znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 97/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenýchAdvokátskou   kanceláriou   JUDr.   Ing.   Martin   Chlapík   s.   r.   o.,   Sládkovičova   13,   Žilina,prostredníctvom   ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokát   JUDr.   Ing.   Martin   Chlapík,   ktorounamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného úradu Liptovský Mikuláš v bližšie neoznačenomkonaní o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva kpozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskoršíchpredpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených Advokátskoukanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, prostredníctvomktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Ing. Martin Chlapík, ktorou namietajú porušeniesvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)postupom   Okresného   úradu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „okresný   úrad“)   v bližšieneoznačenom konaní o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenívlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľky sa ešte v roku 2004obrátili   v   zmysle   zákona   o   navrátení   vlastníctva   k   pozemkom   na   vtedajší   Obvodnýpozemkový úrad Liptovský Mikuláš (v súčasnosti okresný úrad – odbor lesný a pozemkový,pozn.)   s   reštitučnou   žiadosťou,   ktorou   sa   domáhali   prinavrátenia   vlastníckeho   právak pozemkom,   ktoré   boli   ich   právnej   predchodkyni   v   minulom   politickom   režimevyvlastnené. Podľa sťažovateliek nemá konanie „pred Okresným úradom Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový... znaky spravodlivého procesu a v odvolacom súdnom konaní nie je možné pre nedostatok právomoci súdu dosiahnuť nápravu“.

Sťažovateľky tvrdia, že namietaným postupom okresného úradu bolo porušené ichzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom   okresného   úradu   a tiež   ich   právo   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže od času, keď podali reštitučnú žiadosť, uplynulouž desať rokov a vec nie je právoplatne skončená. Sťažovateľky ďalej uvádzajú, že v tejtoveci sa už v roku 2009 obrátili so sťažnosťou na ústavný súd, ktorý ju uznesením sp. zn.II. ÚS   183/2010   z 8. apríla   2010   odmietol   pre   nedostatok   právomoci, „keď   nám v odôvodnení svojho uznesenia... pri porušenom práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote uviedol, že sme nevyužili možnosť opakovaného návrhu podľa § 250u OSP. V mesiaci júl 2014 sme preto podali opakovanú žalobu podľa § 250u OSP proti nečinnosti spolu s návrhom na udelenie pokuty tomuto pozemkovému úradu. Krajský súd Žilina nám túto žalobu zamietol (Uznesenie KS ZA č. 20S/83/2014-43).“.

Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľky odôvodňujú tým, že o ich „oprávnených nárokoch na navrátenie... pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. rozhoduje štátny orgán

- Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši a nie nezávislý a nestranný súd. Tento orgán má politicky nominovaných vedúcich pracovníkov, tu vo všeobecnosti vidíme, že nie je zabezpečená nestrannosť tohto úradu a nestrannosť jeho vydávaných rozhodnutí. Víťazné politické strany po každých parlamentných voľbách sľubujú, že odpolitizujú štátnu správu, ale doposiaľ sa tak nestalo. Nie je tu ani žiadna garancia proti zasahovaniu tretích osôb do rozhodovacej činnosti týchto úradov. V tejto súvislosti sme viackrát písomne vzniesli námietku zaujatosti proti celému Pozemkovému úradu Lipt. Mikuláš (dôkaz v prílohách). Tento úrad sa s touto námietkou vysporiadal tak, že nám ju zamietol... V tomto prípade správny   súd   vykonáva   len   kontrolu   zákonnosti,   keďže   nemôže   preskúmať   celú   spornú záležitosť s úplnou jurisdikciou.“.

K postupu okresného úradu, ktorým má dochádzať k porušovaniu práv garantovanýchústavou   a dohovorom,   sťažovateľky   ďalej   uvádzajú,   že   okresný   úrad   okrem   vydávanianezákonných   rozhodnutí   koná   z   vlastného   podnetu   a   nad   rámec   zákona,   pričomv konkrétnostiach poukazujú na situáciu, keď „zistený skutočný stav veci podkladá (okresný úrad, pozn.) napr. stanoviskom Krajského úradu životného prostredia v Žiline, ktoré nemá žiadnu   súvislosť   so   zákonnými   dôvodmi   nevydania   pozemkov   uvedenými   v   §   6   zákona č. 503/2003   Z.   z.   alebo   inými   zákonnými   dôvodmi,   ďalej   za   podklad   svojho   budúceho rozhodnutia tento úrad požaduje od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (regionálne   pracovisko   B. Bystrica)   stanovisko   k   vydávaným   pozemkom,   či   patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu s účelovým stanoviskom.“.

