znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 95/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Drahoslavom   Potočkom,Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky prípisom Okresného úradu Spišská Nová Ves sp. zn. OU-SN-2014/011299 z 15. októbra 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočkom, Čajakova 5, Košice,ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prípisom Okresného úradu SpišskáNová Ves (ďalej len „okresný úrad“) sp. zn. OU-SN-2014/011299 z 15. októbra 2014, ktorýobsahuje oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (ďalej len „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka má v správnom (priestupkovom)konaní vedenom okresným úradom pod sp. zn. OU-SN-OVVS-2014/006091 postavenieoznamovateľky,   pričom   30.   júla   2014   bola   v tomto   konaní   vypočutá   ako   svedkyňa.Výsluchu sa zúčastnil aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vlastnou rukou do zápisnicevpísal,   že   namieta „predpojatosť   vyšetrujúceho   zamestnanca   správneho   orgánu ⬛⬛⬛⬛ “, a následne zápisnicu podpísal.

Dňa   8.   augusta   2014   bola   okresnému   úradu   doručená „námietka   predpojatosti zamestnanca správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ pre jeho pomer k účastníkovi konania a pre   pomer   k jeho   právnemu   zástupcovi   a   žiadosť   o   jeho   vylúčenie   z prejednávania a rozhodovania veci § 9, § 10 SP“.

Okresný   úrad   sťažovateľke   12.   augusta   2014   písomne   oznámil: „správny   orgán neakceptuje Vašu námietku predpojatosti, pretože ju nepodala oprávnená osoba, ktorou je v zmysle § 10 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov iba účastník konania, ktorým Vaša klientka nie je.

Účastníkov priestupkového konania taxatívne vymenúva § 72 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pani Oravcová je iba oznamovateľka, teda nie je účastníčkou konania. Poškodenou by bola podľa § 72 písm. b/ cit zákona o priestupkoch iba   v   prípade,   ak   by   išlo   o   prejednávanie   náhrady   majetkovej   škody   spôsobenej priestupkom, o čom sa v tejto veci nekoná.“

Sťažovateľka podala 28. augusta 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcuokresnému úradu „Sťažnosť proti odpovedi - vybaveniu námietky predpojatosti zamestnanca správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 8. 8. 2014 v zmysle § 3 ods. 1, § 9 zák. 9/2010 Z. z.“.

Prednosta okresného úradu v napadnutom prípise, oznamujúc sťažovateľke výsledokprešetrenia   sťažnosti,   okrem   iného   uviedol: „Prešetrením   sťažnosti   som   zistil,   že ⬛⬛⬛⬛ pri   riešení   námietky   predpojatosti   postupovala   v   súlade so zákonom. Vaša klientka ⬛⬛⬛⬛, nemala pri prejednávaní priestupku hrubého správania a vyhrážania sa ujmou na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postavenie účastníčky konania, spáchaný priestupok voči jej osobe iba oznámila, preto nebolo   potrebné   rozhodovať   o   námietke   predpojatosti   rozhodnutím,   ale   listom,   pretože zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v § 10 priznáva právo podať   námietku   predpojatosti   iba   účastníkovi   konania.   Kto   je   v   konaní   o   priestupku účastníkom konania je taxatívne uvedené v § 72 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a je ním obvinený z priestupku, poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej   priestupkom,   vlastník   veci,   ktorá   môže   byť   zhabaná   alebo   bola   zhabaná a navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 cit. zákona. Vašu klientku nie je možné zahrnúť ani pod jednu z uvedených možností. Pretože účastníkov konania   rieši   osobitný   predpis,   neaplikuje   sa   zákon   o   správnom   konaní   ako   predpis všeobecný, na ktorý sa tiež odvolávate.

Na základe uvedených skutočností považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.“

Sťažovateľka   považuje „odpoveď   Okresného   úradu   Spišská   Nová   Ves,   odbor všeobecnej vnútornej správy, ako rozhodnutie sp. zn. OU-SN-OVVS-2014/009834, zo dňa 12. 08. 2014 a odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves ako rozhodnutie sp. zn. OU-SN- 2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014“ za „nesprávne“ a porušujúce jej „základné právo na prejednanie   veci   nezávislým   a   nestranným   správnym   orgánom   Slovenskej   republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ na zákonnú ochranu v zmysle čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky a   právo   na prejednanie   jej   veci nezávislým a nestranným správnym orgánom, ktoré rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299 na ďalšie konanie.

