znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 98/2010-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   M.   a   maloletého   P.   C.,   obaja   bytom   B.,   právne zastúpených advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základných práv zaručených v čl. 41 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv zaručených v čl. 32 ods. 4 a 5 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaniach vedených pod sp. zn. 13 P 61/07 a sp. zn. 11 P 87/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. M. a maloletého P. C. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2009 doručená sťažnosť K. M. (predtým K. Ž., ďalej len „sťažovateľka“) a maloletého P. C. (ďalej len „maloletý“), obaja bytom B. (spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 dohovoru, základných práv zaručených v čl. 41 ods. 4 a 5 ústavy a základných práv zaručených v čl. 32 ods. 4 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)   postupom   Okresného   súdu   Komárno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach vedených pod sp. zn. 13 P 61/07 a sp. zn. 11 P 87/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením o predbežnom opatrení č.   k.   13   P   61/07-22   zo   6.   marca   2007   (právoplatným   11.   apríla   2007)   dočasne   zveril maloletého do výchovy a starostlivosti jeho starých rodičov (ďalej len „navrhovatelia“) z dôvodu,   že otec maloletého spáchal samovraždu,   o   ktorú   sa   pokúsila   aj sťažovateľka (matka   maloletého),   ktorá   bola   tiež   závislá   na   alkohole.   Okresný   súd   súčasne navrhovateľom uložil, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti predbežného opatrenia podali návrh na nariadenie náhradnej starostlivosti o maloletého, čo navrhovatelia napokon aj urobili, pričom o ich návrhu koná okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 87/07. Po   vykonanom   dokazovaní,   v   rámci   ktorého   okresný   súd   podľa   tvrdení   sťažovateľov nariadil dvakrát aj znalecké dokazovanie, okresný súd rozsudkom z 28. júla 2008 zveril maloletého   do   náhradnej   osobnej   starostlivosti   navrhovateľov   a   súčasne   upravil   styk sťažovateľky s maloletým (jej synom). V dôsledku   odvolania sťažovateľky Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 25 CoP 20/08 z 18. februára 2009 zrušil rozsudok   okresného   súdu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   a   opätovné   rozhodnutie. Sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   z dôvodu,   že   dokazovanie,   ktoré   okresný   súd   vykonal   po   vrátení   veci,   je neefektívne, nadbytočné a nevedie k zisteniu skutkového stavu dôležitého pre rozhodnutie vo veci.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Dňa 6. 7. 2009 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a to pre neefektívny postup súdu, nariaďovanie neefektívneho   znaleckého   dokazovania,   nečinnosť   súdu   po   zrušení   rozsudku   odvolacím súdom.

Sťažnosť bola predsedom Okresného súdu v Komárne vyhodnotená ako nedôvodná, s konštatovaním, že v predmetnej veci nie je žiaden taký časový úsek, ktorý by predstavoval subjektívne zavinenú nečinnosť súdu....

Na základe predložených dôkazov majú sťažovatelia zato, že v konaní 11 P/87/2007 súd nekonal od podania žaloby efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť. Sťažovateľka sa plne stotožňuje so záverom Krajského súdu v Nitre, že bez spoľahlivého zistenia existencie či neexistencie   základného   zákonného   predpokladu   („rodič   nezabezpečuje   osobnú starostlivosť   o   maloleté   dieťa   alebo   ju   zabezpečovať   nemôže“   –   §   44   ods.   1   ZR)   je prvoinštančné rozhodnutie predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne zistenom skutkovom stave....

... sťažovatelia namietajú vznik prieťahov minimálne v obdobiach:

-   od   podania   žaloby   (14. 3. 2007)   do   nariadenia   znaleckého   dokazovania   pribratím znalkyne z odboru klinickej psychológie detí (26. 2. 2008),

- od polovice apríla 2008 do 27. 6. 2008 (znalkyni bola uložená úloha vypracovať znalecký posudok do 40 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré bolo doručované koncom februára, resp. začiatkom marca 2008),

