znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 96/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. N., bytom B., vo veci porušenia jej základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 15/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. N. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. februára 2004   doručené   podanie   J.   N.,   bytom   B.,   označené   ako   „Sťažnosť   proti   porušovaniu základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že smeruje proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 15/96 o náhradu škody vo výške 66 400 Sk s príslušenstvom proti odporcovi Istroconsult, a. s., Rajská 15, Bratislava, v ktorom podľa sťažovateľky bolo porušené jej základné právo garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Konanie vo veci začalo na základe žaloby podanej sťažovateľkou 13. mája 1996 Obvodnému súdu Bratislava 3 (v súčasnosti Okresný súd Bratislava III). Keďže sa podľa nej   dva   roky   od   podania   žaloby   vôbec   nekonalo,   podala   10.   júla   1998   predsedníčke Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žiadosť o prešetrenie sťažnosti na prieťahy   v konaní.   Z vyjadrenia   predsedníčky   krajského   súdu   podľa   sťažovateľky jednoznačne vyplýva, že v konaní vznikli prieťahy. Keďže ani v ďalšom období napriek prísľubu   predsedníčky   krajského   súdu   nedošlo   k náprave,   obrátila   sa   sťažovateľka   na ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Po   postúpení   podania   Okresnému   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) zaslal podpredseda okresného súdu 19. marca 1999 sťažovateľke   odpoveď,   v ktorej   poukázal   na   príčiny,   pre   ktoré   nedošlo   k nariadeniu ďalšieho pojednávania, a konštatoval, že „sudkyňa vo veci v súčasnosti koná riadne, bez prieťahov   a preto   Vašu   sťažnosť   hodnotím   ako   nedôvodnú“. Ako   sťažovateľka   ďalej uvádza,   jediné   nariadené   pojednávanie   na   7.   máj   1999   bolo   odročené   pre   neúčasť žalovaného a „konanie nebolo do dnešného dňa, kedy podávam túto sťažnosť na Okresnom súde Bratislava III ukončené“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada ústavný súd, aby„1. prikázal Okresnému súdu Bratislava III. bez zbytočných prieťahov v mojej veci urýchlene rozhodnúť

2. priznal mi finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré žiadam priznať z dôvodu ujmy, keďže môj spor na Okresnom súde Bratislava III, stále trvá a nemôžem sa dovolať spravodlivosti už 7 rokov a 9 mesiacov...

Uplatňujem   si   aj   nárok   návrhu   trov   konania,   v súlade   so   Všeobecne   záväznými predpismi upravujúcimi náklady na moje právne zastupovanie a na zákonné ustanovenie advokáta pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľky predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zisťoval,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o nich dozvedieť.

Ústavný súd preskúmaním spisu sp. zn. 10 C 15/96 vedeného na okresnom súde zistil, že súdne konanie, o ktorom sťažovateľka tvrdí, že do dňa podania sťažnosti nebolo právoplatne   ukončené,   bolo   zastavené   uznesením   okresného   súdu   24.   júna   2003   podľa § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 20. augusta 2003. Konanie v uvedenej veci bolo teda skončené takmer šesť mesiacov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Keďže   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   napadla   konanie   pred   okresným   súdom sp. zn. 10 C 15/96, ktoré bolo právoplatne skončené 20. augusta 2003, a keďže jej sťažnosť bola   doručená   ústavnému   súdu   až   18.   februára   2004,   bolo   ju   potrebné   odmietnuť   ako podanú oneskorene už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2004