znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 97/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť D. O., K., zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu pred mučením, krutým, neľudským, ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na prijímanie opatrení zo strany štátu na odstraňovanie diskriminácie žien podľa čl. 2 písm. e) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a práva na zabezpečenie účinnej ochrany žien prostredníctvom národných súdov a iných verejných inštitúcii proti aktu diskriminácie podľa čl. 2 písm. c) Dohovoru   o   odstránení   všetkých   foriem   diskriminácie   žien   postupom   a   rozhodnutím Krajskej prokuratúry v K. č. k. KPt 1850/06-16 z 3. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. O. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2007 doručená sťažnosť D. O., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K., smerujúca proti Krajskej prokuratúre v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“), vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu pred mučením, krutým, neľudským, ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, práva na prijímanie opatrení zo strany   štátu   na   odstraňovanie   diskriminácie   žien   podľa   čl.   2   písm. e)   Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a práva na zabezpečenie účinnej ochrany žien prostredníctvom národných súdov a iných verejných inštitúcii proti aktu diskriminácie podľa čl. 2 písm. c) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien postupom a rozhodnutím   krajskej   prokuratúry   č. k.   KPt   1850/06-16   z 3. januára   2007,   ktorou sa sťažovateľka domáhala vydania nálezu, ktorým ústavný súd vysloví porušenie uvedených základných práv, zruší uznesenie krajskej prokuratúry č. k. KPt 1850/06-16 z 3. januára 2007,   vec   vráti   krajskej   prokuratúre   na   ďalšie   konanie,   prizná   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie   500 000   Sk   a   zaviaže   krajskú   prokuratúru   na   náhradu   trov   konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že na nej a na jej deťoch je dlhodobo páchané   násilie   vo   vzťahu   zo   strany   jej   bývalého   manžela,   s   ktorým   dosiaľ   zotrváva v spoločnej domácnosti, pretože pomery jej nedovoľujú zabezpečiť si samostatné bývanie. Sťažovateľka uzatvorila manželstvo 6. júna 1987 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 12 C 329/01-23 z 25. septembra 2002. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to D., nar. 1987, a B., nar. 1990. Násilie na sťažovateľke bolo páchané už počas manželstva a je páchané dosiaľ. Bývalý manžel ju a jej staršieho syna viac ráz fyzicky napadol, v dôsledku čoho bola opakovane nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, slovne na ňu útočil, vyhrážal sa jej a ničil zariadenie domácnosti. Sťažovateľka často privolávala políciu, jej manžel bol opakovane obvinený z priestupku, avšak nikdy nebol odsúdený. Pretože takéto správanie bývalého manžela voči sťažovateľke pretrváva dosiaľ, sťažovateľka podala 18. júla 2006 Okresnej prokuratúre K. (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie, ktorým   žiadala   začať   trestné   konanie   proti   jej   bývalému   manželovi.   Uznesením z 10. augusta   2006   začal   vyšetrovateľ   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   K.   vo   veci   trestné   stíhanie   pre   zločin   týrania   blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona a uznesením sp. zn. ČVS: ORP-711/2-OVK-2006 z 15. augusta 2006 bolo vznesené obvinenie voči bývalému manželovi sťažovateľky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm.   a),   b)   a e),   ods.   2 písm.   a) a   d)   Trestného zákona. Dokazovanie bolo   vykonané výsluchom   sťažovateľky,   svedkov,   listinnými   dôkazmi   a   v   konaní   bola   ustanovená i znalkyňa   z   odboru   psychológie   PhDr.   E.   K.   So   závermi   vypracovaného   znaleckého posudku   tejto   znalkyne   sťažovateľka   nesúhlasila,   avšak   oponentský   znalecký   posudok si vypracovať pre nedostatok finančných prostriedkov nenechala.