- od 18. 3. 2009 (doručenie zrušovacieho uznesenia KS v Nitre Okresnému súdu Komárno) do dnešného dňa, vzhľadom na absenciu meritórneho rozhodnutia,

pričom v rozšírenom zmysle je možné za nesústredené a neefektívne označiť celé konanie s prihliadnutím na to, že súd sám nerešpektoval výsledky znaleckého dokazovania (nezistená nespôsobilosť ani nemožnosť na strane matky zabezpečovať starostlivosť o dieťa, úprava styku s dieťaťom v rozpore so závermi a vyjadreniami znalcov) a tým nepriamo diskvalifikoval   výsledky   a   význam   znaleckého   dokazovania   ako   podkladu   pre   svoje rozhodnutie. Teda, vykonané dokazovanie neviedlo k zabezpečeniu relevantného podkladu pre rozhodnutie a tým odstránenie právnej neistoty sťažovateľov.»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Komárne v konaniach sp. zn. 11 P/87/2007 a sp. zn. 13 P/61/2007 porušil právo sťažovateľov P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Komárne v konaniach sp. zn. 11 P/87/2007 a sp. zn. 13 P/61/2007 porušil práva sťažovateľov P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) týkajúcu sa práva rodiča na starostlivosť o dieťa s pomocou od štátu, a práva dieťaťa na rodičovskú výchovu, podľa čl. 41 ods. 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky, a podľa čl. 32 ods. 4, 5 Listiny základných práv a slobôd.

3. Okresný súd v Komárne v konaní sp. zn. 11 P/87/2007 a sp. zn. 13 P/61/2007 porušil   práva   sťažovateľov   P.   C.   a K.   M. (predtým   K.   Ž.,   pozn.) na   rešpektovanie súkromného a rodinného života a jeho ochranu pred neoprávnenými zásahmi podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Okresnému súdu Komárno v konaní sp. zn. 11 P/87/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie prejednať a meritórne rozhodnúť.

5. Sťažovateľovi malol. P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému jednotlivo po 3 300 EUR, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

6. Priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej sťažnosti   vo   výške   598,68   EUR   (za   tri   úkony   právnej   pomoci),   ktoré   je   Okresný   súd Komárno   povinný   vyplatiť   jej   advokátke   Mgr.   E.   S.,   N.,   do   dvoch   mesiacov   po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 61/07

Sťažovatelia   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   faxom   8.   decembra   2009 a následne poštou 14. decembra 2009, ktorým doplnili svoju pôvodnú sťažnosť, namietajú porušenie nimi označených práv postupom okresného súdu aj v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 61/07.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napádajú konanie okresného súdu vedené   pod   sp.   zn.   13   P   61/07,   ktoré   bolo   konaním   o   vydanie   predbežného   opatrenia týkajúceho   sa   dočasnej   úpravy   práv   a   povinností   k   maloletému,   pričom   z   príslušného súdneho spisu vyplýva, že toto konanie bolo právoplatne skončené 11. apríla 2007.

Od   11.   apríla   2007,   keď   bolo   napádané   konanie   okresného   súdu   právoplatne skončené, do 7. septembra 2009, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 8. septembra 2009), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k napádanému konaniu   okresného   súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   13   P   61/07   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 87/07

Podstata námietok sťažovateľov proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 87/07 spočíva predovšetkým v ich tvrdení, že okresný súd koná v ich veci neefektívne, najmä v otázke dokazovania, v dôsledku čoho, aj napriek tomu, že ide   o   vec   starostlivosti   o maloletého,   je   konanie   okresného   súdu   zdĺhavé,   čím   má   byť porušované ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie možného prijatia sťažnosti na   ďalšie   konanie   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn. 11 P 87/07:

