znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 97/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia základného páva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob 89/2009-76 z 28. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Ď.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. J. Ď., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob 89/2009-76 z 28. januára 2010.

Okresný   súd   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 33 Cbr 87/2007 zrušil   bez likvidácie obchodnú   spoločnosť I.,   spol. s r.   o., M. S   týmto rozhodnutím nesúhlasil sťažovateľ, preto podal odolanie na krajskom súde, ktorý v konaní vedenom   pod   sp. zn.   4   Cob   89/2009   28.   januára   2010   potvrdil   napadnuté   rozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že krajský súd nebral dostatočne do úvahy argumenty ním uvedené v odvolaní a že tento súd mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv, pričom nezohľadnil skutočnosť, že on sám nesúhlasil so zrušením spoločnosti. Pokiaľ bol   okresným   súdom   vyzvaný   na   predloženie   účtovnej   dokumentácie,   z   objektívnych dôvodov   ju   nemohol   predložiť.   Navyše,   súdy   v   konaní   neprihliadli   na   predchádzajúce konania   vo   veci,   najmä na   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. Obz 25/94. Na základe toho žiadal o preskúmanie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, a aby bol vo veci vydaný tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   20   ods.   1   a   3,   čl.   46   ods.   1)   Ústavy Slovenskej republiky na súdnu ochranu ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 na spravodlivé súdne konanie Dohovoru o ochrane ľudských páv a základných slobôd boli Uznesením KS KE sp. zn.: 4 Cob/89/2009-76 zo dňa 28.1.2010 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje uznesenie KS KE sp. zn.: 4 Cob/89/2009-76 zo dňa 28.1.2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   smeruje   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   4   Cob   89/2009-76 z 28. januára 2010.

Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02), pretože jednou   zo základných   podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.Ako vyplýva zo sťažnosti, podľa názoru sťažovateľa je sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote, „nakoľko ide o odloženú vec pre vady v spojení s § 104 ods. 2 OSP“.

Na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemá vplyv výklad ustanovení sťažovateľom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, na čo   poukazuje, ale rozhoduje   posudzovanie   včasnosti   podania   sťažnosti   ústavnému súdu podľa zákona o ústavnom súde. Vychádzajúc z toho bola sťažnosť podaná oneskorene, pretože   rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené   4.   februára   2010 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 17. decembra 2010, teda dávno po zákonom ustanovenej lehote.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011