znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 97/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   a práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   na Okresnom   súde   Vranov   nad Topľou   pod   sp. zn.   10   C   1101/97   a v konaní vedenom   na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11 Co 8/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. marca 2004 doručené podanie JUDr. V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a „práva na rovnosť zbraní“, t. j. «práva na včasnú   a riadnu   obhajobu,   práva   vyjadrovať   sa   k dôkazu   opaku   protistrany   čl.   47/3 a čl. 48/2 Ústavy SR... iným zásahom než je právoplatné rozhodnutie č. k. 10 C 1101/97 OS Vranov nad Topľou v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 11 Co 8/04-33, t. j. :

1. nečinnosťou žalovaného 1./ v odvolacom konaní viacej ako 3 roky bez vynesenia rozhodnutia,

2. porušením práva na „rovnosť zbraní“ žalovaným v 2. rade.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie : „1.   Priznať   sťažovateľovi   porušenie   jeho   ústavných   práv   zo   strany   obidvoch žalovaných všeobecných súdov jednak svojou nečinnosťou v odvolacom konaní a jednak porušením práva na rovnosť zbraní, vyššiecitovaných.

2. Priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie za porušenie jeho ústavných práv ako primeranú náhradu vo výške 86 360.- Sk za obdobie od 15. 12. 1997 do 03. 03. 2004, od obidvoch žalovaných podľa pomeru zavinenia...“

Zo sťažnosti sťažovateľa a z priložených rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vyplýva, že sťažovateľ ako právnik zastupoval odporcu   J. F. v súdnom konaní vo veci žaloby Fondu pre dôchodcov – i. f., a. s., Bratislava o zaplatenie 750 Sk s príslušenstvom. Tento súdny spor bol vedený na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 1101/97. Krajský súd uznesením č. k. 11 Co 8/04-33 rozhodol, že mení rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania. Uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 26. februára 2004 a sťažovateľovi 3. marca 2004.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:„...   Sťažovateľ   ja   nie   som   povinný   čakať   na   výrok   všeobecného   súdu   aj   s jeho odôvodnením dobu 6 rokov a 4 mesiace!

... V uvádzaných konaniach všeobecných súdov bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu. Ak žalobca v konaniach argumentoval na dôkaz žalovaného dôkazom opaku (stále mám na mysli konanie ohľadne trov právneho zastupovania) malo byť umožnené právnemu zástupcovi   žalovaného   k tomuto   dôkazu   uplatniť   svoje   obhajoby.   Do   právoplatného ukončenia veci sa tak nestalo. Konanie nebolo spravodlivé z hľadiska rovnosti zbraní!“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Návrhy vo veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd v rámci predbežného prerokovania   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   sťažovateľa   považovať   za   podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   aktívnu   legitimáciu   na   podanie sťažnosti majú iba tie osoby, ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné považovať sťažovateľovho klienta J. F., pretože on je účastníkom   konania   na   všeobecnom   súde   (ako   odporca).   Sťažovateľ   v konaní   na všeobecnom   súde   odporcu   zastupoval   ako   právnik   na   základe   ním   udeleného splnomocnenia.

Ústavný súd so zreteľom na uvedenú skutočnosť rozhodol, že namietaným postupom, resp. rozhodnutím okresného súdu a namietaným uznesením krajského súdu, základné práva sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené neboli. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sa   ústavný   súd   už   nezaoberal   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2004