Dňa 14. marca 2007 sa navrhovatelia návrhom podaným okresnému súdu domáhali zverenia maloletého (ich vnuka) do ich výchovy potom, ako im bol zverený do výchovy predbežným opatrením sp. zn. 13 P 61/07 zo 6. marca 2007, ktorým boli zaviazaní podať návrh na jeho zverenie do náhradnej starostlivosti. Okresný súd uznesením z 19. marca 2007   ustanovil   maloletému   kolízneho   opatrovníka   a   súčasne   nariadil   pojednávanie   na 23. apríl 2007. Dňa 23. marca 2007 okresný súd vyzval obecný úrad v mieste bydliska navrhovateľov a sťažovateľky (matky maloletého), aby zaslal na uvedené osoby posudky, ktoré   obecný   úrad   zaslal   30.   marca   2007   s   tým,   že   na   navrhovateľov   podal   pozitívny posudok, avšak na sťažovateľku posudok nebol daný, pretože nebola obyvateľkou v danej obci. Sťažovateľka si 22. apríla 2007 zvolila na svoje zastupovanie v konaní advokátku.Pojednávanie konané 23. apríla 2007 okresný súd po vypočutí prítomných účastníkov odročil na 31. máj 2007 s tým, že budú vyžiadané správy o zdravotnom stave sťažovateľky od jej všeobecného lekára a od psychologičky, správa o psychickom stave maloletého, ako aj správa z materskej školy, a tiež kvôli predvolaniu svedkov, ktorých adresy mali účastníci oznámiť do troch dní. Právna zástupkyňa navrhovateľov 30. apríla 2007 oznámila adresy svedkov a 4. mája 2007 okresný súd v zmysle záverov z pojednávania vyžiadal správy z materskej   školy   maloletého,   od   ošetrujúceho   lekára   sťažovateľky,   od   psychiatričky a psychologičky sťažovateľky a správu o psychickom stave maloletého. Dňa 9. mája 2007 bola okresnému súdu doručená správa od psychologičky o vyšetrení sťažovateľky, 15. mája 2007 správa od psychiatričky o zdravotnom stave sťažovateľky a 17. mája 2007 ošetrujúci lekár sťažovateľky telefonicky oznámil, že nemá k dispozícií jej prepúšťaciu správu, ale zabezpečí ju prostredníctvom interného oddelenia nemocnice. Následne 21. mája 2007 bola okresnému súdu doručená aj správa z materskej školy maloletého (sťažovateľka nejavila o maloletého záujem) a súčasne právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila adresu svedkyne, a navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z pedopsychológie pre zistenie vzťahu sťažovateľky s maloletým, ako aj znalcom z odboru psychológie o stave sťažovateľky a navrhovateľov a tiež vyžiadať si správy od príslušného dopravného inšpektorátu o tom, či sťažovateľka jazdila pod vplyvom alkoholu. Okresný súd podľa návrhu právnej zástupkyne sťažovateľky 22. mája 2007 urobil dopyt na príslušný dopravný inšpektorát. Dňa 24. mája 2007 bola okresnému súdu doručená správa o psychologickom vyšetrení maloletého.Pojednávanie konané 31. mája 2007 bolo po vypočutí svedkov a účastníkov konania odročené na neurčito pre účely znaleckého dokazovania. Uznesením z 1. júna 2007 okresný súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   súdnym   znalcom   z   odboru   psychiatrie   – pedopsychiatrie   pre   účely   vyšetrenia   maloletého,   sťažovateľky,   navrhovateľov,   ako   aj vzťahov   medzi   nimi,   a   súčasne   bolo   okresnému   súdu   z   dopraveného   inšpektorátu oznámené,   že   sťažovateľka   nemá   evidované   motorové   vozidlo.   Vypracovaný   znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 9. júla 2007 a 10. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. september 2007. O znalečnom rozhodol okresný súd uznesením zo 17. júla 2007.