Sťažovateľky sa tiež domáhajú ochrany svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže „v minulosti došlo k nútenému odňatiu   nášho   vlastníckeho   práva   tiež   k   časti   parcely   pôvodného   p.   č. k.   ú.   obec a nedošlo k nemu v nevyhnutnej miere (vyvlastnili sa časti parciel, ktoré nebolo potrebné vyvlastniť pre účel vodného diela - záplavu nehnuteľností; odňalo sa vlastnícke právo bez akéhokoľvek právneho dôvodu - štát si privlastnil časť našich parciel bez toho aby ich kúpil, vyvlastnil alebo poskytol inú náhradu a pod.). Sme presvedčený, že takto dochádza k zneužívaniu inštitútu vyvlastnenia, čo je v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti.“.

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1)   Základné   právo   navrhovateliek ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a prieťahmi Okresného úradu Liptovskom Mikuláši odbor lesný a pozemkový v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z.   o   navrátenie   vlastníctva   k   pozemkom   pôvodných   parcelných   čísel   14   a   30 nachádzajúcich sa v kat. území obce Bobrovník porušené bolo. Okresný úrad Liptovský Mikuláš   odbor   lesný   a   pozemkový   je   povinný   bezodkladne   vydať   rozhodnutie   vo   veci uplatneného reštitučného nároku navrhovateliek podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ostatných pozemkových úradov SR a súdov SR.

2) Pre porušený čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dodatkový protokol č.1 čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek je Okresný úrad Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový povinný pri novom prejednávaní veci   navrhovateliek ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ v   otázke   ich uplatneného   reštitučného   nároku   k   pozemkom   pôvodných   parcelných   čísel   č. a nachádzajúcich sa v obci k. ú. obec podľa zákona č. 503/2003 Z. z. pridŕžať sa plne svojho rozhodnutia z 31. 5. 2007 č. 374-2007/00192-20 VM a svojej Zápisnice zo dňa 18. 1. 2007 a rozhodnúť o oprávnenom nároku navrhovateliek v zmysle vety tohto rozhodnutia: „Na základe zamerania parciel z pôvodnej pkn. parcely č.   je možné prinavrátiť vlastníctvo k novovytvorenej parcele č., z pôvodnej pkn. parcely č. k novovytvoreným parcelám ⬛⬛⬛⬛ “.

3)   Nemožnosťou   preskúmať   rozhodnutia   vydané   Okresným   úradom   Liptovský Mikuláš   odbor   lesný   a   pozemkový   všeobecným   súdom   s   úplnou   jurisdikciou   došlo k porušeniu základných   ľudských práv a slobôd navrhovateliek garantovaných v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

4)   Okresný   úrad   Liptovský   Mikuláš   odbor   lesný   a   pozemkový   netvorí   nezávislý a nestranný tribunál pri prerokovaní reštitučných nárokov navrhovateliek podľa zákona č. 503/2003 Z. z., tým došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek garantovaných v čl. 6 Európskeho dohovoru.

5) Navrhovateľkám ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ súd SR   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   13.000,-   Eur   pre   každú z navrhovateliek,   ktoré   im   je   povinný   Okresný   úrad   Liptovský   Mikuláš   odbor   lesný a pozemkový   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet navrhovateľky...

6) Navrhovateľkám ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v súrne: 296,44 Eur + DPH 59,23spolu 355,67 Eur (za dva   úkony   právnej   služby:   prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   písomná   sťažnosť, 139,83 Eur   za   úkon,   8,39   Eur   režijný   paušál),   ktoré   im   je   Obvodný   pozemkový   úrad v Liptovskom Mikuláši povinný vyplatiť na účet ich právneho zástupcu...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom,teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   rozsah   predmetu   konaniapred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadomna   to   môže   ústavný   súd   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.Platí   to   predovšetkým   v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

Z návrhu   sťažovateliek   na   rozhodnutie   (petitu),   ktorý   je   citovaný   v časti   I   tohtouznesenia, vyplýva, že sťažovateľky namietajú porušenie svojich základných práv podľaústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu „len“ postupomokresného úradu, nie však postupom, príp. rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, príp.iných všeobecných súdov.

Vzhľadom   na   uvedené   mohol   ústavný   súd   vzhľadom   na   §   20   ods.   3   zákonao ústavnom súde ustáliť predmet tohto konania len tak, ako to je uvedené v záhlaví tohtouznesenia, a zároveň považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorejopakovane uvádza, že advokát je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokáciia o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenskýzákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom

Sťažovateľky   sa   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavypostupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku.

Predmetom   tejto   časti   sťažnosti   je   teda   namietané   porušenie   základných   právsťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom správneho orgánu v konaní o reštitučnom nároku.

