znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 95/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 17 C 372/2001 a sp. zn. 8 C 44/2009 a Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 11 Co 192/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 17 C 372/2001 a sp. zn. 8 C 44/2009, ako aj Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 11 Co 192/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal žalobu 17C/372/2001 na Okresnom súde v Trnave, dňa 03. 12. 2001 o zaplatenie sumy 322.666.-Sk s prísl. zákonná sudkyňa JUDr. M. Ď. nekonala iba šikanovala. Vo veci rozhodol Ústavný súd v konaní III. ÚS 129/06-38 a konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa a prikázal sudkyni konať bez ďalších prieťahov.

Sudkyňa   však   konanie   zastavila   uznesením   17C/372/2001-153   dňa   11.   10.   2006 a vynútila   si   odvolanie.   Odvolací   súd   jej   chybné   rozhodnutie   potvrdil   ďalším   chybným rozhodnutím v konaní 11Co/192/2007-212 zo dňa 28. 09. 2007...

Sťažovateľ   požiadal   o   obnovu   konania   z   dôvodu,   že   vo   veci   neprebehlo   žiadne pojednávanie a súd vôbec nepoznal skutkový stav vo veci samej. Obnova konania dostala sp. zn. 8C/44/2009, zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. B. T. Aj toto konanie je marené. Vo veci rozhodol Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom č. 45109/06 z mája 2010, ktorý konštatoval porušovanie základných práv garantovaných čl.6 ods. 1. Teda bol dôvod na obnovu konania 8C/44/2009. Zákonná sudkyňa začala vojnu o súdny poplatok, hoci sťažovateľ doručil súdu rozhodnutie o občanovi v hmotnej núdzi.

...   možno   konštatovať  ,   že   od   podania   žaloby   03.12.2001   doteraz   dochádza k zbytočným prieťahom v dĺžke 9 rokov, že Okresný súd ignoruje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a aj rozsudok Európskeho súdu, pritom súd chráni zločincov pred zodpovednosťou verejne a úmyselne.

Sťažovateľ   žiada   Ústavný   súd   o   začatie   disciplinárneho,   konania   voči   sudkyni JUDr. M. Ď. a JUDr. B. T. a rovnako aj voči predsedovi súdu JUDr. P. L.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl.46 ods. 1, čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods.1 Dohovoru.

Okresný súd v Trnave je povinný konať v obnove konania 17C/372/2001 pod sp.zn.: 8C/44/2009 bez ďalších prieťahov.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave 11Co/l92/2007-212 z dňa 28. 09. 2007 a uznesenie Okresného súdu v Trnave v konaní 17C/372/2001-153 z dňa 11. 10. 2006.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Trnave zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000 EUR pre opakované delikty v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti nálezu Ústavného súdu. Sťažovateľ   žiada   o   ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným   súdom z dôvodov, že nemá prostriedky na zaplatenie advokáta, sťažovateľ je občanom v hmotnej núdzi s príjmom 125, 57 EUR mesačne, je invalid nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku pre zlý zdravotný stav.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Vo   vzťahu   k   okresnému   súdu   aj   krajskému   súdu   treba   sťažnosť   považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 372/01 bolo právoplatne skončené 14. januára 2008 (nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 17 C 372/01 z 11. októbra 2006 o zastavení konania).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   44/2009   vo   veci   podania sťažovateľa označeného ako „žiadosť o obnovenie konania“ bolo právoplatne skončené 23. decembra   2009   (nadobudnutím   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu   č.   k. 8 C 44/2009-16 z 12. mája 2009).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   44/2009   vo   veci „žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie“ bolo   právoplatne   skončené   16.   apríla   2010   (nadobudnutím   právoplatnosti   uznesenia okresného súdu č. k. 8 C 44/2009-89 z 22. marca 2010).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   44/2009   vo   veci „žiadosti o obnovenie   konania   bezodkladne“ bolo   právoplatne   skončené   23.   apríla   2009 (nadobudnutím právoplatnosti uznesenia sp. zn. 8 C 44/2009-12 z 31. marca 2009).Konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 11 Co 192/2007 bolo právoplatne skončené 14. januára 2008 (nadobudnutím právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k. 11 Co 192/2007-212 z 28. septembra 2007).

Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   25.   novembra   2010,   teda   vo   všetkých prípadoch po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011