Pojednávanie konané 13. septembra 2007 bolo po vypočutí účastníkov odročené na 15.   október   2007   pre   účely   predvolania   súdneho   znalca,   svedka   navrhovaného sťažovateľkou a plnoletého syna sťažovateľky, ktorého vypočutie navrhli navrhovatelia. Súčasne sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia o úprave jej styku s maloletým. Uznesením z 18. septembra 2007 okresný súd predbežne upravil otázku styku sťažovateľky s maloletým. Dňa 10. októbra 2007 právna zástupkyňa navrhovateľov žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 15. október 2007 z dôvodu jej práceneschopnosti. Dňa 11. októbra 2007 sa sťažovateľka odvolala proti predbežnému opatreniu. Následne okresný súd 12. októbra 2007 zrušil pojednávanie nariadené na 15. október 2007 a odročil ho na neurčito. Sťažovateľka 15. októbra 2007 oznámila okresnému súdu mená svedkov, ktorých   ešte   navrhla   vypočuť,   zároveň   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľky   na vyjadrenie navrhovateľom, ktorí sa k nemu vyjadrili 25. októbra 2007, a 26. októbra 2007 okresný   súd zaslal vyjadrenie navrhovateľov   právnej   zástupkyni sťažovateľky. Spis bol predložený   krajskému   súdu   14.   novembra   2007,   ktorý   uznesením   sp.   zn.   8   CoP   48/07 z 30. novembra 2007 potvrdil predbežné opatrenie okresného súdu z 18. septembra 2007. Dňa 15. januára 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Okresný súd 16. januára 2008 nariadil pojednávanie na 21. február 2008, ktoré bolo po vypočutí svedkov odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru klinickej psychológie detí, a to na návrh právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá tiež navrhla, aby boli od predchádzajúceho znalca vyžiadané podklady o vyšetrení   maloletého.   Uznesením   z   26.   februára   2008   okresný   súd   nariadil   znalecké dokazovanie   v   odbore   klinickej   psychológie   detí   a   súčasne   okresný   súd   vyžiadal   od predošlého   znalca   správy   o   vyšetrení   maloletého.   Spis   bol   zaslaný   súdnej   znalkyni 20. marca 2008. Dňa 28. mája 2008 okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku, v dôsledku čoho 12. júna 2008 ustanovená súdna znalkyňa oznámila, že všetci účastníci už boli   vyšetrení   a   znalecký   posudok   zašle   v   dohľadnej   dobe.   Právna   zástupkyňa navrhovateľov   16.   júna   2008   žiadala   doplniť   dokazovanie   dopytom   na   dopravný inšpektorát,   či   sťažovateľke   nebol   v   posledných   mesiacoch   zadržaný   vodičský   preukaz z dôvodu   jazdy   pod   vplyvom   alkoholu,   na   základe   čoho   okresný   súd   18.   júna   2008 dopytoval   príslušný   dopravný   inšpektorát.   Dňa   25.   júna   2008   okresný   súd   opätovne telefonicky urgoval predloženie znaleckého posudku a 27. júna 2008 bolo okresnému súdu oznámené, že sťažovateľke bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu. Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 3. júla 2008, keď okresný   súd   súčasne   nariadil   pojednávanie   na   28.   júl 2008.   Uznesením   z 9.   júla   2008 okresný súd rozhodol o znalečnom.

Dňa 16. júla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala, aby na pojednávaní bola vypočutá aj súdna znalkyňa s tým, že ak sa nebude môcť pojednávania zúčastniť, žiadala zmeniť termín pojednávania. Okresný súd 17. júla 2008 predvolal na pojednávanie súdnu znalkyňu. Na   pojednávaní konanom 28.   júla 2008   okresný   súd po   vypočutí účastníkov a súdnej   znalkyne   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   zveril   maloletého   do   starostlivosti navrhovateľov,   upravil   jeho   styk   so   sťažovateľkou   a   sťažovateľku   zaviazal   prispievať maloletému   na   výživné.   Sťažovateľka   sa   19.   augusta   2008   odvolala   proti   rozsudku a 2. septembra 2008 okresný súd zaslal jej odvolanie na vyjadrenie účastníkom konania. Dňa   12.   septembra   2008   sa   k   odvolaniu   vyjadril   kolízny   opatrovník,   navrhovatelia   sa vyjadrili k odvolaniu 12. septembra 2008 a 20. októbra 2008 okresný súd predložil spis krajskému   súdu,   ktorý   po   doplnení   dokazovania   (pojednávanie   a   vyžiadanie   listín) uznesením sp. zn. 25 CoP 20/08 z 18. februára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre účely doplnenia dokazovania, a to znaleckého dokazovania v   odbore   psychológia,   odvetvie   klinická   psychológia   detí,   kvôli   posúdeniu   aktuálnych vzťahov sťažovateľky s maloletým, ako aj kvôli vypočutiu nového partnera sťažovateľky a zistenia jej pomerov. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 18. marca 2009. Okresný súd vyzval 19. marca 2009 právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila adresu jej priateľa, súčasne okresný súd žiadal od kolízneho opatrovníka správu o pomeroch sťažovateľky. Dňa 20. apríla 2009 právna zástupkyňa oznámila, že sťažovateľka uzavrela s novým priateľom manželstvo, oznámila jeho adresu a v prípade jeho predvolania žiadala zabezpečiť tlmočníka z maďarského jazyka. Okresný súd si 24. apríla 2009 z „osobitnej matriky“   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   vyžiadal   sobášny   list   sťažovateľky a súčasne kolízny opatrovník oznámil, že v čase osobného šetrenia nebola sťažovateľka doma zastihnutá. Dňa 30. apríla 2009 okresný súd opätovne žiadal od kolízneho opatrovníka správu   o   pomeroch   sťažovateľky   a   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka adresovaná „osobitnej matrike“. Okresný súd 5. mája 2009 opakoval výzvu z 24. apríla 2009 „osobitnej matrike“ a 18. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2009 a súčasne uznesením pribral do konania tlmočníčku z maďarského jazyka. Právna zástupkyňa   navrhovateľov   žiadala   20.   mája   2009   o   odročenie   termínu   pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktoré bolo nariadené skôr, takže 21. mája 2009 okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania na 6. júl 2009. Dňa 3. júna 2009 bolo okresnému súdu oznámené, že sobášny list sťažovateľky nie je evidovaný na „osobitnej matrike“,   pretože   sťažovateľka   o   to   nepožiadala.   Následne   16.   júna   2009   ustanovená tlmočníčka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   z   dôvodu   pobytu   v   zahraničí a okresnému súdu bola doručená správa kolízneho opatrovníka o pomeroch sťažovateľky. Uznesením   z   19.   júna   2009   okresný   súd   ustanovil   pre   potreby   pojednávania   novú tlmočníčku.   Dňa   29.   júna   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   žiadala   preročiť pojednávanie, a to tak, aby okresný súd najprv nariadil znalecké dokazovanie, tak ako mu to uložil krajský súd, a až potom aby nariadil pojednávanie, pričom okresný súd obratom oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, že nariadené pojednávanie sa bude konať, a až po vypočutí manžela sťažovateľky bude nariadené znalecké dokazovanie.

