   ktorí   sa   skontaktovali   s   vydražiteľkou   vo   veci   Ex 628/2002 Mgr. R. G., sa im od uvedenej podarilo zistiť, že v jej veci súd príklep neschválil, na základe čoho   podala   návrh   na   mimoriadne   dovolanie   a   o   jej   veci   rozhodne   Najvyšší   súd. O dôvodoch,   pre   ktoré   však   Okresný   súd   nerozhodol   vo   veci   sťažovateľov,   neboli sťažovatelia informovaní a tieto dôvody im súd neoznámil ani na základe ich sťažnosti na Okresný súd zo dňa 25. 7. 2005. (...)

Okresný súd vo svojom vyjadrení uvádza, že sťažovateľa nie sú účastníkmi konania. Čl. 48   ods. 2   Ústavy   priznáva   „každému   právo   na   prerokovanie   jeho   veci   bez prieťahov“. Judikatúra Ústavného súdu (II. ÚS 64/97) k tomu zaujala stanovisko: „Slovo každý   neoznačuje   kohokoľvek,   ale   iba   osobu,   ktorá   má   záujem   na   odstránení   právnej neistoty“.   Jednoznačne   sú   sťažovatelia   v   zmysle   uvedeného   osobami,   ktorých   vec je rozhodovaná   v   súdnom   konaní   a   ktorí   majú   záujem   na   odstránení   právnej   neistoty. Rovnako čl. 6 ods. 1 európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) priznáva „každému právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch...“ Európsky   súd   judikoval   viackrát:   „Pojem   občianske   práva   a   záväzky   nie   je   možné interpretovať   iba   odkazom   na   vnútroštátne   právo   štátu,   ktorý   je   stranou   sporu; čl. 6 sa aplikuje   bez   ohľadu   na   status   strán,   na   charakter   právneho   poriadku,   ktorým sa riadi spôsob, akým má byť spor rozhodnutý, a na charakter orgánu, ktorý má v danej veci právomoc;   je postačujúce,   že výsledok konania má byť   rozhodujúci pre občianske práva a záväzky“ (rozsudok vo veci Bentham, 1985, A-97, § 34). Judikatúra európskeho súdu chápe občianske práva a záväzky ako občianskoprávne práva a záväzky a vlastnícke právo nepochybne patrí medzi občianske práva v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dohovor teda vôbec neberie do úvahy procesné postavenie. Keďže v danom konaní sa jednoznačne rozhoduje   o   práve   sťažovateľov   v   zmysle   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   je   povinnosťou   štátu zabezpečiť prostredníctvom zákonov, že sťažovatelia budú mať garantované všetky práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dohovor má podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy prednosť pred našimi zákonmi, pričom podľa nálezu ústavného súdu I. ÚS 3/2001 pri podávaní výkladu ústavy   majú   práva   a   slobody   zaručené   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach a základných   slobodách   podporný   význam   a   zároveň   pri   vymedzení   obsahu   ústavou zaručených práv a slobôd ústavný súd prihliada, pokiaľ to ústava nevylučuje, na znenie príslušných medzinárodných zmlúv a judikatúru k nim sa vzťahujúcu. Výklad dohovorom zaručených práv a slobôd ESĽP je jednou z orientačných smerníc, prostredníctvom ktorých ústavný súd postuluje normatívny obsah súvisiacich práv a slobôd zaručených ústavou. V danej veci je táto vkladová technika relevantná, pokiaľ ide o súvislosť obsahu práva zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy s obsahom práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ust. § 37 ods. 1 exekučného poriadku taxatívne určuje okruh účastníkov konania, pričom účastníkom konania vo vymedzenej časti je aj ten, komu takéto postavenie priznáva zákon. Exekučný poriadok implicitne priznáva sťažovateľom postavenie účastníka konania tým, že v ust. § 148 ods. 2 Exekučného poriadku určuje, že sa sťažovateľom má doručiť uznesenie o príklepe. Nakoľko ust. § 37 ods. 1 exekučného poriadku treba vykladať v súlade s Dohovorom, mám za to, že sťažovateľov treba pokladať za účastníkov konania.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantované v čl. 48   ods. 2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci   (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (obdobne III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   o   schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe   nehnuteľnosti   v   okrese   D. vedenom   pod   sp. zn.   1 Er 1842/02,   v ktorom   sťažovatelia   sú   účastníkmi   konania,   došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd zo spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená v neprospech sťažovateľov. Ani okresný súd nemal k ich správaniu námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   nečinný,   a   to   od   doručenia   návrhu na schválenie príklepov udelených na dražbe nehnuteľností v okrese D. súdnym exekútorom (25. jún 2004), do 12. júla 2006, keď vo veci rozhodol (nečinnosť viac ako 24 mesiacov). Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   tohto obdobia súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako vydražitelia nehnuteľnosti v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02,   III. ÚS 117/02,   I. ÚS 13/05).   Pozícia   sťažovateľov   ako vydražiteľov   nehnuteľnosti   sa   dá   podriadiť   pod ustanovenie   čl. 127   ods. 1   ústavy („... namietajú porušenie svojich základných práv...“).

Ústavný súd preto nemohol akceptovať ani argumenty   okresného súdu,   že konal bez zbytočných   prieťahov   v   konaní   o   schválení   udeleného   príklepu   na   nehnuteľnosti v okrese D. a to, že sťažovatelia neboli účastníkmi konania, pretože to zo súdneho spisu a konkrétnych okolností prípadu nevyplýva.

Takisto podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Keďže efektívny výkon rozhodnutia dražbou nehnuteľností predpokladá aj vydanie súdneho rozhodnutie o schválení príklepu, ktoré má významné právne účinky a podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov, ako aj iných subjektov exekučného   konania,   a   okresný   súd   bol   vo   veci   nečinný   viac   ako   24 mesiacov, preto ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   sp. zn.   1 Er 1842/02 v predmetnej exekučnej veci bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   neprikázal   okresnému   súdu,   aby vo veci konal vzhľadom na to, že okresný súd 12. júla 2006 vo veci rozhodol a 13. júla 2006 dal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania a zúčastneným osobám.

III.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk. Návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňujú   tým, že „Nečinnosťou   súdu   sú   sťažovatelia   vystavení   právnej   neistote.   Napriek   tomu, že nehnuteľnosť   vydražili,   zaplatili   najvyššie   podanie,   nikto   proti   udeleniu   príklepu na dražbe nevzniesol námietky, nie sú dodnes vlastníkmi vydraženej nehnuteľnosti“.

V dôsledku   zistených   skutočností   preto   ústavný   súd   považoval   za   potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní vychádzal z princípov spravodlivosti a z potreby zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľov. Ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľom sumu po 30 000 Sk.

Napokon   ústavný   súd   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. G. Pri určení sumy náhrady trov vychádzal ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena pre každého sťažovateľa v sume 2 730 Sk. Základná sadzba   tarifnej   odmeny   bola   však   znížená   o   20 %,   pretože   išlo   o spoločné   úkony   pri zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“.   V   prípade   jedného   sťažovateľa   tvorí   táto náhrada trov konania (za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 spolu s režijným paušálom 2 x 164 Sk) sumu 4 532 Sk. Podľa tejto vyhlášky bola priznaná celková náhrada trov právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov spolu v sume 9 064 Sk.

Nárok právneho zástupcu sťažovateľov na úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 32 000 Sk ústavný súd nepriznal, pretože trovy neboli vyčíslené a vypočítané podľa citovanej vyhlášky.

Úhradu   trov   konania je   okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet   právneho   zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2006