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd z vlastnej rozhodovacejčinnosti zistil, že uznesením sp. zn. II. ÚS 183/2010 z 8. apríla 2010 odmietol sťažnosťsťažovateliek, ktorou už namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2a čl. 46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   Obvodnéhopozemkového   úradu   v   Liptovskom   Mikuláši   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)v konaní o reštitučnom nároku podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom v zneníneskorších predpisov pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Zo spisu vedenéhoústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 183/2010 vyplýva, že sťažovateľky namietali svojoupredchádzajúcou sťažnosťou postup obvodného pozemkového úradu v tom istom konaní,v ktorou namietajú porušenie svojich práv postupom okresného úradu v tomto konaní predústavným súdom.

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   zákonč. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov ustanovením § 8 písm. b) zrušil obvodné pozemkovéúrady a v § 9 ods. 4 zároveň určil, že pôsobnosť obvodného pozemkového úradu prechádzana   okresné   úrady.   V   súlade   s   §   9   ods.   12   označeného   zákona   konanie,   v   ktorom   sarozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôba právnických   osôb,   právoplatne   neskončené   obvodným   pozemkovým   úradom   dokončíokresný úrad, v ktorého územnom obvode mal sídlo obvodný pozemkový úrad.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky namietajú toutosťažnosťou porušenie identických práv podľa ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsťpostupom   správneho   orgánu   (okresný   úrad),   na   ktorý   prešli   zákonom   právomoci   jehoprávneho predchodcu (obvodný pozemkový úrad) vrátane právomoci konať a rozhodnúťo reštitučnom nároku sťažovateliek.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej   ústavný súd už rozhodol (prekážka res   iudicata), okrem   prípadov,   v ktorých sarozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania bolisplnené.

Rozhodnutie   o   odmietnutí   návrhu   na   začatie   konania   pre   nedostatok   právomocina jeho   prerokovanie   je   v   okolnostiach   danej   veci   rozhodnutím   „o   konaní“,   ktoré   mána mysli   citované   ustanovenie   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde.   Nejde   všako podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda toisté právoplatne neskončené konanie a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu,ktorý bol odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   považoval   za   potrebné   vyjadriť   sa   osobitnek argumentácii sťažovateliek, podľa ktorej v zmysle už označeného rozhodnutia ústavnéhosúdu v ich veci týkajúcej sa nečinnosti správneho orgánu podali opakovaný návrh podľa§ 250t a § 250u Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodolKrajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20 S 83/2014 z 3. novembra 2014 tak, že návrhna uloženie   povinnosti   okresnému   úradu   vo   veci   konať   a rozhodnúť   zamietol   a návrhna udelenie   pokuty   okresnému   úradu   v sume   3 333 €   zamietol   (ďalej   len   „uznesenieKrajského súdu v Žiline z 3. novembra 2014“).

Ústavný   súd   už   v   súvislosti   so   sťažnosťami,   v   ktorých   sťažovatelia   namietaliporušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovnečinnosťou správneho orgánu, viackrát vyslovil názor, podľa ktorého je v takýchto veciachdaná   právomoc   všeobecného   súdu   v   správnom   súdnictve.   Túto   právomoc   správnehosúdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom, a to ani za okolností, keď užraz   všeobecný   súd   rozhodoval   vo   veci   nečinnosti   správneho   orgánu   (pozri   k   tomuIII. ÚS 377/2012, m. m. II. ÚS 200/2011). V zmysle § 246 ods. 1 OSP je tu, vzhľadomna skutočnosť, že konanie pred správnym orgánom stále trvá, daná právomoc krajskéhosúdu.   Preto   právomoc   príslušného   súdu   v   správnom   súdnictve   preskúmať   nečinnosťsprávneho   orgánu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   (m.   m.   I.   ÚS   410/2011,II. ÚS 183/2010).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosťsťažovateliek smerujúca opätovne proti postupu okresného úradu v konaní o reštitučnomnároku pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je neprípustná, a preto ju po predbežnom prerokovanív tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súdeako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd opakovane poznamenáva, že sťažovateľkysťažnosťou   nenamietajú   porušenie   svojich   práv   podľa   ústavy   a dohovoru   uznesenímKrajského súdu v Žiline z 3. novembra 2014, ktorým tento súd zamietol ich opakovanýnávrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. OSP, hoci takúto možnosťnepochybne mali, a to v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti. II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   postupom   okresného   úradu   v   konaní o reštitučnom nároku

Sťažovateľky namietajú aj porušenie základného práva vlastniť majetok zaručenéhočl.   20   ods.   1   ústavy   a   práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolupostupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku.

Sťažovateľky spájajú porušenie svojich majetkových práv podľa ústavy a dohovoru sporušením ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.   Uplatňujúc   závery   ústavného   súdu   k   jeho   právomoci   preskúmavať   postupsprávneho orgánu v konaní o reštitučnom nároku (opätovne II. ÚS 183/2010 a jeho záveryo nedostatku právomoci ústavného súdu prerokovať sťažnosť v časti namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného úradu v konaní o reštitučnom nároku), ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnostipodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať saďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015