znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 97/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   M.,   T.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. M.   K.,   P., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Sd 267/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2007   doručená   sťažnosť   I.   M.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 36 Sd 267/2004.

Sťažovateľ uviedol, že je navrhovateľom vo veci preskúmania rozhodnutia S., B., vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 36 Sd 267/2004.

Opravným   prostriedkom   podaným   na   krajskom   súde   sa   sťažovateľ   domáhal preskúmania rozhodnutia S., B., z 2. júla 2004.

Vo veci krajský súd nekonal efektívne. Bolo nariadené len jedno pojednávanie, a to 29. marca 2005. Krajský súd 29. marca 2005 ustanovil i znalca MUDr. J. L., ktorý jednak nemal   potrebnú   odbornosť   a   krajský   súd   mu   trpel   jeho   pasivitu,   ktorá   po   8 mesiacoch vyústila do poriadkovej pokuty z 11. januára 2006.

Následne   bola   ustanovená   doc.   MUDr.   S.   V.,   CSc.,   ktorej   ustanovenie   bolo 27. januára 2006 zrušené a v ten istý deň bol ustanovený MUDr. P. Š., CSc. Ten oznámením z 9. marca 2006 krajskému súdu oznámil, že z formálnych administratívnych dôvodov už nie je znalcom. Krajský súd preto 23. marca 2006 zrušil i jeho ustanovenie za znalca vo veci a ustanovil nového znalca MUDr. M. B., CSc. Ten 4. mája 2006 oznámil, že už od roku 2005   nevykonáva   znaleckú   činnosť.   Krajský   súd   opätovne   zrušil   ustanoveného   znalca a ustanovil   v   poradí   už   piateho   znalca,   a   to   MUDr.   P.   K.,   CSc.,   ktorý   oznámil, že od 10. februára 2006 nie je znalcom. Dňa 31. júla 2006 teda krajský súd zrušil jeho ustanovenie za znalca, a tým istým uznesením ustanovil MUDr. S. J., CSc., ten už však znalecký   posudok   nepodal,   pretože   bolo   aj   jeho   ustanovenie   9.   októbra   2006   zrušené z dôvodu zverejnenia nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 25/05-51 zo 7. júna 2006.

U sťažovateľa spôsobovalo a spôsobilo takéto konanie krajského súdu stav právnej neistoty, a to najmä preto, že predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia vo veci invalidného   dôchodku,   t.   j.   veci,   ktorá   mala   a   stále   má   dopad   na   existenčnú   sféru sťažovateľa,   a   ktorej   povaha   si   vyžadovala   mimoriadnu   starostlivosť   a   pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel súdneho konania, t. j. odstrániť stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, s poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   bola   vec   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Prieťahmi v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 36 Sd 267/2004 nebola odstránená táto právna neistota, čím sa zvyšoval fyzický a psychický tlak na sťažovateľa.

Aj napriek tomu, že krajský súd mal vedieť o konaní o protiústavnosti časti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pred ústavným súdom, neurobil žiadne riadne procesné úkony, ktoré mu umožňuje Občiansky súdny poriadok, napr. prerušiť konanie do   rozhodnutia   ústavného súdu. Neodstránil by tak stav právnej neistoty   sťažovateľa, ale znížil by celkový   dopad na neho a nevytváral by tak priestor na úzkosť   a   presvedčenie   o   šikanovaní   jeho   osoby   zo   strany   orgánov   štátu   a   zúfalé prihliadanie na celý priebeh riešenia jeho veci pred súdom.

Sťažovateľ sa so žiadosťou o ochranu svojich práv obrátil na verejného ochrancu práv a 27. februára 2007 tiež požiadal konajúci súd o rozhodnutie vo veci.

Verejný ochranca práv si osvojil názor predsedníčky krajského súdu, že k prieťahom nedošlo.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   neodôvodnené   prieťahy,   ktorými   sa   konanie vyznačovalo,   najmä   tolerovanie   pasivity   znalca   i   predĺženie   mu   lehoty   na   podanie znaleckého   posudku,   ustanovovanie   znalcov,   ktorý   už   nevykonávali   znaleckú   činnosť, ustanovovanie   znalcov   bez   potrebnej   odbornosti,   viedli   k   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v jeho veci takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   I.   M.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Krajského   súdu   v Trnave porušené.

2. I. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom: dvestostotisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 20   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb)   I.   M.   v   sume   6.296,-   Sk   (slovom: šesťtísicdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   advokátke   JUDr.   M.   K.,   na   jej   účet, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 76/06).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Sd 267/2004.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že krajský súd v namietanej veci rozhodol   21.   septembra   2007   uznesením   sp.   zn.   36   Sd   267/2004.   Rozhodnutie   v časti, v ktorej   rozhodol   o zastavení   konania,   nadobudlo   právoplatnosť   18.   októbra   2007. Vyhlásením rozhodnutia a jeho doručením, ako aj ďalšími s tým spojenými úkonmi krajský súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty   sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať, a preto je možné posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná   úloha   krajského   súdu   pri odstraňovaní   právnej   neistoty   sťažovateľa   skončila (II. ÚS 76/06, II. ÚS 184/06).

Ústavný   súd   vychádza   zo   svojej   doterajšej   judikatúry,   podľa   ktorej   ústavný   súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá   (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,   II. ÚS 204/03,   IV. ÚS 102/05).   Sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní krajského súdu, ktorý o jeho veci v okamihu podania sťažnosti nekonal, pretože namietaná vec bola v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, právoplatne skončená a v časti, v ktorej sťažovateľ podal odvolanie, sa už v danom čase nachádzala v štádiu odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť podaná proti krajskému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (obdobne   napr.   IV. ÚS 219/03,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06, II. ÚS 184/06).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008