Pojednávanie konané 6. júla 2009 bolo po vypočutí svedka (manžela sťažovateľky) odročené   na   neurčito   na   účely   doplnenia   znaleckého   dokazovania   znalcom   z   odboru klinickej psychológie detí, a to na návrh oboch právnych zástupkýň, aby sa preskúmal aj vzťah manžela sťažovateľky s maloletým, následne uznesením zo 7. júla 2009 okresný súd nariadil   znalecké   dokazovanie.   Okresný   súd   9.   júla   2009   vyzval   sťažovateľku,   aby predložila   sobášny   list.   Dňa   17.   júla   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   namietala formuláciu jednej z otázok položenej súdnej znalkyni. Okresný súd zaslal 20. júla 2009 ustanovenej súdnej znalkyni spis pre účely spracovania znaleckého posudku a 7. októbra 2009 okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku, v dôsledku čoho sa 23. októbra 2009   súdna   znalkyňa   ospravedlnila   za   omeškanie   s   vypracovaním   znaleckého   posudku s tým, že všetci účastníci konania už boli vyšetrení a ona kompletizuje znalecký posudok. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 5. novembra 2009, ktorý okresný súd následne   10.   novembra   2009   zaslal   na   vyjadrenie   právnej   zástupkyni   sťažovateľky. Sťažovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila 25. novembra 2009, pričom upozornila, že okresný   súd   dosiaľ   nerozhodoval   o   jej   návrhu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia z 2. októbra   2009.   Dňa   3.   decembra   2009   predseda   okresného   súdu   zistil,   že   návrh sťažovateľky z 2. októbra 2009 (na ktorý upozornila) bol mylne zapísaný pod novú sp. zn. 12 P 205/09 a nariadil zrušenie mylného zápisu, pričom tento návrh bol 9. decembra 2009 pripojený k spisu. Uznesením zo 14. decembra 2009 okresný súd návrh sťažovateľky na zrušenie   predbežného   opatrenia   zamietol,   proti   čomu   sa   sťažovateľka   odvolala 21. decembra 2009.

