SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 95/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočkom,Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky prípisom Okresného úradu Spišská Nová Ves sp. zn. OU-SN-2014/011299 z 15. októbra 2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočkom, Čajakova 5, Košice,ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prípisom Okresného úradu SpišskáNová Ves (ďalej len „okresný úrad“) sp. zn. OU-SN-2014/011299 z 15. októbra 2014, ktorýobsahuje oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (ďalej len „napadnutý prípis“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka má v správnom (priestupkovom)konaní vedenom okresným úradom pod sp. zn. OU-SN-OVVS-2014/006091 postavenieoznamovateľky, pričom 30. júla 2014 bola v tomto konaní vypočutá ako svedkyňa.Výsluchu sa zúčastnil aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vlastnou rukou do zápisnicevpísal, že namieta „predpojatosť vyšetrujúceho zamestnanca správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ “, a následne zápisnicu podpísal.
Dňa 8. augusta 2014 bola okresnému úradu doručená „námietka predpojatosti zamestnanca správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ pre jeho pomer k účastníkovi konania a pre pomer k jeho právnemu zástupcovi a žiadosť o jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci § 9, § 10 SP“.
Okresný úrad sťažovateľke 12. augusta 2014 písomne oznámil: „správny orgán neakceptuje Vašu námietku predpojatosti, pretože ju nepodala oprávnená osoba, ktorou je v zmysle § 10 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov iba účastník konania, ktorým Vaša klientka nie je.
Účastníkov priestupkového konania taxatívne vymenúva § 72 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pani Oravcová je iba oznamovateľka, teda nie je účastníčkou konania. Poškodenou by bola podľa § 72 písm. b/ cit zákona o priestupkoch iba v prípade, ak by išlo o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, o čom sa v tejto veci nekoná.“
Sťažovateľka podala 28. augusta 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcuokresnému úradu „Sťažnosť proti odpovedi - vybaveniu námietky predpojatosti zamestnanca správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 8. 8. 2014 v zmysle § 3 ods. 1, § 9 zák. 9/2010 Z. z.“.
Prednosta okresného úradu v napadnutom prípise, oznamujúc sťažovateľke výsledokprešetrenia sťažnosti, okrem iného uviedol: „Prešetrením sťažnosti som zistil, že ⬛⬛⬛⬛ pri riešení námietky predpojatosti postupovala v súlade so zákonom. Vaša klientka ⬛⬛⬛⬛, nemala pri prejednávaní priestupku hrubého správania a vyhrážania sa ujmou na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postavenie účastníčky konania, spáchaný priestupok voči jej osobe iba oznámila, preto nebolo potrebné rozhodovať o námietke predpojatosti rozhodnutím, ale listom, pretože zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v § 10 priznáva právo podať námietku predpojatosti iba účastníkovi konania. Kto je v konaní o priestupku účastníkom konania je taxatívne uvedené v § 72 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a je ním obvinený z priestupku, poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 cit. zákona. Vašu klientku nie je možné zahrnúť ani pod jednu z uvedených možností. Pretože účastníkov konania rieši osobitný predpis, neaplikuje sa zákon o správnom konaní ako predpis všeobecný, na ktorý sa tiež odvolávate.
Na základe uvedených skutočností považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.“
Sťažovateľka považuje „odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako rozhodnutie sp. zn. OU-SN-OVVS-2014/009834, zo dňa 12. 08. 2014 a odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves ako rozhodnutie sp. zn. OU-SN- 2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014“ za „nesprávne“ a porušujúce jej „základné právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným správnym orgánom Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ na zákonnú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci nezávislým a nestranným správnym orgánom, ktoré rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU-SN-2014/011299 na ďalšie konanie.
3. Okresný úrad Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľke
trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Drahoslava Potočeka, Advokátska kancelária, Čajakova 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka navrhla tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého prípisu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa tvrdenia sťažovateľky napadnutým prípisom okresného úradu došlok porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochranyzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričomprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práva slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každúosobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojhozákladného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgánverejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu(podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Ochrana ústavnosti totiž nie je a podľa povahy veci ani nemôže byť výlučne úlohouústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverenýchkompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorýsa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sana ochrane ústavnosti podieľajú (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013), pričom z podstaty tejto ústavnej konštrukcie nepochybnevyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany ústavného súdu môže byť (v zásade)len také rozhodnutie orgánu verejnej moci, proti ktorému už sťažovateľ v danomprípade nemá k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým prípisom okresného úradu, ktorý obsahujevýsledok prešetrenia jej sťažnosti v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiachv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), a žiada, aby ústavný súdnapadnutý prípis zrušil a vrátil vec okresnému úradu na ďalšie konanie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je vybavená odoslaním písomnéhooznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosťopodstatnená alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledkuprešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámenísa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uloženépovinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sťažnostiach opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovanásťažnosť je sťažnosť toho istého sťažovateľa, v tej istej veci, ak v nej neuvádzajú novéskutočnosti.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o sťažnostiach na vybavenie opakovanej sťažnosti jepríslušný orgán verejnej správy, ktorý predchádzajúcu sťažnosť vybavil, ak to nie jev rozpore s § 12. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcejsťažnosti, o čom vyhotoví záznam. Pri vyhotovení záznamu postupuje primerane podľa § 19.Ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e).
Podľa § 21 ods. 3 zákona o sťažnostiach ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavenásprávne, orgán verejnej správy túto skutočnosť oznámi sťažovateľovi s odôvodneníma poučením, že ďalšie opakované sťažnosti odloží. Ak sa prekontrolovaním vybaveniapredchádzajúcej sťažnosti zistí, že nebola vybavená správne, orgán verejnej správyopakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadrujenesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti, je novousťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odloženísťažnosti.
Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach sťažnosť proti postupu orgánu verejnejsprávy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nejsťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.
Podľa § 22 ods. 3 zákona o sťažnostiach sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúciorgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Aksťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku 1 jepríslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy jepríslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosťvybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností,podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). Z citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach podľa názoru ústavného súdu zjavnevyplýva, že opakovaná sťažnosť podľa § 21 zákona o sťažnostiach a sťažnosť proti postupuorgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti podľa § 22 zákona o sťažnostiachpredstavujú účinné právne prostriedky, uplatnením ktorých sa sťažovateľka môže domáhaťochrany svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré malo byť porušenénapadnutým prípisom okresného úradu.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žesťažovateľka mala a stále má v konaní pred okresným úradom k dispozícii právneprostriedky nápravy, prostredníctvom ktorých sa môže účinne domáhať ochrany svojhozákladného práva, a preto, aplikujúc princíp subsidiarity na vec sťažovateľky konštatoval, žev danom prípade nemá právomoc preskúmavať napadnutý prípis okresného úradu. Ústavnýsúd preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietolpre nedostatok svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku bolo už bez právneho dôvoduzaoberať sa jej ďalšími návrhmi.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za vhodné uviesť, žepo prípadnom neúspešnom vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy podľa zákonao sťažnostiach navyše vo veci sťažovateľky prichádza do úvahy, aby sa ochrany svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy domáhala aj prostredníctvom právnychprostriedkov vyplývajúcich z § 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2015