Uznesením okresnej prokuratúry z 27. októbra 2006 prokurátor rozhodol o zastavení trestného stíhania, ktoré odôvodnil tým, že je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa nestal, keď nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného   činu.   Ako   vyplýva   z   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia,   obvinený   spáchanie skutku poprel a uviedol, že v spoločnej domácnosti so sťažovateľkou dlhodobo v období 2003 - 2006 nikdy nežili a sťažovateľka sa späť do bytu vrátila v marci 2006. Ďalej boli vypočutí   D.   O.,   ml.   a   D.   O.,   bolo   vykonané   znalecké   dokazovanie   a   z   jeho   záveru a z obsahu výsluchu znalkyne vyplýva, že u obv. D. O. neboli zistené sklony k týraniu, jeho osobnosť   nejaví   známky   psychopatie   a   sociopatie,   a   pokiaľ   ide   o   sťažovateľku,   u   nej nemožno konštatovať masívne znaky týrania, následky a stopy fyzického a psychického týrania, či psychického násilia. U syna D. však bol znalkyňou diagnostikovaný syndróm týraného   dieťaťa   s   pomernou   participáciou   oboch   rodičov.   Pokiaľ   ide   o   osobnosť sťažovateľky,   znalkyňa   uviedla,   že   u   nej   boli   diagnostikované   poruchy   podmienené dlhodobým užívaním liekov a celkovým osobnostným profilom, kde dominuje neurolabilita a rizikové schémy správania znásobené užívaním alkoholu súbežne so psycholeptikami. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie bolo zistené, že obvinený je nevyrovnaná osobnosť s alkoholizmom II. - III. fázy, bez závislosti, t. č. v liečbe, ktorú rešpektuje.

Sťažovateľka podala proti   uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 1025/06-17 z 27. októbra 2006 sťažnosť, v ktorej spochybňovala najmä závery znaleckého dokazovania a uviedla, že vec bola nesprávne právne posúdená a nebol dostatočne zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.

Krajská prokuratúra uznesením č. k. Kpt 1850/06-16 z 3. januára 2007 sťažnosť sťažovateľky   zamietla,   pretože   prokurátor   krajskej   prokuratúry   sa   stotožnil   so   závermi a dôvodmi uvedenými v označenom uznesení okresnej prokuratúry. Ako vyplýva z obsahu tohto   rozhodnutia,   krajská   prokuratúra   preskúmala   v   zmysle   §   192   ods.   1   Trestného poriadku   správnosť   výrokov   označeného   uznesenia   a   dospela   k   záveru,   že   sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná, a to najmä s poukazom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku páchateľovho týrania alebo zlého zaobchádzania s blízkou osobou, ktoré by   sa   vyznačovalo   vyšším   stupňom   hrubosti,   bezcitnosti   a   určitou   trvalosťou   a   ktoré by pociťovala týraná osoba ako ťažké príkorie, bolo spôsobené sťažovateľke takéto fyzické alebo psychické utrpenie. Krajská prokuratúra poukázala i na to, že v priebehu konania nevznikli   ani   pochybnosti   o   objektívnosti   a   správnosti   znaleckého   dokazovania   a   jeho záverov   a   pokiaľ   ide   o   jej   syna,   poukázala   na   to,   že   požíva   alkohol,   čo   je   dôvodom konfliktov   medzi   ním   a   obvineným,   ktorý   ho   z   tohto   dôvodu   odmieta   pustiť   do   bytu. Krajská prokuratúra sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberala i tým, že manželstvo sťažovateľky   bolo   rozvedené   na   návrh   obvineného,   ktorý   zdôrazňoval,   že   sťažovateľka dlhší čas opúšťala spoločnú domácnosť a o túto sa nestarala, nežila s obvineným posledné tri roky, a ak sa k nemu nasťahovala, stalo sa tak na základe jeho žiadosti s tým, že náklady bývania   znášal   obvinený.   S   poukazom   na   výsledky   vykonaného   vyšetrovania   krajská prokuratúra konštatovala, že nebolo preukázané, že sa skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, stal. Toto rozhodnutie krajskej prokuratúry bolo sťažovateľke doručené 16. januára 2007.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uviedla vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, že toto jej právo bolo porušené tým, že „orgány činné v trestnom konaní boli povinné vykonať efektívne vyšetrovanie a prijať účinné opatrenia na ochranu sťažovateľky“, a ak tak neurobili, porušili tomu zodpovedajúcu pozitívnu povinnosť štátu prijať opatrenia spôsobilé zabrániť   vystaveniu   sťažovateľky   mučeniu,   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   zo   strany jej bývalého manžela.