Dňa 12. januára 2010 navrhovatelia upravili svoj návrh tak, že žiadali, aby okresný súd   zastavil   konanie o   zverenie   maloletého   do   ich   starostlivosti   a aby upravil   ich   styk s maloletým. Okresný súd 16. januára 2010 predložil spis krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. 5 CoP 3/2010 z 20. januára 2010 zmenil uznesenie okresného súdu zo 14. decembra 2009, a to tak, že predbežné opatrenie zrušil. Dňa 22. januára 2010 kolízny opatrovník oznámil, že nemá námietky proti zmenenému návrhu, a 26. januára 2010 sa k zmene návrhu vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľky. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 1. februára 2010.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného   základného práva alebo slobody,   reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 11 P 87/07 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu   nezistil   žiadne   obdobie   nečinnosti   (absolútneho   nekonania),   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu základného práva alebo práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z   dôvodu   odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (trikrát) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti so sťažovateľmi namietanou dĺžkou znaleckých dokazovaní ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že je síce pravdou, že ustanovený súdny znalec nie vo všetkých prípadoch   dodržal   okresným   súdom   určenú   lehotu   na   predloženie   znaleckého   posudku, avšak okresný súd nebol v týchto prípadoch nečinný a predloženie znaleckého posudku aktívne   sledoval   a   urgoval,   a   navyše   znalecké   dokazovania   aj   napriek   tomu   netrvali v jednotlivých prípadoch (po odpočítaní okresným súdom stanovenej lehoty) dlhšie ako tri mesiace. Túto lehotu, a to aj vzhľadom na náročnosť, obsiahlosť a závažnosť znaleckých dokazovaní v danej veci nemožno považovať za zbytočný prieťah v zmysle požiadavky čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   nevysloví   porušenie   práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Okrem   toho   ústavný   súd   podotýka,   že   neopodstatnenými   sa   javia   aj   námietky sťažovateľov   o   porušení   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v dôsledku okresným súdom vykonávaného neefektívneho dokazovania, ktoré by malo   podľa   nich   spočívať   v   tom,   že   okresný   súd   okrem   iného   nariaďuje   znalecké dokazovania, ktoré podľa ich názoru nevedú k rozhodnutiu vo veci samej.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   zo   spisového   materiálu   okresného   súdu   zistil,   že v dvoch prípadoch boli znalecké dokazovania nariadené práve na základe návrhov právnej zástupkyne sťažovateľky (návrhy z 21. mája 2007 a 21. februára 2008) a k nariadeniu posledného   znaleckého   dokazovania   bol   okresný   súd   inštruovaný,   resp.   zaviazaný rozhodnutím krajského súdu. Súčasne ústavný súd pripomína, že v prvom rade je vecou všeobecného súdu, aby si riadil vykonávanie dokazovania a sám zhodnotil jeho význam pre rozhodnutie vo veci, resp. aby sám rozhodol, čo považuje za potrebné preukázať, aby vo veci rozhodol, pričom však tieto svoje úvahy (voľné hodnotenie dôkazov) je súd povinný náležitým spôsobom zdôvodniť v konečnom rozhodnutí (ktoré v danom prípade ešte nebolo vyhlásené).

Uvedené   bolo   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľov   v   tejto   časti   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K   namietanému   porušeniu   základných   práv   zaručených   v   čl.   41   ods.   4   a   5 ústavy,   práva zaručeného v čl. 8 dohovoru a základných práv zaručených v čl. 32 ods. 4 a 5 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 87/07

Sťažovatelia   sťažnosťou   podanou   ústavnému súdu   tiež namietali, že okresný   súd tým,   že   stále   nezveril   maloletého   do   výchovy   a   starostlivosti   sťažovateľky   (matky maloletého) neoprávnene zasiahol do ich súkromného a rodinného života (čl. 8 dohovoru) a tiež porušil základné právo sťažovateľky na výchovu syna (maloletého) za pomoci štátu, ako aj základné právo maloletého na výchovu jeho matkou (čl. 41 ods. 4 a 5 ústavy a čl. 32 ods. 4 a 5 listiny).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   v   prípade   sťažovateľmi   namietaného   konania okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   11   P   87/07   vo   veci   úpravy   práv   a   povinností k maloletému   postupoval   okresný   súd   v   súlade   so   zákonom,   a preto   týmto   postupom nemohlo ani dôjsť k porušeniu označených článkov listiny a dohovoru.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označili sťažovatelia,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).  

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok   a   rozhodnutie   o   prikázaní   okresnému   súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 11 P 87/07 bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), preto ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010