znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 98/02

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna 2002 predbežne prerokoval   návrh   P.   D.,   bytom   Z.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   J.   Š.,   T., vo veci   porušenia   jeho   základných   práv   vyplývajúcich   z   Ústavy   Slovenskej   republiky, a takto

r o z h o d o l :

Návrh P. D.   o d m i e t a   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. apríla 2002 doručený   návrh   P.   D.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. J. Š., T. (ďalej len „právna zástupkyňa“), ktorým navrhovateľ namietal porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Návrh   neobsahoval   zákonom   ustanovené   náležitosti,   a preto   ústavný   súd   listom z 2. mája 2002 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na odstránenie jeho nedostatkov.

Právna   zástupkyňa   navrhovateľa   doplnila   návrh   podaním   označeným   ako „Odstránenie vád podania“, doručeným ústavnému súdu 27. mája 2002. Napriek tomu, že vyššie uvedená výzva ústavného súdu obsahovala podrobné poučenie o tom, ako je potrebné odstrániť nedostatky návrhu, k ich odstráneniu ani po jeho doplnení nedošlo.

Z návrhu   nie   je   zrejmé,   proti   komu   smeruje.   Podľa   navrhovateľa   ide   o „orgány štátnej   správy   a orgány   súdnej   moci“.   V návrhu   nie   sú   označené   základné   práva   alebo slobody,   ktoré   sa   podľa   tvrdenia   navrhovateľa   porušili,   iba sa   v ňom   bez akýchkoľvek súvislostí odkazuje na niektoré ustanovenia ústavy, a to aj neexistujúce, napr. čl. 16 ods. 12. Najzávažnejším nedostatkom návrhu je však neurčitosť a nekonkrétnosť jeho petitu, podľa ktorého   formulácie   navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   „právoplatnými rozhodnutiami,   opatreniami a inými zásahmi boli porušené moje práva   a slobody   podľa č. 127 ods. 1 a zrušil horeuvedené rozhodnutia, opatrenia a iné zásahy a prikázal, aby tí, ktorí moje práva a slobody porušili, vo veci konali teda, aby ústavný súd veci vrátil na ďalšie konanie. Podľa č. 127 ods. 3 tiež žiadam, aby mi z uvedených   dôvodov priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktorú ponechávam na úvahe súdu“. Takáto formulácia petitu vyvoláva pochybnosti o tom, akej veci sa návrh týka (teda nie je zrejmé, čo by malo byť v danej veci predmetom konania o sťažnosti), a jeho prevzatie do výroku rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej by znamenalo, že toto rozhodnutie by nebolo možné vykonať.

Pokiaľ   sa   v návrhu   tvrdí,   že   právoplatnými   rozhodnutiami,   opatreniami   a inými zásahmi boli porušené práva a slobody navrhovateľa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, je k tomu potrebné uviesť, že predmetný článok ústavy upravuje príslušnosť ústavného súdu konať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   a   to   za   splnenia   presne vymedzených zákonných podmienok. Článok 127 ods. 1 ústavy nezaručuje teda samostatné základné právo alebo slobodu fyzickej osoby podľa druhej hlavy ústavy, ktorých porušenie by bolo možné namietať v konaní o ústavnej sťažnosti.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu ústavného súdu.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí.