znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 95/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., B., zastúpeného advokátom   JUDr. E. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   č. k. XV/3 Spr 165/09-11 z 9. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2010 doručená sťažnosť Ing. A. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/3 Spr 165/09-11 z 9. novembra 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   trestné   oznámenie   proti   neznámemu páchateľovi   z   podozrenia   spáchania   trestného   činu   podvodu,   a   to   falšovaním   závetu. Uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v D. sp. zn. ČVS: ORP-1134/OVS-DS-04 z 20. novembra 2006 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že oznámený skutok nie je trestným činom. Sťažovateľ sa   s   týmto   záverom   nestotožnil   a   podával   ďalšie   podnety   prostredníctvom   orgánov prokuratúry, pretože bol toho názoru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, neboli   vyvodené   správne   právne   závery,   pričom   sám   navrhol   riešenie,   ktoré   sa   malo šetrením objasniť a na základe toho určiť, či sa trestný čin stal, alebo nie. Jeho sťažnosti boli vybavené   už   v   roku   2007,   sťažovateľ   však   opakovane   podával   podnety,   naposledy 20. februára   2009,   s   tým,   aby   jeho   sťažnosť   bola   vybavená   v   jeho   prospech. Z organizačného   odboru   generálnej   prokuratúry   mu   bola   doručená   odpoveď,   že   jeho podnety boli už s konečnou platnosťou vybavené, nebolo vyhovené ani jeho opakovanému podnetu   a   nebolo   preukázané   spáchanie   trestného   činu.   S   touto   odpoveďou   sa   však neuspokojil   a   videl   porušenie   svojich   práv   najmä   v   tom,   že   orgány   prokuratúry   sa nedostatočne   zaoberali   zistením   skutkového   stavu,   nenariadili   orgánom   polície,   aby vykonali znalecké dokazovanie, nevyhodnocovali dostatočne výsledky dedičského konania sp.   zn.   D   1030/01   v   konaní   na   Okresnom   súde   Dunajská   Streda   a   nevyhodnotili   ani súvisiace konanie na príslušnom súde. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal nález:«Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky,   svojím   konaním   a   stanoviskom obsiahnutým v oznámení vydanom pod pod sp. zn. XV/3 Spr 165/09-11 zo dňa 09.11.2009 porušila   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná: Potvrdiť   alebo   vyvrátiť   existenciu   dvoch   holografíckých   závetov   s   rovnakým dátumom vzniku 11.08.2000.

Zistiť   a   potvrdiť   spôsob   straty   prvej   verzie   závetu   zodpovedajúcej   prekladu   do slovenského jazyka zo dňa 13.08.2001 ako úradnej listiny zo spisu o dedičskom konaní č. D 1030/01 v rokoch 2001 až 2003.

Prešetriť,   prečo   zo   strany   vyšetrovacieho   policajta   nebola   pripojená   k   žiadosti o grafologické preskúmanie – posudok závetu, písomnosť pod názvom „Kedeves Marika és Lajos“ zo dňa 20.06.2000 ako porovnávací materiál a jeho kópia bola súčasťou trestného oznámenia zo dňa 20.05.2004.

Potvrdiť   alebo   vyvrátiť   potrebu   zadováženia   prvej   verzie   holografického   závetu zo dňa 11.8.2000, zodpovedajúcu prekladu z maďarského jazyka do slovenského jazyka zo dňa 13.8.2001 vrátane originálu písomnosti – listu „Kedves Marika és Lajos!“ zo dňa 20.6.2000 a zabezpečiť ich grafologické preskúmanie.

Prešetriť   dodatočnú   opravu   zo   dňa   24.10.2005   v   dedičskom   spise   č.   D   1030/01 vychádzajúc   z   rozsudku   Okresného   súdu   v   Dunajskej   Strede   č.   11C   359/07-61   zo   dňa 22.01.2008

Zabezpečiť grafologické preskúmanie originálu listu poručiteľky o späťvzatí plnej moci na zastupovanie zo dňa 11.08.2000 v spojitosti s vyššieuvedenými písomnosťami. Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi náhrada nemajetkovej újmy vo forme primeraného zadosťučinenia vo výške 4.979,-Eur, ktorú do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho   zastúpenia   do   3   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   na   účet   jeho   právneho zástupcu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania na predbežnom prerokovaní.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 165/09-11 z 9. novembra 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná literatúra).

Generálna prokuratúra vo svojej odpovedi uviedla:„Preskúmaním citovaného materiálu som zistil, že prokurátorka Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR dňa 3.10.2007 vybavila zákonným spôsobom Váš opakovaný podnet zo dňa 28.8.2007, pričom v závere vybavenia ste boli poučený podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo zo strany prokuratúry konečné, neboli vykonávané v tejto veci žiadne ďalšie úkony a keďže Vaše niekoľkonásobné ďalšie podania neobsahovali nové skutočnosti, tak ako to má na zreteli zákon, neboli už zo strany prokuratúry vybavované.

Na   nové   podania   zo   dňa   17.2.2009   a   24.8.2009   nebolo   z   uvedeného   dôvodu prihliadané,   pretože   rovnako absentovali   podmienky uvedené   v ustanovení §   34 ods.   2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Postup prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR je z uvedených dôvodov správny, pretože od 3.10.2007 nebol a ani v súčasnosti nie je zákonný dôvod na ďalšie vybavovanie Vašich podaní. O tejto skutočnosti ste boli písomne vyrozumený už aj 19.11.2008 Organizačným a kontrolným odborom Generálnej prokuratúry SR pod sp.zn. Ei 105/08.“

Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra sa dostatočne zaoberala podnetmi sťažovateľa, odpovedala mu na jeho podnety, pričom v odpovedi na opakovaný podnet uviedla,   že   ďalšie   podnety   nebude   brať   do   úvahy,   pokiaľ   nebudú   označené   nové skutočnosti. Súčasne z uvedenej odpovedi vyplýva, že sťažovateľ urgoval vybavenie veci ešte   z podnetu   podaného v roku   2007,   tieto však   generálna prokuratúra   považovala za vybavené.   Pokiaľ   teda   tento   orgán   sťažovateľovi   odpovedal   na   jeho   sťažnosť   o   stave vybavenia veci, postupoval v zmysle jeho dožiadania a v súlade so zákonom.

Ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola ústavná   sťažnosť   podaná.   Jeho   úlohou   je   zistenie,   či   napadnutým   rozhodnutím   alebo opatrením bolo porušené základné právo alebo sloboda označené sťažovateľom. Ústavný súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa zákonnou právnou argumentáciou, ktorou bola   odôvodňovaná   opodstatnenosť   ústavnej   sťažnosti,   ale   iba   jej   ústavnoprávnymi aspektmi (I. ÚS 59/97).

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   v rámci   svojej   judikatúry   opakovane   vyslovil,   že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd   (II.   ÚS   42/00).   Tieto   závery   je   možné   v danom   prípade   vzťahovať   aj   na oznamovateľa v trestnom konaní.

Ani   z čl.   6   dohovoru   (pokiaľ   je   jeho   aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva   v trestnom   konaní   právo   na   začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko, rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť   č.   1826/85,   séria   A,   č.   212-A,   ods.   20),   v prípade   Perezová   v.   Francúzsko (rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I).

Ani   z týchto   dôvodov   rozhodnutím   a postupom   generálnej   prokuratúry   nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   k porušeniu   označených   práv   zo   strany   generálnej prokuratúry nedošlo, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   tak   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010