3. Okresný   úrad   Spišská   Nová   Ves   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke

trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   advokáta Mgr. Drahoslava   Potočeka,   Advokátska   kancelária,   Čajakova   5,   Košice,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka navrhla tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého prípisu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   napadnutým   prípisom   okresného   úradu   došlok porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z   už   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochranyzákladných   práv   a   slobôd   je   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd,   pričomprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práva slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp   subsidiarity   právomoci ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každúosobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojhozákladného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgánverejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu(podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Ochrana ústavnosti totiž nie je a podľa povahy veci ani nemôže byť výlučne úlohouústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverenýchkompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorýsa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sana ochrane   ústavnosti   podieľajú   (porovnaj   m.   m.   III. ÚS 149/04,   IV.   ÚS   135/05,II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013), pričom z podstaty tejto ústavnej konštrukcie nepochybnevyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany ústavného súdu môže byť (v zásade)len   také   rozhodnutie   orgánu   verejnej   moci,   proti   ktorému   už   sťažovateľ   v   danomprípade nemá k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým prípisom okresného úradu, ktorý obsahujevýsledok prešetrenia jej sťažnosti v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiachv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), a žiada, aby ústavný súdnapadnutý prípis zrušil a vrátil vec okresnému úradu na ďalšie konanie.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je vybavená odoslaním písomnéhooznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosťopodstatnená   alebo   neopodstatnená.   Oznámenie   musí   obsahovať   odôvodnenie   výsledkuprešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámenísa   uvedie,   že   orgánu   verejnej   správy,   v   ktorom   sa   sťažnosť   prešetrovala,   boli   uloženépovinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

Podľa § 21 ods. 1 zákona o sťažnostiach opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovanásťažnosť je sťažnosť toho istého sťažovateľa, v tej istej veci, ak v nej neuvádzajú novéskutočnosti.

Podľa   §   21   ods.   2   zákona   o sťažnostiach   na   vybavenie   opakovanej   sťažnosti   jepríslušný   orgán   verejnej   správy,   ktorý   predchádzajúcu   sťažnosť   vybavil,   ak   to   nie   jev rozpore s § 12. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcejsťažnosti, o čom vyhotoví záznam. Pri vyhotovení záznamu postupuje primerane podľa § 19.Ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e).

Podľa § 21 ods. 3 zákona o sťažnostiach ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavenásprávne,   orgán   verejnej   správy   túto   skutočnosť   oznámi   sťažovateľovi   s   odôvodneníma poučením,   že   ďalšie   opakované   sťažnosti   odloží.   Ak   sa   prekontrolovaním   vybaveniapredchádzajúcej   sťažnosti   zistí,   že   nebola   vybavená   správne,   orgán   verejnej   správyopakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví.

Podľa   §   22   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   sťažnosť,   v   ktorej   sťažovateľ   vyjadrujenesúhlas   s   vybavovaním   alebo   odložením   svojej   predchádzajúcej   sťažnosti,   je   novousťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odloženísťažnosti.

Podľa   §   22   ods.   2   zákona   o sťažnostiach   sťažnosť   proti   postupu   orgánu   verejnejsprávy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nejsťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 3 zákona o sťažnostiach sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúciorgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Aksťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku 1 jepríslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy jepríslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosťvybavil   vedúci   ústredného   orgánu   štátnej   správy   pre   kontrolu   vybavovania   sťažností,podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). Z citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach podľa názoru ústavného súdu zjavnevyplýva, že opakovaná sťažnosť podľa § 21 zákona o sťažnostiach a sťažnosť proti postupuorgánu   verejnej   správy   pri   vybavovaní   sťažnosti   podľa   §   22   zákona   o sťažnostiachpredstavujú účinné právne prostriedky, uplatnením ktorých sa sťažovateľka môže domáhaťochrany svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré malo byť porušenénapadnutým prípisom okresného úradu.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri predbežnom   prerokovaní dospel k   záveru,   žesťažovateľka   mala   a   stále   má   v konaní   pred   okresným   úradom   k   dispozícii   právneprostriedky nápravy, prostredníctvom ktorých sa môže   účinne domáhať   ochrany svojhozákladného práva, a preto, aplikujúc princíp subsidiarity na vec sťažovateľky konštatoval, žev danom prípade nemá právomoc preskúmavať napadnutý prípis okresného úradu. Ústavnýsúd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietolpre nedostatok svojej právomoci.

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľky   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvoduzaoberať sa jej ďalšími návrhmi.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   vhodné   uviesť,   žepo prípadnom   neúspešnom   vyčerpaní   právnych   prostriedkov   nápravy   podľa   zákonao sťažnostiach navyše vo veci sťažovateľky prichádza do úvahy, aby sa ochrany svojhozákladného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   domáhala   aj   prostredníctvom   právnychprostriedkov   vyplývajúcich   z   §   244   a nasl.   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdnyporiadok v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015