Vo   vzťahu   k   označenému   porušeniu   práva   na   ochranu   súkromného   života sťažovateľka   uviedla,   že   krajská   prokuratúra   do   tohto   jej   práva   neoprávnene   zasiahla, keď nechránila výkon tohto práva pred zásahmi doň zo strany jej bývalého manžela, hoci je nepochybné,   že   právo   na   ochranu   súkromného   života   zahŕňa   i   právo   na   zachovanie psychickej   a   fyzickej   integrity   a   vzťahy   sťažovateľky   k   členom   jej   rodiny.   Účinné prešetrenie obvinení sťažovateľky musí zahŕňať aj vysporiadanie sa s rozpormi, na ktoré sťažovateľka   poukázala   najmä   v   súvislosti   so   znaleckým   dokazovaním,   jeho   závermi a priebehom, pričom tieto mohli byť podľa jej názoru odstránené iba nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania.

Vo   vzťahu   k   označenému   porušeniu   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy sťažovateľka najmä zdôraznila, že toto právo bolo porušené tým, že „štát nezabezpečil efektívne   vyšetrovanie   jej   obvinení   v   rámci   trestného   konania“, a   vo   vzťahu   k   právu na ochranu pred diskrimináciou tým, že „zo strany štátu nedošlo k prijatiu príslušných opatrení na odstránenie diskriminácie sťažovateľky zo strany jej bývalého manžela“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „Krajská   prokuratúra   v   K.   postupom   a   rozhodnutím   v   konaní   vedenom pod sp. značkou č. k. KPt 1850/06-16 zo dňa 3. januára 2007 porušila základné ľudské práva   a   slobody   sťažovateľky   podľa   čl.   16   ods.   2,   článku   19   ods.   2,   a   ľudských   práv a základných   slobôd   podľa   článku   3,   článku   8,   článku   13   a   článku   14   v   spojitosti s článkami 3,   8   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   základných   ľudských   práv   a   slobôd, a ľudských práv a čl. 2 písm. c) a e) Dohovoru o diskriminácii žien.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v K. sp. značka KPt 1850/06-16 zo dňa 3. januára 2007 sa zrušuje.

Ústavný súd vracia vec na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v K. Krajská prokuratúra v K. je povinná vyplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- Sk (slovom: päťsto tisíc korún slovenských) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a nahradiť jej a jej právnej zástupkyni trovy konania a trovy   právneho   zastúpenia   na   Ústavnom   súde   v   lehote   do   15   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažnosť   sťažovateľky   smeruje   proti   rozhodnutiu   krajskej   prokuratúry č. k. KPt 1850/06-16 z 3. januára 2007, ktorou bola zamietnutá jej sťažnosť smerujúca proti rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   z   27. októbra 2006,   ktorým   prokurátor   rozhodol o zastavení   trestného   stíhania.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   napadnutým   rozhodnutím   krajskej prokuratúry bolo porušené jej základné právo podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 3 a čl. 8 ods. 1 dohovoru.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Aj podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú   účinnú   ochranu   práv   a   právom chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03).

Podľa už citovaného § 34 ods.   1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Právomoc   nadriadeného   prokurátora   preskúmať   napadnutý   postup   a   rozhodnutie krajskej prokuratúry z hľadiska sťažovateľkou namietaného porušenia jej základných práv vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   postupu   a   napadnutému   rozhodnutiu krajskej prokuratúry.

Pokiaľ   sťažovateľka   s   uznesením   krajskej   prokuratúry   č.   k.   KPt   1850/06-16 z 3. januára   2007   a   jej   postupom   nesúhlasila,   mala využiť   prostriedok,   ktorý   jej   zákon na ochranu   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorého   bola oprávnená podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Pretože   zo   sťažnosti   sťažovateľky   nevyplýva,   že   tento   postup   pri   ochrane pred porušovaním   svojich   práv   a   slobôd   využila,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol pre neprípustnosť, pretože sťažovateľka pred jej podaním nevyužila všetky účinné právne prostriedky nápravy. Navyše sťažovateľka namieta porušenie takých svojich základných práv   postupom   a   rozhodnutím   krajskej   prokuratúry,   ktoré   nie   sú   v   príčinnej   súvislosti s postupom   a   rozhodovaním   krajskej   prokuratúry   v   namietaných   veciach,   a   preto je sťažnosť ako celok zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007