znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 98/05-8Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca a jeho uznesením č. k. Tp 31/04-4 zo 17. mája 2004, a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť R. U. o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2005 doručená sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k. Tp 31/04-4 zo 17. mája 2004, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 18. marca 2004 okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby. Okresný súd rozhodol o tejto žiadosti uznesením č. k. Tp 31/04-4 zo 17.   mája   2004.   Sťažovateľ   namieta   neprimeranú   dĺžku,   v ktorej   okresný   súd   o jeho žiadosti rozhodoval, a poukazuje tiež na to, že uznesenie mu bolo doručené až po uplynutí viac ako jedného mesiaca od rozhodnutia. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1   Tpo   150/04   z 20.   júla   2004   tak,   že   ju   zamietol.   Uznesenie   odvolacieho   súdu   bolo sťažovateľovi doručené 12. augusta 2004.

Sťažovateľ viacerými sťažnosťami na prieťahy v konaní adresovanými okresnému súdu, krajskému súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky namietal neprimeranú dĺžku konania v jeho väzobnej veci.   Z priložených odpovedí   podpredsedu okresného súdu   a podpredsedu krajského súdu   vyplýva, že orgány štátnej správy súdov vyhodnotili sťažnosti sťažovateľa ako neopodstatnené.

Sťažovateľ   „považuje   dĺžku   rozhodovania   o jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby Okresným   súdom   v Čadci   za   neústavnú   a nezákonnú“ a z toho   vyvodzuje,   že   postupom a napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods.   2   a 5   ústavy,   argumentujúc predovšetkým   §   72   ods.   2   Trestného   poriadku,   podľa ktorého musí súd vo väzobných veciach „neodkladne rozhodnúť“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:«1. Právo sťažovateľa   R.   U.   uvedené v čl.   17 ods. 2 a 5 ústavy bolo porušené neprimeranou dĺžkou rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby Okresným súdom v Čadci, uznesením číslo Tp 31/04 – 4 zo dňa 17. 5. 2004.

2.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   v zmysle   čl.   127   ods.   3   ústavy   primerané   finančné zadosťučinenie v spojení s § 56 ods. 4 a § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ako náhrada nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   vo   výške   100   000,   -   Sk,   slovom   stotisíc slovenských korún, ktorú sťažovateľ nepochybne utrpel v pocite nespravodlivosti a právnej neistoty z dôvodu zdĺhavého konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v Čadci   vyplatiť požadované finančné zadosťučinenie ako nemajetkovú ujmu sťažovateľovi R. U. do dvoch mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky.

4. Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy konania na účet obhajcu v zmysle „žiadosti“ ustanoveného ústavným súdom Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.»

Osobitnou   žiadosťou   priloženou   k sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.  

II.   Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby rozhodol uznesením zo 17. mája 2004, pričom odvolací súd sťažnosť sťažovateľa proti tomuto   uzneseniu   zamietol   uznesením   z 20.   júla   2004.   Podľa   §   140   ods.   1   písm.   cc) Trestného   poriadku   je   uznesenie   súdu   právoplatné   dňom,   keď   bola   podaná   sťažnosť zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní uznesením odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad   rámec   tohto   odôvodnenia   považoval   ústavný   súd   za   potrebné   uviesť,   že podávanie   sťažností   na   prieťahy   v súdnom   konaní   orgánom   štátnej   správy   súdov   nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. apríla 2005